Dana Slivková - strana 2

Jediným spoločníkom slovenskej s.r.o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Materská firma chce fakturovať slovenskej firme manažérske služby. Ak plynú nerezidentovi príjmy od daňového rezidenta alebo stálej prevádzkarne na území SR z obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovane dát za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti, sú zdrojom príjmu vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa § 19 zákona. Toto ustanovenie teda mení skutočnosť poskytovania takýchto služieb vo väzbe na fyzické poskytovanie služieb na území SR. Treba však brať do úvah zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a toto ustanovenie je primárne zamerané na plnenia poskytované daňovníkmi z nezmluvných štátov, keďže poskytovanie takýchto služieb spadá pod článok 7 zmluvy, kde sa viaže povinnosť zdaniť zisky podnikov v štáte rezidencie a nie v štáte zdroja ak nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Problém je v tom, že so štátom Sv. Krištof a Nevis máme len zmluvu o výmene informácií. V tomto prípade je potrebné zraziť daň pri úhrade faktúry s 19 alebo 35 percent?

Slovenská s.r.o. (dcérska spoločnosť Maďarskej spoločnosti) dováža tovar z Číny, ktorú preclieva na Slovensku (platí clo z dovozu, a DPH), takže znáša všetky obstarávacie náklady k tovaru. Následne predáva tento tovar v nezmenenej podobe svojmu jedinému spoločníkovi- maďarskej firme, ktorý následne predáva tento tovar nezávislým osobám a firmám v Maďarsku. Inej spoločnosti alebo osobe slovenská firma nepredáva tovar ani na Slovensku, ani v Maďarsku. Preto je to nastavené takto, lebo na jednej strane pri týchto produktoch (produkty železiarstva- napr. skrutky, náradie, reťaze, doplnky....atď. Jedná sa o cca. 5000 -10 000 rôznych typov produktov) sú colné procesy jednoduchšie a výhodnejšie na Slovensku v porovnaní s Maďarskom. Na druhej strane zákazníci v Maďarsku (maďarský webshop, aj železiarstvo) by absolútne nedôverovali Slovenskej firme, takže produkty v Maďarsku musia predávať prostredníctvom maďarskej materskej firmy. Takže proste slovenská firma je zodpovedná za obstaranie produktov a maďarská firma je zodpovedná za všetko ostatné, najmä za komplexný predaj a marketing spojený s predajom produktov. Ak berieme do úvahy všetko v hlavnej knihe, obchodná marža pri tejto kontrolovanej transakcie je okolo 1 percent (je to najmä za províziu). Slovenská spoločnosť teraz chce vyhotoviť transferovú dokumentáciu. Ktorú metódu by ste odporučili na obhájenie hore uvedenej kontrolovanej transakcie? (Metóda trhovej ceny je ťažko stanoviteľná pri 5 000 rôznych produktov, metóda následného predaja je tiež ťažko stanoviteľná, lebo porovnateľné obchodné rozpätie v odvetví je tiež ťažko stanoviteľné a obhájiteľné, možno metóda čistého obchodného rozpätia, ale tam by bol potrebný prístup do Amadeus systému.)

Česká s.r.o. zamestnala slovenského zamestnanca (vyžiadala Dič na Slovensku zo závislej činnosti). Tento slovenský obchodník pôsobí na mieste výkonu práce v Bratislave (doma). Takže tento pracovník má pracovnú zmluvu s CZ firmou. Pracovná zmluva je od 15. 6. 2020, osem hodín denne a na dobu neurčitú. Agentská stála prevádzkareň nevzniká, lebo v zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia Článok 5/odsek 5 a 6 podmienky nie sú splnené. (Zamestnanec neuzatvára zmluvy v mene podniku, je to len marketingová činnosť.) Problém je v tom, že keďže pracovná zmluva je na dobu neurčitú, možno doba výkonu tejto činnosti zamestnanca presiahne 183 dní v roku 2020 a vznikne tu službová stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2. (alebo článok 5/ 2b. zmluvy), . Problém je tiež v tom, že službová stála prevádzkareň nevznikne až momentom (dňom) uplynutia tohto časového testu, ale vznikne retrospektívne, t. j. už momentom začatia fyzického výkonu činnosti nerezidenta pri poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky. Teraz ešte nevieme, či v roku 2020 presiahneme týchto 183 dní, napr. zamestnanec môže aj dať výpoveď. Ak sa rozhodneme tak, že vznikne službová stála prevádzkareň, musíme to oznámiť do 31. 7. 2020. Ale, ak nedosiahneme 183 dní, museli by sme stornovať oznámenie, predpokladám. Napadá Vás nejaké dobré riešenie, či ohlásiť, neohlásiť, alebo ohlásiť až len v roku 2021 po presiahnutí a podať len daňové priznanie za rok 2021 (t. j., za rok 2020 nie)?

Zamestnanec/kyňa 7 mes. pracovala na Slovensku, 9,10,11,12/2019 - pracuje v USA - pracovná zmluva /par. 5 ZDP, je povinná podať DP na Slovensku. Príjem z USA bude v DP na Slovensku vyňatý ? , aj keď s USA je zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a daň sa započítava, ale uplatní sa výnimka a príjem bude vyňatí, ak tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené. Otázka: môžu byť tieto príjmy na Slovensku vyňaté, keď v USA podľa ich legistlatívy nevyjde žiadna daň z príjmu? 

Spoločník FO na základe zmluvy o výpožičke poskytne firme vlastné motorové vozidlo bezplatne na používanie. Spoločník je vlastníkom tohto auta ako FO nepodnikateľ, auto nie je zaradené nikde v obchodnom majetku. Považuje sa toto za kontrolovanú transakciu z hľadiska transferového oceňovania? Je potrebné vypracovať transferovú dokumentáciu?

Spoločnosť zo skupiny so sídlom vo Francúzsku uzavrela so spoločnosťou Microsoft zmluvu o prenájme kancelárskeho softvéru (licencie k Microsoft Office365, kde sa platí ročné predplatné za určitý počet licencií k používaniu softvéru. Nekupuje sa už krabicová verzia softvéru). Tieto licencie fakturuje ostatným podnikom v skupine (aj slovenskej spoločnosti). Fakturujúca francúzska spoločnosť nemá podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti. Otázky:  Bude predmetný prenájom licencií ku kancelárskemu balíku Microsoft Office 365 v rámci Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Francúzskom spadať pod licenčné poplatky? Je v tomto prípade podstatné, kde je pôvod licencií (skutočným vlastníkom licencií zostáva Microsoft)? Bude podliehať predmetný prenájom licencií zrážkovej dani?