doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. - strana 2

Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ disponuje množstvom osobných údajov zamestnanca. Po skončení pracovného pomeru právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa zaniká, v databázach a informačných systémoch zamestnávateľa však množstvo osobných údajov zamestnanca ostáva. Predkladaný príspevok sa zameriava na právo zamestnanca byť u svojho bývalého zamestnávateľa zabudnutý vo vzťahu k používaniu informačných technológií, konkrétne e­mailovej adresy a obsahu e­mailového konta. Prís­pevok dáva odpovede na najčastejšie kladené otázky, t.j. či je zamestnávateľ povinný zrušiť pracovný e­mail zamestnanca po skončení pracovného pomeru a či dochádza k porušeniu ochrany osobných údajov, ak zamestnávateľ nezruší pracovný e­mail bývalého zamestnanca. Príspevok tiež vysvetľuje, ako sa môže bývalý zamestnanec domáhať porušenia ochrany osobných údajov v prípade, že zamestnávateľ nezruší jeho pracovnú e­mailovú adresu po skončení pracovného pomeru.

Pandémia COVID-19 priniesla do pracovnoprávnych vzťahov nový fenomén, ktorým je práca z domu, tzv. home office. Počas home office má zamestnanec určitý „voľnejšie“, respektíve samostatnejšie organizovateľný časový rámec. Zamestnávateľom sú spravidla určené iba základné časové mantinely výkonu práce. Kvôli benefitu voľnosti počas home office zamestnávatelia očakávajú od zamestnancov, že svoje nevyhnutné súkromné záležitosti absolvujú vo voľnom čase a nebudú nútení čerpať prekážky v práci v rozsahu, ako by ich čerpali pri prezenčnom výkone práce na pracovisku. Modelovým príkladom v tomto príspevku je najčastejšia prekážka v práci zamestnanca z dôvodu jeho lekárskeho vyšetrenia. Príspevok odpovedá na častú otázku, či môže zamestnanec absolvovať lekárske vyšetrenie ako prekážku v práci počas hodín, kedy má pracovať na home office dištančne, alebo, naopak, má lekárske vyšetrenia absolvovať vo svojom „voľnom čase“? 

Chcela by som Vás poprosiť o odborné usmernenie pri posúdení účasti starostu na II. kole testovania obyvateľov. Starosta obce, kde pôsobím ako hlavná kontrolórka, vykonával administratívne práce pri II....

Chcela by som Vás poprosiť o odborné usmernenie pri posúdení účasti starostu na II. kole testovania obyvateľov. Starosta obce, kde pôsobím ako hlavná kontrolórka, vykonával administratívne práce pri II. kole testovania obyvateľov na ochorenie COVID-19. V súlade s uznesením  vlády SR o odmeňovaní dobrovoľníckej činnosti  si uzatvoril sám so sebou zmluvu o dobrovoľníckej činnosti a prijal odmenu. Vzhľadom na neustále sa  meniace predpisy prijímané  proti šíreniu pandémie nie som dostatočne pripravená na správne posúdenie vzniknutej situácie. 

Môže dôjsť k zrušeniu odborovej organizácie u zamestnávateľa, keď počet zamestnancov zapojených členstvom v odborovej organizácii klesne u zamestnávateľa pod troch členov? Má vôbec zamestnávateľ možnosť ovplyvniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku?

V aplikačnej praxi pomerne často nastáva situácia, že sa zo školy alebo školského zariadenia (ďalej len "škola") bez právnej subjektivity stáva subjekt s vlastnou právnou subjektivitou. Škola sa stáva samostatnou právnickou osobou. Výnimočnou nie je ani opačná situácia, keď na základe rozhodnutia obce ako zriaďovateľa prestáva existovať škola ako právny subjekt a stráca právnu subjektivitu. Škola prestáva byť právnickou osobou. Či škola má, alebo nemá právnu subjektivitu, má rozmanité dopady. Najvýraznejšie sa však rozdiely prejavujú v súkromnoprávnych vzťahoch. Iba právnická osoba je spôsobilá samostatne vystupovať v súkromnoprávnych vzťahoch, t.j. pracovnoprávnych, občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch. Príspevok analyzuje vplyvy zmeny právnej subjektivity školy v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.

Počas pandémie COVID-19 nedokáže prevažná väčšina zamestnávateľov udržať pracovné miesta. Neschopnosť financovať cenu práce má existenčné dôsledky pre zamestnávateľov, zamestnancov a následne pre celú ekonomiku štátu. Opatrenia na trhu práce sú predmetom regulácie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).

V dôsledku šírenia vírusu COVID-19 vláda SR postupne prijala viaceré epidemiologické opatrenia na zníženie počtu nakazených. Boli prijaté opatrenia, ktoré zahŕňajú zatvorenie sociálnych, kultúrnych zariadení a obmedzenie väčšiny prevádzok. Maloobchodný predaj a predaj služieb v prevádzkach je zakázaný od 16. 3. 2020. Zatvorené sú školy a školské zariadenia. Prijaté epidemiologické opatrenia však majú zásadné pracovnoprávne dôsledky. Článok zachytáva rozličné právne situácie, ktoré nastávajú vo vzťahoch zamestnávateľov a zamestnancov a analyzuje možnosti ich riešenia z hľadiska pracovného práva.

Dňa 06. 04. 2020 nadobudla účinnosť ďalšia zmena viacerých právnych predpisov publikovaná dňa 06. 04. 2020 v Zbierke zákonov pod č. 68/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom poistení“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom novely je ďalšie zmiernenie ekonomických vplyvov na odvádzateľov poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ako reakcia na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19. Novelizované ustanovenie § 293ew  ods. 1 zákona o sociálnom poistení:

Môže si občan nahrávať celé rokovanie obecného zastupiteľstva bez nejakého upozornenia o spracúvaní tohto záznamu? Môže sa toto nahrávanie, resp. spracovanie tohto záznamu, úpravou rokovacieho poriadku zakázať?

Predchádzajúci mesiac sa jeden z poslancov obecného zastupiteľstva vzdal počas rokovania obecného zastupiteľstva ústne do zápisnice svojho mandátu a teraz – po mesiaci  chce toto vzdanie sa vziať späť a vykonávať funkciu poslanca až do komunálnych volieb, hoci na jeho miesto už nastúpil náhradník. Je možné, aby poslanec obecného zastupiteľstva vzal späť svoje vzdanie sa mandátu?

Poslanec obecného zastupiteľstva sa už rok nezúčastňuje zasadnutí, čo občas spôsobuje problémy pri prijímaní uznesení. Obec chce tento problém riešiť na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva tým, že skonštatuje zánik jeho mandátu. Súčasne chce obec, aby na tom istom zasadnutí obecného zastupiteľstva zložil sľub poslanca náhradník. Môže zložiť sľub poslanec na tom istom zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorom obecné zastupiteľstvo skonštatuje zánik mandátu poslanca podľa § 25 ods.2 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“)

Chcela by som poprosiť o vysvetlenie mojej požiadavky. Ide o predaj pozemku v k.ú. Malachov, ktorej vlastníčkou je moja dcéra a jej manžel. Pozemok bol zakúpený v roku 2008, nakoľko však nechcú stavať dom v tejto obci, ponúkli sme pozemok na predaj. Aktuálny záujemca sa bol informovať na Obecnom úrade, kde mu p. starostka povedala, že ona nepodpíše aby sa tam staval dom. V čase odkupovania pozemku  máme stanovisko starostu, kde nie sú výhrady. Ako by sme mali postupovať vo vzťahu k pani starostke a jej kompetencii. Vieme, že pozemky nachádzajúce sa nad našim pozemkom už odkúpil istý pán z B.B a chce tam stavať stacionár.

Prosila by som Vás o vyjadrenie, či nami zvolený postup pri zvolení a menovaní riaditeľa základnej školy s právnou subjektivitou je správny. Bolo vyhlásené výberové konanie, ktoré bolo radou školy uskutočnené v mesiaci júl. Do výberového konania sa prihlásil 1 kandidát, ktorý bol radou školy zvolený uznesením ako úspešný a navrhnutý starostovi obce na menovanie do funkcie. V júli bola Zápisnica doručená starostovi obce s odporúčaním vymenovať uchádzača do funkcie riaditeľa. Starosta obce na návrh rady školy vymenoval riaditeľa do funkcie od augusta 2016. V septembri máme obecné zastupiteľstvo a chceme dať obecnému zastupiteľstvu návrh uznesenia v znení: Obecné zastupiteľstvo v .... berie na vedomie informáciu o vymenovaní riaditeľa ZŠ ... na základe výberového konania a návrhu Rady školy ... Je náš postup správny? alebo má obecné zastupiteľstvo uznesením schváliť vymenovanie riaditeľa školy... starostom obce. (- toto uznesenie by asi nebolo správne) Neviem či mám vo veci jasno, podľa článku JUDr. Jozefa Tekeliho v časopise Právo pre ROPO a obce 7-8/2016. Ak starosta vymenuje riaditeľa na návrh školskej rady tak je to v poriadku, ale v prípade ak starosta vysloví nesúhlas s navrhnutým kandidátom, tak tento nesúhlas starosta predkladá na OZ - ak tento nesúhlas OZ schváli, tak sa koná ďalšie výberové konanie - ak návrh nesúhlasu OZ neschváli, tak riaditeľa musí starosta vymenovať. (postup ako pri nepodpísaní uznesenia) Ďakujem za odpoveď.

Pracovala som od roku 2011 do roku 2014 ako prednostka obecného úradu. V novom volebnom období pôsobím ako poslankyňa obecného zastupiteľstva a zástupkyňa starostu obce na plný úväzok. V podstate robím to, čo som robila ako prednostka OcÚ, v rovnakom pracovnom čase, len v inom zamestnaneckom postavení. Z funkcie prednostky OcÚ som nemohla byť uvoľnená, nakoľko funckcia zástupcu starostu obce je nezlúčiteľná s postavením zamestnanca obce. Z uvedeného dôvodu bol môj pracovný pomer ukončený dohodou. Potrebujem poradiť, aké nároky mi vyplývajú z výkonu funkcie zástupcu starostu obce? Do fukcie ma vymenoval starosta obce, poveril povinnosťami vyplývajúcimi z funkcie, určil mi plat v súlade so schválenými zásadami o odmeňovaní poslancov v obci. Nie je mi jasné, na čo mám nárok, keďže som zamestnancom obce, ale nie som v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu nemám nárok na dovolenku, odstupné, odchodné a pod. Mohla by som mať nárok na stravné lístky, ak by to bolo upravené v Kolektívnej zmluve? V minulosti sme tak mali ošetreného starostu obce – stravné lístky. Ako je to v prípade, ak budem práceneschopná?  Mám nárok na nemocenské? Neviem sa dopracovať k právnemu predpisu, ktorý by som mohla aplikovať na moju funkciu. Rovnaka mi nie je jasné, či podávam majetkové priznanie k 31. 3. príslušného roka, resp. pre istotu som ho v minulom roku podala, ale na tlačive pre vedúcich zamestnancov verejnej správy – nie som si istá týmto postupom. Cítim sa v právnej neistote, nakoľko neviem, o ktorý právny predpis sa mám opierať a zákon o obecnom zriadení je v tomto smere dosť všeobecný a zásady odmeňovania tiež nedokážu vyriešiť všetko – tiež vychádzajú zo zákona o obecnom zriadení. Navyše som osobou invalidnou.

Miestne poľnohospodárske družstvo požiadalo obec o zámenu pozemkov s tým, že obci ponúklo za obecné pozemky ich pozemky. Ako má obec v takomto prípade postupovať?

V mesačníku Účtovníctvo ROPO a Obcí č. 7-8/2013 som prečítala článok Odvolanie hlavného kontrolóra obce z funkcie. V súvislosti s tým by som mala otázku, môže byť hlavný kontrolór obce členom Rady školy v obci kde vykonáva funkciu hlavného kontrolóra ? Rada školy pri ZŠ nemá právnu subjektivitu, nie je založené ani ako občianske združenie, kontrolóra do rady školy pri ZŠ delegovala obec. Ďakujem za vyjadrenie

V článku o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra je uvedené, že: „Starosta obce nemá sistačné oprávnenie vo vzťahu k uzneseniu obecného zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra,  t. j. nemôže pozastaviť jeho výkon tým, že nepodpíše uznesenie. Uznesenie je platné aj bez podpisu starostu. Naša obec má nasledovný problém. Poslanci, ktorí sú zvolení za overovateľov uznesení odmietajú podpísať zápisnicu a uznesenie a tvrdia starostke, že ak nie je podpísané je neplatné. Prosím Vás hore citovaná veta ohľadom starostov platí aj pre poslancov? Je uznesenie platné, ak ho poslanec, ktorý je na danom zasadnutí zvolený za overovateľa odmietne podpísať?

Zvýšenie platu starostu je jednoznačne popísané v zákone 369 + 11 aj aká minimálna mzda môže byť, ale ako postupovať, keď si neplní povinnosti a zasluhuje zníženie vymeriavacieho základu? Je spracovaná nejaká metodika, alebo postačuje poslanecký návrh?

Podľa Čl. 65 Ústavy SR, ods. 1 Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Vlastné príjmy VÚC sú definované v § 6 ods. 1 písm. a) až f) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Novelou zákona o Štátnej pokladnici, ktorá nadobudla účinnosť 10. júna 2013 je stanovená povinnosť zriaďovať účty pre VÚC, RO a PO v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC výlučne v Štátnej pokladnici od 1. 7. 2014. Týka sa to zriaďovania účtov, na korých budú vedené vlastné prostriedky VÚC, RO a PO v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, vrátane potravinových účtov, účtov sociálneho fodnu, mimorozpočtových účtov, príjmových a výdavkových účtov atď. Prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytované formou transferu sú vedené na účtoch v Štátnej pokladnici vždy. Pýtam sa, či povinnosť zriaďovať účty, na ktorých sú vedené vladné prostriedky VÚC výlučne v Štátnej pokladnici nie je v rozpore s ustanovením Čl. 65 Ústavy SR, ods. 1? Táto povinnosť sa má následne týkať aj vlastných finančných prostriedkov miest a obcí.