Ing. Klára Klabníková - strana 2

Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom - predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V roku na firme bolo 9 motorových vozidiel, z toho už bolo postupne predaných 8 motorových vozidiel. Všetky vozidlá boli na SK značkách. Všetky 8 faktúr o predaji vozidiel boli poskytnuté daňovému úradu. V roku 2016 bolo 6 kusov vozidiel kompletne (v každom mesiaci roku 2016) dlhodobo prenajatých (operatívny prenájom). Samozrejme sme dali pozor na výšku odpisov (luxusné motorové vozidlá, a na výšku odpisov v súvislosti s prenájom.) Vozidlo 1., nebolo prenajaté, lebo používal ho konateľ spoločnosti na firemné účely: cestovanie z bydliska, obstaranie- predaj vozidiel, vybavenie eč. pre vozidlá. Proste na vybavovanie hlavnej činnosti: predaj a prenájmom luxusných motorových vozidiel. Vozidlo 2., absolútne nebolo prenajaté v roku 2016, lebo kupcovia prejavili veľký záujem o vozidlo a bolo aj predané v októbri 2016. Vozidlo 3., bolo prenajaté len sčasti v roku 2016, lebo tiež po obstaraní kupcovia prejavili veľký záujem o vozidlo, ale napokon nedošlo k dohode s kupcom, preto bolo vozidlo potom zvyšnú časť roku 2016 prenajaté. V nasledujúcom roku 2017 bolo vozidlo predané. Daňový úrad tvrdí nasledovné: Subjekt nepriložil žiadne účtovné doklady, ktoré by preukazovali využívanie týchto 3 motorových vozidiel za uvedené mesiace roka 2016 na zabezpečovanie a udržovanie príjmov spoločnosti, preto porušil paragraf 21 ods 1 a., a paragraf 17 ods, 2, písm. a, zákona o dani z príjmov. Takže u prvého vozidla neuznal odpisy kompletne za rok 2016, u druhého vozidla mesačné odpisy, kým nepredal vozidlo, u tretieho vozidla mesačné odpisy dokedy vozidlo nebolo prenajaté. Takže u týchto 3 motorových vozidiel, ktoré proste neboli prenajaté niekomu celoročne, neuznali odpisy za mesiace v ktorých neboli prenajaté. Nenapadajú nás pekné slová k názoru daňového úradu, lebo vlastne všetky motorové vozidlá boli predané so ziskom, t. j. boli využívané prostredníctvom predaja na podnikanie (aj keď neboli v každom mesiaci prenajaté). Otázkou je, ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DÚ?

Firma (platiteľ) dostala kompletnú daňovú kontrolu na rok 2016. Firma sa zaoberá nákupom- predajom a prenájmom luxusných motorových vozidiel. V roku na firme bolo 9 motorových vozidiel, z toho už bolo postupne predaných 8 motorových vozidiel. Všetky vozidlá boli na SK značkách. Všetky 8 faktúr o predaji vozidiel boli poskytnuté daňovému úradu. V daňovom priznaní DPPO 2016 firma omylom nevyplnila údaje v časti I- transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale mu nevznikol (preto ani neuviedol) žiadny zdaniteľný rozdiel. Hore uvedené neuviedol ani v poznámkach za rok 2016. DU samozrejme v rámci kontroly vyzval daňový subjekt, aby podal transferovú dokumentáciu za rok 2016. Transferová dokumentácia bola v poriadku, DU nenašiel v ňom žiadne rozdiely, trhová cena bola správne stanovená, základ dane bol nedotknutý. Daňový subjekt je oprávnený podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov podať dodatočné daňové priznanie, ak daňové priznanie, ktoré daňový subjekt podal v ustanovenej lehote, neobsahuje správne údaje. Ale kedže je teraz kontrola, nemôžeme podať dodatočné DPPO priznanie za rok 2016. Za podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt opraví chýbajúce alebo nesprávne údaje podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na úpravu základu dane (ako uvádza daňový subjekt), sa nepovažuje za správny delikt podľa § 154 daňového poriadku a správca dane pokutu podľa § 155 daňového poriadku neuloží. Názor DU: Subjekt porušil paragraf 17 ods 9 zákona o účtovníctve, lebo v poznámkach k účtovnej závierke neuviedla informácie o ekonomických vzťahoch so spriaznenými osobami, preto je účtovná závierka subjektu nedôveryhodná. Tiež je preto porušené ustanovenie paragrafu 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Tiež sme podľa nich preto porušili paragraf 7 ods 1 a 2 zákona o účtovníctve, paragraf 8 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve, preto nám udeľujú pokutu podľa paragrafu 38 ods 1 a 2 zákona o správe daní. Ako máme argumentovať voči hore uvedenému názoru DU?

V súčasnosti prebieha u spoločnosti daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 a vyzerá to tak, že nechcú nám uznať niektoré náklady zaúčtované v účtovníctve, z čoho vyplýva, že daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobie 2016 bude výrazne nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní k dani z príjmov 2016 PO. Ako máme postupovať pri vyplnení daňového priznania k dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie 2019, konkrétne pri umorovaní daňovej straty z predchádzajúcich zdaňovacích období, ak predpokladáme, že správca dane po skončení daňovej kontroly zníži daňovú stratu vykázanú za rok 2016, ale zatiaľ obdržali sme iba protokol s výzvou, teda nemáme ešte právoplatné rozhodnutie o výsledku daňovej kontroly. Čo by ste odporučili, môžeme odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2016 podľa údajov uvedených v daňovom priznaní za rok 2016, alebo radšej počkajme, kým obdržíme rozhodnutie, a v daňovom priznaní budeme odpočítať daňovú stratu podľa údajov uvedených v rozhodnutí?

V rámci daňovej kontroly DPH daňovému subjektu bol doručený protokol s výzvou dňa 3. 9. 2018. Následne daňový subjekt odpovedal na výzvu. Do dnešného dňa (4. 12. 2018), nielen že nám nedoručili rozhodnutie, ale nebolo ani prerokovanie protokolu. Teraz sme dostali list, že prerokovanie protokolu bude dňa 11. 12. 2018. Podľa nás vyrubovacie konanie je ovládané zákonnými lehotami podľa § 65 daňového poriadku. Daňový subjekt sa zastáva názoru, že miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Daňový subjekt na vysvetlenie uvádza, že vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 68 ods. 1). Vyrubovacie konanie začalo 4. 9. 2018 (deň po doručení protokolu) a skončenie vyrubovacieho konania bude najskôr 11. 12. 2018 (po prerokovaní protokolu a doručenia rozhodnutia) – čo bude určite viac ako 60 dní (viac ako zákonných 60 dní podľa § 65 daňového poriadku) – z tohto vyplýva záver, že zákonná lehota nie je dodržaná. Podľa nás miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Protokol sme prerokovali dňa 11. 12. 2018 a vložili sme do neho aj našu hore uvedenú námietku. Následne miestny daňový úrad nám oporoval takto (tiež to napísali do zápisnice pri prerokovaní protokolu): Podľa § 68 ods. 3 zákona o správe daní o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu, a to aj opakovane, v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice, najneskôr však do 3 mesiacov od uplynuta lehoty určenej správcom podľa prvej vety. Správca dane sa preto má za to, že neporušil § 65 daňového poriadku, a lehota na vydanie rozhodnutia je do 24. 12. 2018. Kto má podľa Vás pravdu?

Od firmy XY som nakúpil materiál v hodnote 12 500 -s DPH. Faktúru som nemohol zaplatiť, lebo majitelia mali medzi sebou nejaký spor a volali mi, nech faktúru zatiaľ neuhrádzam. Po čase som sa dozvedel, že firmu zlikvidovali. Neskôr sa mi ozval jeden z majiteľov, nech im zaplatím faktúru na firmu, ktorá prebrala záväzky. Poslali mi list o postúpení pohĺadávky. Háčik je ale v tom, že trvajú na platbe v hotovosti, na príjmové doklady. Kedže platiť sa dá v hotovosti len do 5 000, mám to rozdeliť na tri platby? (Domnievam sa, že nemôžu založiť účet asi kvôli exekúcii.) Ked im zaplatím, aké sankcie voči mne môže uplatniť daňový úrad? Alebo ako mám postupovať?

V roku 2017 som obchodoval s istou firmou, v tomto roku už spolu neobchodujeme. Dozvedel som sa, že firma za rok 2017 údajne nevyplácala DPH. Dozvedel som aj to, že DPH, ktoré neodviedla, pri daňovej kontrole môžu mne dodaniť. Firma nebola dlžníkom na registri. Ako ja môžem ovplyvniť to, že firma nevyplatí DPH ? Je pravda to, že mi to môžu dodaniť a keď áno, ako sa môžem brániť?

Je daná jedna slovenská s. r. o., platiteľ, a rozhodnutie týkajúce sa DPH. Vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhonutia (§ 68 ods. 1 zákona o správe daní) V našom prípade vyrubovacie konanie začalo 14. 5. 2017 (deň po doručení listu/protokolu poštou) a skončilo pravdepodobne 20. 7. 2017 (kedy sme uložený list-rozhodnutie- fyzicky prebrali na pošte) . Treba dodať, že dňa 7. 7. 2017 sme dostali oznámenie o uložení listu-rozhodnutia- na pošte, a poštu sme fyzicky prebrali dňa 20. 7. 2017. Ktorý dátum je rozhodný pre doručenie rozhodnutia: 7. 7. 2017 alebo 20. 7. 2017? Je dodržaná zákonná lehota z pohľadu správcu dane 60 dní podľa § 65 daňového poriadku na vydanie rozhodnutia?

Slovenská firma [ktorá je závislou osobou- podľa § 2 písm. n) ZDP] vypracovala za rok 2015 transferovú dokumentáciu (v súlade so zákonom § 18 ods. 1 ZDP). V daňovom priznaní PO 2015 však omylom nevyplnil údaje v časti I- transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale mu nevznikol (preto ani neuviedol) žiadny zdaniteľný rozdiel, ktorý by mu z týchto závislých obchodov zvýšil základ dane. Ak správca dane zistí, že nebola vyplnená časť I- transakcie závislých osôb, môže pokutovať firmu? Na základe ktorého zákona? Ked áno, tak v akej výške môže za to firma očakávať pokutu? Podotýkam ešte raz, že aj samotná transferová dokumentácia je v poriadku, aj riadok 110 (lebo rozdiel je 0), len časť I nie je vyplnená v DPPO a na 1. strane nie je vyznačené, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP.

Miestna časť uvažuje o zverejnení zoznamu psov, konkrétne údajov: číslo známky psa, adresa chovného priestoru, rasa a farba psa. Nakoľko ide o údaje, ktoré sú získané z daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, za psa, ktoré daňovník vpisuje do prílohy Daň za psa – chceli by sme sa opýtať, či zverejnením tohto zoznamu nepríde k porušeniu § 11 o daňovom tajomstve zákona o správe dani (daňového poriadku) č. 563/2009 Z. z.?

V zmysle § 4, ods. 2b, číslo 19 zákona o elektronickej registračnej pokladnici č. 289/2008 Z. z. musí elektronická registračná pokladnica "umožňovať on-line pripojenie s informačnými systémami finančnej správy, pričom podmienky on-line pripojenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financii SR". Moja otázka je, či MF SR uvedený právny predpis vydalo. Ak áno, v akej podobe a pod akým označením?

Firma dostala pokutu od inšpektorátu práce na základe zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní § 19 písmeno 2 a., 1., vo výške 2 000 €. Firma omylom (s denným omeškaním) neskoro nahlásila zamestnanca do Soc. poisťovne. V prípade, že Daňový úrad udelí pokutu, existuje možnosť požiadať o úľavu na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) podľa § 157 ods. 4 a odsek 1 c,. Existuje taká možnosť aj v prípade hore uvedenej pokuty u Inšpektorátu práce? Na základe akého zákona? Kde máme adresovať takúto žiadosť? Alebo viaže zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní aj inšpektorát práce?

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len "zákon o obmedzení platieb v hotovosti") sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 €, ak odsek 2 neustanovuje inak. Zákon o obmedzení platieb v hotovosti nerozlišuje právny dôvod platby. Zákaz platby v hotovosti sa vzťahuje na akékoľvek platby vykonané v hotovosti, okrem výnimiek uvedených v § 8 zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Spoločník by pri založení spoločnosti chcel vložiť vklad 50 000 €, resp. 15 000 € do základného imania spoločnosti. De jure spoločnosť neexistuje. 5 000 € je medzi "podnikateľmi". Medzi fyzickými osobami je 15 000 €. Vklad do spoločnosti pred zápisom sa dáva "do rúk" správcovi vkladu – ktorým je fyzická osoba (pravdepodobne tá istá osoba, ktorá je aj spoločníkom). Vklad spoločníka do základného imania nie je medzi výnimkami. Môže teda spoločník vložiť do rúk správcu vkladu (sám sebe) sumu 50 000 €, resp. 15 000 €?

Slovenský internetový obchod (s. r. o.) poskytuje možnosť úhrady platobnou kartou. Takže zákazník použije svoju kreditnú kartu a za tovar zaplatí on-line. Následne prostredníctvom dopravcu (napr. DHL, GLS) s. r. o. pošle tovar zákazníkovi. Musí internetový obchod vystaviť riadnu faktúru s údajmi odberateľa, alebo stačí, ak vytlačí z ERP doklad (Pokladničný blok z elektronickej registračnej pokladnice) a tento doklad pošle spolu s tovarom odberateľovi? Na tomto doklade by samozrejme neboli uvedené údaje odberateľa. Na doklade by bol uvedený spôsob platby kartou. Objednávky prekročujú sumu 1 000 €, lebo nejde o tovar s nízkou jednotkovou cenou. Je hore uvedený postup akceptovateľný alebo firma musí vystaviť riadnu faktúru (s údajmi odberateľa)?

Ako má postupovať správca dane, keď zanikne poplatková povinnosť za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v priebehu roka (napr. odhlásenie z trvalého pobytu, úmrtie) a ak jeden z poplatníkov prevzal na seba plnenie povinnosti za ostatných členov domácnosti a poplatok vyrubený rozhodnutím nebol zaplatený v plnej výške (zaplatená bola len prvá splátka poplatku). Má správca dane obnoviť ukončené právoplatné rozhodnutie alebo vyrubí novým rozhodnutím upravenú výšku poplatku. Podľa § 99e ods. 10 pri zániku miestnej dane v priebehu zdaňovacieho obdobia správca dane vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí pomernú časť dane. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie alebo časť výroku rozhodnutia zrušuje. V hmotno právnom zákone č. 582/2004 Z. z. nie je uvedená taká možnosť aj pri poplatku za KO a DSO. Vrátenie, zníženie alebo odpustenie poplatku - má správca dane vrátiť pomernú časť poplatku pri zániku poplatkovej povinnosti aj keď do 30 dní zánik poplatkovej povinností nie je oznámený? Obec vedie evidenciu obyvateľov a vie, ktorí obyvatelia zomreli alebo sa odhlásili z TP. Keď je rozhodnutie právoplatné a zmenia sa skutočnosti na vyrubenú výšku poplatku v priebehu zdaňovacieho obdobia ako má správca dane postupovať (vydá rozhodnutie o znížení alebo odpustení poplatku)?

Podnikateľský subjekt zo zahraničia (napr. z Poľska), platiteľ DPH, príde na územie SR, kde poskytne službu – opravu motorového vozidla pre slovenského platiteľa DPH. Za opravu vystaví faktúru daňový doklad bez DPH – prenos daňovej povinnosti na SK podnikateľa (zahraničný podnikateľ je registrovaný ako platiteľ DPH vo svojej domovskej krajine, slovenský podnikateľ vykoná samozdanenie DPH). Faktúra za opravu motorového vozidla je uhradená v hotovosti, priamo na mieste poskytnutia služby, t. j. na území SR. Otázka 1: Je povinný tento zahraničný podnikateľ na území SR používať slovenskú ERP a pri úhrade faktúry vystaviť doklad z ERP s textom – „úhrada odberateľskej faktúry“ v hotovosti z ERP? Alebo stačí, keď poľský podnikateľ vystaví príjmový pokladničný doklad? Otázka 2: Čo v prípade, ak tento zahraničný podnikateľ privezie na územie SR náhradný diel a tento fakturuje tiež bez DPH – prenos daňovej povinnosti na SK podnikateľa, pričom je rovnako zaplatený v hotovosti na území SR? Je povinný mať slovenskú ERP?

Na výstavisku chceme predstaviť verejnosti nový produkt. Tento produkt budeme záujemcom požičiavať na vyskúšanie na cca 15 minút. Za toto zapožičanie budeme vyberať určitý poplatok (zábezpeku), ktorý bude vrátený v celej sume pri vrátení uvedeného produktu. Ak však prekročí čas zapožičania nad 15 minút, musí klient zaplatiť poplatok (pokutu). Je potrebné na uvedenú zábezpeku a poplatok používať registračnú pokladnicu? Sme platitelia DPH. Je potrebné v uvedených prípadoch riešiť DPH?

Keď daňovník nepodal čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti (zaniká celá daňová povinnosť) - nový vlastník (daňovník) podal priznanie k dani z nehnuteľností ..., má ho na podanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti správca dane vyzvať? Za nepodanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti dopúšťa sa daňovník správneho deliktu [§ 154 zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p.]? Má správca dane v takomto prípade uložiť pokutu [§ 155 ods. 1 písm. a) prvého bodu prípadne podľa § 1 písm. a) tretieho bodu] v zmysle uvedeného zákona?

Firma chce prenajímať prístroje zaradené štatistickým úradom do Klasifikácie produkcie: 26.51.53 - Nástroje a zariadenia na fyzikálne alebo chemické rozbory i.n. v požičovni. Tieto prístroje sú určené hlavne na použitie v priemysle, ale môže si ich požičať aj súkromná osoba i keď to nie je prístroj na použitie v domácnosti. Nevieme, či má byť uvedená činnosť požičovne zaradená medzi KP č. 77.29.19 -Služby spojené s prenájmom a lízingom ostatného tovaru osobnej spotreby a potrieb pre domácnosť i.n. alebo do KP č. 79.39.19. - Služby spojené s prenájmom a lízingom ostatných strojov, zariadení a hmotného majetku bez obsluhy i.n. Pri KP 77.29. je povinnosť mať registračnú pokladnicu a pri KP 77.39. táto povinnosť nie je a teda potrebujeme vedieť, že či je potrebné mať ERP alebo nie.

Ako mám postupovať pri výpočte dane z pozemkov ak bolo vydané stavebné povolenie, ktoré bolo spojené z územným konaním. Môžem to považovať za stavebný pozemok podľa § 6 ods. 4?

Ako by prebiehala daňová kontrola dane z príjmu, ktorá prebieha zvyčajne s odstupom niekoľkých zdaňovacích období, v prípade, ak by európska spoločnosť presunula svoje sídlo z Bratislavy do Sofie?