JUDr. Zdenko Doktor - strana 2

Môj manžel bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení UNB Antolská nemocnica a následne na rehabilitačnom oddelení v príslušnej nemocnici po náhlej cievnej mozgovej príhode - 2. ataka, počas 1 roka v októbri a novembri roku 2013. Pri kontrolnom vyšetrení - transezofageálnej EKG - vo svojom zlom psychomotorickom nekľude pokazil prístroj. Teraz mi prišla výzva na zaplatenie sumy 1 704 € za opravu tohto prístroja. Pýtam sa preto, či je to adekvátne riešenie podľa právnych predpisov a ako mám postupovať v riešení, keď v tom išlo o psychicky a neurologicky chorého človeka?

Som lekárka špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Ako zmluvný lekár zdravotnej poisťovne každý mesiac vykazujem zdravotnej poisťovni výkony, ktoré som vykonala pre jej poistencov, a to podľa odporúčaní v Metodickom usmernení ÚDZS elektronickou formou. V tomto usmernení ÚDZS sa uvádza, že pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti špecifikovaným poistencom – poisteným v zahraničí (EÚ) je potrebné  zaslať aj kópiu lekárskej správy alebo záznamu z ošetrenia – ako prílohu elektronickej faktúry. Je možné takouto formou zaslať a teda sprístupniť zdravotnú dokumentáciu pacienta (občan SR, pracujúci a poistený v zahraničí) zdravotnej poisťovni? Konkrétne pracovníkovi zdravotnej poisťovne, ktorý spracováva výkony, ale nie je revízny lekár ani revízna sestra ani revízny farmaceut a nemá žiadne poverenie na výkon kontroly. Nie je mi ani celkom jasné, či každomesačné spracovávanie výkazov (kódov výkonov a ich bodových hodnôt , správne priradenie diagnóz ku kódu odbornosti ) je kontrola zo strany zdravotnej poisťovne v zmysle zákona. Pravdou ale je, že zdravotná poisťovvňa koná na základe Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je toto usmernenie v súlade so zákonom?

Prevádzkovateľ polikliniky chce prevádzkovať ambulanciu praktického lekára tak, že iné neštátne zdravotnícke zariadenie poskytne praktického lekára a toto zariadenie si bude od polikliniky účtovať určitú čiastku ako službu. Poliklinika, a. s. je držiteľom povolenia, v ktorom má aj uvedené prevádzkovanie ambulancie všeobecného lekárstva. Bez ambulancie všeobecného lekárstva by nespĺňali určujúce znaky zdravotníckeho zariadenia - polikliniky. Poliklinika musí mať personálne zabezpečenú aj na túto ambulanciu podľa § 8 zákona č. 578/2004 Z. z.. Máme taký názor - že poskytnutie zdravotníckeho pracovníka od iného poskytovateľa - bez právneho vzťahu so zamestnancom – všeobecným lekárom s tým, že by poliklinika uhrádzala náklady za zamestnanca inej spoločnosti, by bolo, podľa nášho názoru, nesprávne. Poliklinika by nevedela preukázateľne zabezpečiť ambulanciu, lekár by prácu všeobecného lekára vykonával v poliklinike, ale nebol by jej zamestnancom, bol by zamestnancom inej spoločnosti... Ako by sa napr. riešila pracovno - právna zodpovednosť? § 2 zákona č. 576/2004 Z. z. (o zdravotnej starostlivosti) hovorí o zdravotníckom pracovníkovi, ktorého určuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a tým je poliklinika. V prípade, že by lekára oficiálne nezamestnávali, ale prácu by vykonával (mohlo by ísť aj o nelegálnu prácu (zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Z tohto dôvodu sme zaradili otázku do 2 kategórií- pracovné právo a zdravotníctvo.

V zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  z. n. p.  pri zmene poskytovateľa ambulantnej starostlivosti z dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný preukázateľne odovzdať zdravotnú dokumentáciu alebo jej rovnopis do 7 dní od jej vyžiadania novému poskytovateľovi, s ktorým osoba uzatvorila dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. So zreteľom na ustanovenia vyššie uvedeného zákona má zodpovednosť za odovzdanie zdravotnej dokumentácie iba odovzdávajúci poskytovateľ zdravotnej starostlivosti? Predmetom sporu dvoch poskytovateľov ( ďalej PZS) je slovíčko "preukázateľné" odovzdanie zdravotnej dokumentácie. Jeden poskytovateľ tvrdí, že dokumentácia má byť odoslaná poštou a preukázateľným dôkazom je doručovací lístok, druhý PZS trvá na tom, že odovzdanie dokumentácie má prebehnúť osobne, podpisom na odovzdávajúci protokol v ambulancii odovzdávajúceho PZS. Prosím o Váš právny výklad, máme názor, že oba spôsoby sú správne. Má samosprávny kraj možnosť určiť spôsob odovzdávania, alebo môže iba odporučiť?

Ak som ukončila úplného stredného odborného vzdelania na strednej zdravotníckej škole v odbore všeobecná sestra pred rokom 2004, mám uznanú odbornú spôsobilosť na výkon pracovných činností v zdravotníckom povolaní sestra? V zbierke zákonov č. 296/210 sa o tom píše v prechodných a záverečných ustanoveniach. Čo to vlastne znamenajú tie prechodné a záverečné ustanovenia? Je niekde uzákonené, že si musím doplniť vysokoškolské vzdelanie, aby som mohla prácu sestry aj naďalej vykonávať? Ak áno, tak do kedy a ak to nesplním, čo potom? Prácu sestry som začala vykonávať až v roku 2006 po preškolení a preskúšaní. Hovorilo sa, že tuším do roku 2012 si MUSIA všetky sestry doplniť VŠ vzdelanie, ale nikde to tam nevidím. Zo zákona nemusím, ale môj zamestnávateľ môže mať požiadavku, že to vyžaduje? Táto požiadavka teda vyšla od zamestnávateľov, alebo to tam niekedy bolo uzákonené?

Aké sú práva poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri dodržiavani ordinačných hodin, keď poskytovateľ odambuluje väčšinu ambulantného dňa (napriklad 6 z 10 hodin) a z nepredvidateľných dôvodov (havarijna situácia - porucha dodávky vody, elektriky, choroba, kalamita), alebo z predvidateľných dôvodov (školenie), nie je schopný dodržať ambulantne hodiny a ani nájsť náhradu za seba za túto časť ambulantného dňa (ide najmä o poobedné hodiny, keď už väčšina ambulantných pracovísk nepracuje)?

Môže mať lekár vyhradené 2 dni v týždni len pre platiacich pacientov (prednostné vyšetrenie) na ktoré som objednaná aj mesiac dopredu? Je to vôbec prednostné vyšetrenie, keď na naň čakám 3 mesiace a zaplatím 16 € a čas čakania 4 hod. (rozsah čakacej doby) Keď lekár objedná na napr. o 10 hod. a zoberie pacienta o 1/2 až 3/4 hod. neskôr, je to v poriadku ak zoberie za to 10 €?

Som lekárka – pediater. Rada by som sa spýtala na povinnosť či nepovinnosť kurzov Neodkladná podpora životných funkcii. Nie je mi jasné, či zo zákona uvedený kurz musíme absolvovať, a to aj každé 2 roky alebo nie.

Chcem sa informovať ohľadom nového kódu ore odborného garanta pre laboratória. Mám kód značky F kočiaci sa 225 - odborný garant v odbore laboratórna medicína. Na stránkach UDZS som videl nové kódy a neviem sa orientovať. Po novom, ktorý budem mať?

Chcem sa opýtať na dva problémy, s ktorými som sa stretol v mojej praxi. Jedna z mojich pacientok, ktorá sa lieči na CHOBPCH, hypertenziu, v noci intermitentne nastavená na oxygenoterapiu, žiada opakovane sanitku na vyšetrenie v Bratislave. Doteraz sme jej vždy vychádzali v ústrety, pre lístky na sanitku chodila väčšinou jej sestra, resp. švagriná, ktorá mnohokrát nevedela, kam pacientka ide ani dátum vyšetrenia. Výmenný lístok nebolo potrebné dávať, pacientka bola na odb. ambulanciách dispenzarizovaná. Raz takto prišla jej švagriná, ktorej som odmietol dať lístok na sanitku, lebo nevedela, kam a kedy pacientka ide na vyšetrenie, povedala mi, že my to máme vedieť. Za niekoľko minút volala pacientka, že prečo jej odmietame dať lístok na sanitku. Snažil som sa jej vysvetliť, že nie na každý prevoz na odb. vyšetrenie potrebuje sanitku. Povedal som jej, že keď vie prísť ku mne na ambulanciu sama, a má deti dobre postavené v majetkovom zmysle, že predsa i kvôli nej by bolo asi vhodnejšie, keby ju občas niekto z príbuzných odviezol na vyšetrenie, pretože pacienti po vyšetrení čakajú na odvoz domov niekedy i hodiny. Potom mi zatelefonovala ešte raz, odvtedy sa neozvala. Nerieši sa to zrejme sťažnosťou, ale ja sa chcem predsa opýtať, bol môj postup správny? Podobný problém mám s pacientom, ktorý býva od mesta, kde mám ambulanciu, niekoľko kilometrov, mal zlomeninu jednej stehennej kosti, nedobre zoperovanú, prvý úraz bol pod vplyvom alkoholu. Neskôr v priebehu pol roka si pri pošmyknutí zlomil druhú stehennú kosť. Od začiatku doteraz opakovane žiada sanitku na prevoz na rehabilitáciu, na odb. vyšetrenia a i na cestu ku mne. Má tiež deti, ktoré musia pracovať, preto ho na vyšetrenia nemôžu odviesť, je odkázaný na dve barle. Som povinný dávať mu lístok na sanitku vždy, keď o to požiada, resp. keď ide na lekársku kontrolu? Na lLPK 9.8.2013 nebol, lebo som mu prvýkrát nedal lístok na sanitku a on odmieta sa inak ku mne, resp. na odb. vyšetrenie dopraviť. Zatiaľ to tiež nie je riešené sporom, ale pýtam sa, kde sú hranice, kedy sa pacient aspoň minimálnym pričinením má o seba starať sám? Má to ísť všetko na účet zdravotnej poisťovne? Nemal som doteraz žiadne upozornenie zo strany ZP, skôr sa preventívne pýtam, má tento pacient zakaždým nárok na dopravu sanitkou?  

Podľa § 19 nemá možnosť revízny lekár zdravotnej poisťovne pri utajenom pôrode nahliadnuť do dokumentácie. Má sa to chápať tak, že zdravotné poisťovne, ktoré budú takýto pôrod uhrádzať poskytovateľovi, nebudú mať možnosť vykonať kontrolu takto poskytnutej ZS? A kde je teda kontrola účelnosti vynakladaných prostriedkov? Ako sa bude môcť sledovať takýto utajený pôrod, kto skontroluje, či nedochádza k neoprávnene vykazovanej zdravotnej starostlivosti?  

Môže byť ten istý odborný zástupca aj vo viacerých ambulanciách, ak tie ambulancie patria jednému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti? Odborným zástupcom môže byť lekár aj v desiatich ambulanciách?

Kto môže revidovať rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, s ktorým nesúhlasíme (výklad „bodovníka“)?

Môže zdravotná sestra v ambulancii podať infúznu liečbu aj bez prítomnosti lekára? Za akých podmienok?

Zaujímalo by ma, aký je počet kapitovaných pacientiek u gynekológa, aby bol naplnený plný pracovný uväzok?

Ako je to s kapitačnými ambulanciami v súkromných centrách, a súčasne s ročnými poplatkami za možnosť navštevovať centrum po roku, keď už poplatky neplatí zamestnávateľ.  Pacient ako súkromná osoba sa stáva  vazalom centra na určitú dobu, pokiaľ je evidovaný  u nich a chodiť tam nemôžem, lebo nemá zaplatený poplatok a chvíľu trvá, kým ho vyšetrí iný lekár, u ktorého sa opäť musí kapitovať. Vzniká niekoľkomesačné obdobie vákua, kedy pacient nemôže byt ošetrený. Sú tieto situácie ošetrené zákonom, resp. nariadením?

Som zamestnancom súkromného zdravotného zariadenia, ktorého majiteľka, a súčasné riaditeľka pracuje priamo v budove, v ktorej sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť. Pracujem v ambulancii, ktorá je vybavená príslušným medicínskym zariadením a medicínskymi prístrojmi. V ambulancii mám písací s tromi zásuvkami, domnievala som sa, že do nich si môžem ukladať svoje osobné veci. Je prípustné, aby majiteľka po mojom odchode z práce kontrolovala obsah zásuviek, fotila ich a prezentovala personálu? V zásuvkách boli len osobne veci. Dôvodom prezentácie mal byť neporiadok, ktorý je v zásuvke. Aj keď je písací stôl majetkom riaditeľky - odhliadnuc od etického aspektu - má na takého jednanie právo?

Existuje určité ohraničenie, resp. počet hodín, aký čas môže lekár v kuse ordinovať? Som zamestnanec súkromného centra a bežne pracujem, resp. ordinujem od 7.40 h do 15.20 h s 20 minútovou prestávkou na obed. Pôvodný plán bol od 7.40 h do 17.00 h. Keď ordinujem, vyšetrujem, nejde o informovanie o výsledkoch. Existuje právna úprava ordinačných hodín? Začať pracovať s výsledkami vyšetrení, hodnotením nálezov, zdvíhaním telefónov po 15.20 h je neúnosné.

Lekár, ktorý má podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pacientom, nesplní si svoju povinnosť oznámiť zástup, resp. v rámci určených ordinačných hodín nie je vo svojej ambulancii a pacient sa dožaduje (podľa neho) neodkladnej zubno-lekárskej starostlivosti v ambulancii iného lekára, ktorý ale zároveň nemá žiadnu zmluvu pre tento charakter zdravotnej starostlivosti so žiadnou zdravotnou poisťovňou. Predpokladám, že povinnosťou toho nezmluvného lekára je pacienta ošetriť. Možno si v tomto prípade v ambulancii bez zmluvného vzťahu s poisťovňou uplatňovať štandardne cenové pravidlá tejto ambulancie, resp. ak pacient odmieta pristúpiť k takejto cene, je možné poskytnutie zdravotnej starostlivosti odmietnuť? Ostáva ten prvý – zmluvný lekár mimo tohto problému?

Je právo pacienta na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie absolútne? Má pacient nárok na nahliadnutie vždy a v plnom rozsahu?