Peter Pašek - strana 3

Chcela by som, aby mi niekto potvrdil, že dobropisy z EÚ sa neuvádzajú v kontrolnom výkaze DPH na riadku C.1, ale na B.1 ako prijaté faktúry z EÚ.
Naša firma účtujúca v JÚ, platiteľ DPH vykonala opravu havarovaného automobilu, ktorého vlastníkom je firma, ktorá sa medzičasom zlúčila s inou firmou. Nevieme, komu máme vystaviť faktúru a ako postupovať, aby sme neprišli o peniaze, ktoré sme vynaložili na opravu.
Dodávateľ vystavil 24. 4. 2014 opravnú faktúru (dobropis) podľa § 25 ods. 1 na dodávku služby, ktorá bola realizovaná 26. 1. 2014. Odberateľ dobropis obdržal 30. 4. 2014. kedy vznikla odberateľovi povinnosť opraviť odpočítanú daň z pôvodnej faktúry podľa § 53? Na základe obdržaného dobropisu 24. 4. 2014, 30. 4. 2014 alebo iný dátum? Dodávateľ vystavil 24. 4. 2014 opravný doklad (stornofaktúru) - § 71 ods. 2 na dodávku služby ktorú fakturoval 26. 1. 2014 a nemala byť fakturovaná. Odberateľ stornofaktúru obdržal 30. 4. 2014, kedy vznikla odberateľovi povinnosť opraviť odpočítanú daň z pôvodnej faktúry podľa § 53? Na základe obdržanej stornofaktúry 24. 4. 2014, 30. 4. 2014 alebo iný dátum?
Dodávateľ vystavil dňa 24. 4. 2014 opravný doklad (stornofaktúru) podľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) na dodávku služby, ktorú fakturoval 26. 1. 2014. Na faktúre je uvedený dátum vystavenia 24. 4. 2014 a dátum dodania 26. 1. 2014 (faktúru uvedie v dodatočnom daňovom priznaní za január 2014). Odberateľ stornofaktúru obdržal 30. 4. 2014. Kedy vznikla odberateľovi povinnosť opraviť odpočítanú daň z pôvodnej faktúry? Má povinnosť podať aj dodatočný kontrolný výkaz?
Spoločnosť v januári 2014 zakúpila softvér a´900 €/ks. Produkt zakúpila cez výhradného predajcu - platiteľa SK. Na základe faktúry si za 1/2014 uplatnila z produktu odpočet DPH. Výrobcom softvéru je nemecká firma, ktorá mala pri zakúpení produktu do určitého termínu akciu – vrátenie 200 €/1 ks zakúpeného balíka. Po uplatnení nároku na zľavu prostredníctvom internetu u výrobcu, výrobca 12. 3. 2014 poukázal sumu 400 € na účet spoločnosti. Nie je k tomu žiadny daňový doklad a ani do dnešného dňa neprišiel, iba žiadosť o uplatnenie zľavy, ktorá bola zaslaná na výrobcu. Ako postupovať pri DPH? Pôvodná faktúra o kúpe je od SK platiteľa, zľavu poskytol priamo výrobca-DE platiteľ.Týka sa to § 53 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.? Ako to vykázať v KV DPH? Ak by to bol oddiel C, aké číslo pôvodnej faktúry uviesť - z SK faktúry? V skutočnosti sa zľava vracia zo zahraničia a tam nie je  žiaden doklad. Aký by bol postup, čo sa týka  DPH, ak by to bolo ako finančný bonus?
Spoločnosť - platiteľ DPH zaslala vzorky tovaru plastového odpadu odberateľovi do Talianska. Celková hodnota zaslanej vzorky bola 300 €, pričom išlo o 200 kg plastového odpadu a jednotková cena za 1 kg bola 1,50 €. Spoločnosť účtuje spôsobom B priamo do spotreby, zaslanú vzorku zo skladu zaúčtovala 501/504 - je to správne? Má spoločnosť povinnosť odviesť DPH zo zaslanej vzorky? Ako postupuje v prípade, ak bude odovzdaná vzorka tuzemskému odberateľovi a ako, ak bude zaslaná vzorka tovaru zahraničnému odberateľovi z EÚ?
Slovenskej spoločnosti bol poskytnutý úver zo zahraničia z Rakúska na kúpu vozidla. Má slovenská spoločnosť povinnosť pri platené úrokov z úveru Rakúskej spoločnosti vyberať daň zrážkou §  43 alebo § 44 zabezpečenie dane?
Prosím o zaujatie stanoviska k problematike uplatnenia DPH na vstupe z parkovacích lístkov od platiteľa DPH, ktoré nemajú vyčíslenú sumu DPH, len celkovú sumu (na doklade je uvedené len: "suma vrátane 20 % DPH"). Taktiež sa stretávam aj s prípadmi, že parkovacie lístky majú vyčíslenú len sumu spolu a základ dane, pričom nie je samostatne vyčíslená suma DPH. Ak by som striktne šiel podľa § 74 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (zjednodušená faktúra), tak pri vyššie uvedených dokladoch nastáva rozpor, keďže neobsahujú jednu z povinných náležitostí (výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť).
Ďakujem za odpoveď, ktorú som skopírovala nižšie, nakoľko mám ešte otázku, keďže doteraz sme nepoužívali koeficient, chcela by som sa opýtať, že pokiaľ parametre poskytnutej pôžičky sú nastavené tak, že prijatý úrok z pôžičky bude tvoriť značnú časť obratu (aj napriek tomu, že pôžička je príležitostnou transakciou pre našu spol.), je potrebné vypočítať predbežný koeficient na príslušný kalendárny rok, dať ho na odsúhlasenie správcovi dane a začať ho používať mesiacom poskytnutia prostriedkov pôžičky. Na aký účet je potrebné zaúčtovať nenárokovateľnú časť hodnoty dph? Ďakujem ID: 2151 | vytvorené: 28.03.2014 | autor(i): Peter Pašek, Managing Director, Accace, k.s. späť Vecné pojmy: Nie sú priradené žiadne vecné pojmy. Súvisiace kategórie: Daň z pridanej hodnoty Podvojné účtovníctvo Spoločnosť,platiteľ dane poskytne v roku 2014 pôžičku inému platiteľovi v SR s dobou splatnosti 18 mesiacov so 6 mesačným odkladom splátok (úmoru). Odplatou za poskytnutie pôžičky budú úroky, ktoré budú platené mesačne, splatné po prvom mesiaci pripísania pôžičky na bankový účet. Aké súvislosti z titulu DPH sa más týkajú z poskytnutia pôžičky a prijatia úrokov. Súvisí táto príležitostne dodaná finančná služba s pomerným nárokom na odpočet DPH a používaním koeficientu? Ako sa zaúčtuje mesačný predpis úrokov z poskytnutej dlhodobej pôžičky (066/665 alebo 351/665)? Súvisiace predpisy 222/2004 Z.z.: § 39 ods.1 písm.a 222/2004 Z.z.: § 50 ods.2 písm.c Odpoveď platnosť odpovede: Poskytnutie pôžičky je v súlade s § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) od dane oslobodené, t.j. úroky prijaté ako protiplnenie za predmetnú službu sú od dane oslobodené. V súvislosti s pomerným odpočítaním by sme chceli upozorniť na § 50 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, ktorý upravuje, že do výpočtu koeficientu na účely pomerného odpočítania dane nevstupujú výnosy (príjmy) z finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH, ak ich platiteľ poskytol príležitostne. Chceli by sme Vás upozorniť, že Finančné riaditeľstvo SR v metodickom pokyne upravilo, čo sa považuje za „príležitostnú transakciu“. Za príležitostnú transakciu sa považujú transakcie ktoré: nemajú charakter základnej, resp. hlavnej činnosti platiteľa dane, netvoria značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa dane, platiteľ dane ich nevykonáva opakovane (uvedené neznamená, že ich nie je možné uskutočniť aj viackrát v posudzovanom období), a pri ktorých platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady, súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov. Uvedené podmienky sú posudzované spravidla v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri posúdení príležitostnej transakcie je potrebné postupovať vždy individuálne a na identifikovanie príležitostnej transakcie nemusia platiť všetky vyššie uvedené podmienky súčasne. Vychádza sa však z predpokladu, že ak sú vyššie uvedené podmienky splnené súčasne, tak uvedená transakcia je vykonaná príležitostne. Vychádzame z predpokladu, že nejde o pôžičku účtovnej jednotky v konsolidovanom celku. Z tohto dôvodu úroky inkasované priebežne odporúčame účtovať cez zápis 378/665. Cez zápis 067/665 odporúčame účtovať úroky inkasované pri splatnosti pôžičky. Peter Pašek, Managing Director, Accace, k.s. Peter Pašek, Managing Director, Accace, k.s.
Materiál zaradený do KN 261900 colného sadzobníka (trosky, škváry - iné ako granulovaná troska, okuje a ostatné odpady z výroby železa alebo ocele) spadá pod § 69 ods.12 písm. a) zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., tzn. prenáša sa daňová povinnosť na odberateľa?
Spoločnosť,platiteľ dane poskytne v roku 2014 pôžičku inému platiteľovi v SR s dobou splatnosti 18 mesiacov so 6 mesačným odkladom splátok (úmoru). Odplatou za poskytnutie pôžičky budú úroky, ktoré budú platené mesačne, splatné po prvom mesiaci pripísania pôžičky na bankový účet. Aké súvislosti z titulu DPH sa más týkajú z poskytnutia pôžičky a prijatia úrokov. Súvisí táto príležitostne dodaná finančná služba s pomerným nárokom na odpočet DPH a používaním koeficientu? Ako sa zaúčtuje mesačný predpis úrokov z poskytnutej dlhodobej pôžičky (066/665 alebo 351/665)?
Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v SR uzavrela zmluvu o pôžičke s fyzickou osobou s trvalým pobytom v SR. V zmluve si dohodli úrokovú sadzbu, pričom s. r. o. spláca každý mesiac istinu aj s príslušným úrokom. Považuje sa tento úrok vyplácaný fyzickej osobe za úrokový príjem v zmysle § 49a ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (pre prípad, že ide o fyzickú osobu, ktorá je daňovníkom SR)? Má spoločnosť s ručením obmedzeným povinnosť oznámiť správcovi dane výšku tohto príjmu za kalendárny rok?
V ktorom roku je možné uplatniť vo výdavkoch daň z motovorých vozidiel za rok 2013 zaplatenú 31.1.2014 u daňovníka FO s príjmami podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z.: a) ak vedie jednoduché účtovníctvo, tak zaplatenú DMVO za 2013 uplatní vo výdavkoch v roku 2013 cez uzávierkové operácie ? b) ak robí daňovú evidenciu ? c) ak uplatní výdavky paušálom, tak je daň z motor. vozidiel za rok 2013 zahrnutá vo výške vypočítaného paušálu za rok 2013 ?
Som živnostník – predávam použitý tovar, vediem daňovú evidenciu a nie som platiteľ DPH. Zaujímalo by ma, ako mám viesť evidenciu zásob v prípade, že som tovar, ktorý ďalej predávam, dostal vo forme daru. Taktiež predávam použitý tovar, ktorý som mal pôvodne v osobnom vlastníctve. Čo mám v tomto prípade uviesť v daňovom priznaní ako počiatočný a konečný stav zásob, keďže tovar naskladňujem v nulovej hodnote a pri daňovej evidencii sa na mňa nevzťahuje zákon o účtovníctve?
Ako výhru za účasť v súťaži za nákup našich výrobkov poskytujeme výhercom naše vlastné výrobky (ich hodnota nepresiahne 17 €/ks), nakupované tovary, resp. pobytové poukazy do hotelových komplexov. Nakupované ceny do súťaže (tovar), ako aj poukazy nakupujeme s DPH, ktorú si nárokujeme, t. j. odpočítavame na vstupe. Máme povinnosť odviesť DPH z odovzdaných cien do súťaže, pokiaľ je toto bezodplatné dodanie tovaru / služby na podporu predaja našich výrobkov, t. j. na podnikateľské účely?
Dodávateľ (platiteľ DPH) dodal odberateľovi (platiteľ DPH) dňa 8.1. 2014 kovový odpad k dodaniu došlo v SR. Dňa 9. 1. 2014 dodávateľ vystavil faktúru v ktorej uplatnil prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. a) na odberateľa s náležitosťami podľa § 74. Odberateľ faktúru obdržal 26. 2. 2014 (po termíne na podanie DP k DPH za 1/2014). Daňová povinnosť vznikla odberateľovi podľa § 19 dňa 8. 1. 2014, zároveň 8. 1. 2014 v zmysle § 51 ods. 1 písm. b) uplatnil nárok na odpočet na základe interného dokladu (vedie záznamy podľa § 70). Keďže v termíne na podanie DP nemal k dispozícii faktúru, uvedie v časti B1 kontrolného výkazu v stĺpci 2 (poradové číslo faktúry alebo číselná identifikácia dokladu) číslo „0“ namiesto čísla dodávateľskej faktúry ktoré nemá v tom čase k dispozícii, alebo číslo vlastného interného dokladu (ktorým zaúčtoval daň na vstupe aj na výstupe)? Ak uvedie číslo „0“ namiesto čísla dodávateľskej faktúry, je povinný podať dodatočný kontrolný výkaz, keď obdrží faktúru od dodávateľa, na ktorej bude uvedené jej číslo?
Slovenská firma platiteľka DPH vystavila preddavkovú faktúru za tovar bez montáže do ČR platiteľovi DPH v 10/2013. Preddavkovú faktúru česká firma uhradila v 10/2013. Tovar bol dodaný do ČR čiastkovo v mesiacoch 11/2013 až 1/2014. Bola slovenská firma povinná vystaviť daňový doklad k prijatej platbe do ČR?
Slovenská s. r.o., t. č. neplatiteľ DPH, dosiahla v roku 2013 v období od 08-12/2013 príjem z Rakúska v sume 50 000 €. Vykonávala stavebné práce na stavbách v Rakúsku. Je povinná podať povinnú registráciu pre platiteľa DPH na Slovensku? Spadajú tieto príjmy medzi príjmy do obratu zakladajúci povinnosť regristrácie? Je nutné, aby sa registrovala aj v Rakúsku za platiteľa DPH?
Spoločnosť má vyúčtovacie faktúry (sú dve odberné miesta) od ZSE Energia za dodávku elektrickej energie za obdobie 1.1.-31.12.2013. Dodávateľ energií je s našou spoločnosťou dohodnutý na mesačných paušálnych platbách za odber elektriny a na vykonaní vyúčtovania odberu za určité časové obdobie. Daňová povinnosť vzniká platiteľovi dane podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pričom za deň dodania sa považuje podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. V prípade vykonaného vyúčtovania opakovane dodávanej elektriny,  kedy sú dohodnuté opakované paušálne platby za tieto dodávky, je možné hovoriť o oprave základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, čo pre odberateľa znamená postup podľa § 53 zákona o DPH? Prvá faktúra  s dátumom dodania 31.12.2013 má jednu položku za dodanie tovaru a služieb a druhú položku má odpočítané opakované dodanie tovaru a služby. Odpočítané opakované dodanie tovaru a služby je vyššia hodnota, ako samotné dodanie tovaru a služby, takže výsledkom je preplatok. Chápe sa táto faktúra ako oprava základu dane v zmysle § 25 zákona č. 222/2004 Z.z.? Druhá faktúra  s dátumom dodania 31.12.2013 má jednu položku za dodanie tovaru a služieb a druhú položku má odpočítané opakované dodanie tovaru a služby. Odpočítané opakované dodanie tovaru a služby je nižšia  hodnota, ako samotné dodanie tovaru a služby, takže výsledkom je nedoplatok. Chápe sa táto faktúra ako oprava základu dane v zmysle § 25 zákona č. 222/2004 Z.z.?
SZČO vykonáva práce pre s. r. o. S. r. o. mu poskytuje stravu formou stravovacích poukážok. O sumu poskytnutých poukážok SZČO upraví faktúru, ktorou vyfakturuje vykonané práce (táto skutočnosť je uvedená na faktúre, ako suma poskytnutých stravovacích lístkov). Môže si SZČO uplatniť do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane stravné - podľa dĺžky trvania pracovnej cesty - aj keď mu bolo poskytnutné stravovanie formou stravovacích poukážok?