prof. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M. - strana 3

Pandémia koronavírusu a s ňou spojené zavádzanie protiepidemických opatrení sa prejavili aj v osobitnej forme v rámci realizácie individuálnych pracovnoprávnych vzťahov pri určitých, na výkon orientovaných, pracovných pozíciách. Vzhľadom na mnohé obmedzenia, ktoré sa dotkli možnosti týchto kategórií zamestnancov dosiahnuť určité stanovené individuálne alebo skupinové ciele, prišlo k rôznym prístupom zamestnávateľov pri riešení predmetnej situácie.

Môže zamestnávateľ postihovať zamestnancov za požívanie alkoholických nápojov v priestoroch zamestnávateľa po skončení výkonu práce (napr. na parkovisku zamestnávateľa, v zmluvnej doprave zamestnávateľa a pod.)? V článku sa venujeme tejto problematike podrobnejšie.

V aplikačnej praxi sa pomerne často vyskytujú sporné situácie spočívajúce vo vzniku poškodenia zdravia zamestnanca mimo výkonu práce a mimo pracoviska (napr. na parkovisku zamestnávateľa, na pracovnej ceste alebo aj počas absolvovania lekárskej prehliadky). Do akej miery sa uplatňuje pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca pri odchode z pracoviska?

Označenie rozhodnutia Krajský súd v Nitre, sp. zn. 6 CoPr 3/2020 z 30. septembra 2020 (potvrdzujúce rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany 8 Cpr 9/2019-216 z 18. februára 2020)

V priebehu kalendárneho mesiaca januára sme upozorňovali na nesprávne formulované výnimky vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva SR v súvislosti s možnosťou zamestnanca uplatniť výnimku z testovania v podobe čestného vyhlásenia, ktorá je spôsobilá nahradiť preventívne opatrenie zamestnávateľa v podobe kontroly negatívneho antigénového testu alebo RT-PCR testu na prítomnosť ochorenia Covid-19.

Označenie rozhodnutia Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 7 CoPr 3/2019 z 30. septembra 2020 (zmenené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, 8 Cpr 1/2016-142 z 3. decembra 2018)

Začiatok kalendárneho roka je u mnohých zamestnávateľov spojený so zmenami rozvrhov pracovných zmien zamestnancov alebo s modifikáciou ich označenia v rámci vnútroorganizačných potrieb zamestnávateľa. V aplikačnej praxi vzniká problém, v ktorých prípadoch je potrebné opätovne splniť informačnú povinnosť zamestnávateľa voči zamestnancovi s odkazom na ustanovenie § 90 ods. 9 v spojení s ustanovením § 90 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Za akých podmienok môže zamestnávateľ umožniť vstup na pracovisko zamestnancovi, ktorý nemohol podstúpiť testy na koronavírus z dôvodu existujúcej zdravotnej kontraindikiácie? V článku analyzujeme právny problém, ktorý vznikol z nesúladu medzi vyhlášikou č. 14 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a príslušným ustanovením zákona o BOZP. Článok obsahuje aj navrhované alternatívy pre zamestnávateľa vrátane našich odporúčaní.

Aktuálne obdobie prebiehajúcich testovaní zamestnancov u veľkých zamestnávateľov na prítomnosť koronavírusu vyvoláva popri viacerých právnych problémoch, ktoré už boli opakovane pertraktované, aj pomerne jednoduché a praktické otázky súvisiace s obdobím po bezprostrednom testovaní zamestnancov. Jednou z nich je aj otázka súvisiaca s cestou zamestnancov zo zamestnania v prípade, ak sa pri testovaní preukáže, že zamestnanec je pozitívny na prítomnosť koronavírusu.

Hoci sa pracovnoprávny inštitút home office alebo ako ho pozná a upravuje § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v podobe „domácej práce“ a „telepráce“ stal v kalendárnom roku 2020 v mnohých prípadoch dominantným spôsobom riešenia vzniknutej situácie v dôsledku pandémie, aj po viac ako 10 mesiacoch jeho využívania pretrvávajú právne spory ohľadom jeho uplatnenia v aplikačnej praxi.

Prezentácia sa venuje spracúvaniu osobných údajov osobitnej kategórie. Hlavná prezentácia je zameraná na: údaje o zdravotnom stave, kedy možno spracovávať údaje o zdravotnom stave, kedy sa môže pýtať zamestnávateľ zamestnanca na jeho zdravotný stav, zdravotný stav zamestnanca počas trvania pracovného pomeru – lekárske preventívne prehliadky, rozsah informácií o zdravotnom stave, preradenie na inú prácu pre zdravotný stav, skončenie pracovného pomeru z dôvodu zdravotného stavu zamestnanca, zdravotné postihnutie, dočasná pracovná neschopnosť, covid-19 a zamestnávatelia. Diskusia k otázkam: Opatrenia proti prenosným chorobám Ako postupovať, ak sú dočasné obmedzenia v posudku neurčité, napr. nie ťažké práce, má zamestnávate povinnosť  rešpektovať takéto obmedzenie alebo ho ďalej skúmať? Zamestnanec vykonal vstupnú lekársku prehliadku. O 7 mesiacov potrebuje ísť na školenie na obsluhu motorového vozíka. O aký typ lekárskej prehliadky ide, keď sa potrebuje doplniť napr. spôsobilosť na obsluhu takéhoto zariadenia? Zamestnanec je dlhodobo nespôsobilý na výkon práce. Má lekár vo vystavovanom lekárskom posudku uviesť, aké práce môže zamestnanec vykonávať? Zamestnanec evidentne trpí duševnou poruchou, ale odmieta mimoriadnu lekársku prehliadku. Ako má v takomto prípade zamestnávateľ postupovať? Prezentujúci: doc. JUDr. MUDr. Peter Kováč, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje spracúvaniu osobných údajov osobitnej kategórie. Hlavná prezentácia je zameraná na: zdravotný stav ako osobitná kategória osobných údajov, aktuálne problémy primeranosti spracúvania osobných údajov počas mimoriadnej situácie. Diskusia k otázkam: Náhodné získavanie osobných údajov z hľadiska zamestnávateľa (napr. dotazníky, tlačivá) Pravidlá informačnej bezpečnosti, napr. spôsob posielania citlivých informácií elektronicky Možno informáciu o pozitívnom teste zamestnanca na koronavírus spracúvať? Čo predstavuje z hľadiska GDPR zlučiteľnosť účelov? Zisťovanie/preverovanie účasti zamestnanca u lekára Oprávnenosť spracúvania údajov o mieste dovolenky Komunikácia s lekárom Zamestnanec je na PN, no prispieva počas PN-ky na sociálne siete – možno jeho aktivitu na sociálnych sieťach považovať za porušenie liečebného režimu? Ako môže zamestnávateľ zamedziť rizikovej osobe vstup na pracovisko, ak sa nemôže pýtať na miesto pobytu na dovolenke? Zamestnávateľ umožňuje dobrovoľné testovanie zamestnancov na covid-19, môže údaje o pozitivite a negativite zamestnanca spracúvať a akým spôsobom? Čestné prehlásenie zamestnanca Môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca testovanie na covid-19 v prípade stretnutia s pozitívne testovaným zamestnancom?  Prezentujúci: Mgr. Tatiana Valentová Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Problematika pandémie spôsobenej koronavírusom bola v posledných niekoľkých mesiacoch pravidelnou témou mnohých vedeckých či odborných článkov.  Vo všeobecnosti sa však väčšina z nich v súvislosti s individuálnymi pracovnoprávnymi vzťahmi, zameriavala na možnosti ospravedlnenia/neospravedlnenia prítomnosti zamestnanca v práci, pričom sa snažila identifikovať použitie rôznych pracovnoprávnych inštitútov od prekážky v práci na strane zamestnávateľa či na strane zamestnanca až po uplatnenie možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky podľa ustanovenia § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") na čas, kedy ich nepotrebuje v práci z dôvodu poklesu objednávok alebo výroby.    Žiadny z nich sa však nezaoberal v súčasnosti vypuklým problémom právnej možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi podstúpenie testu na COVID-19 ako súčasti uloženia pracovného pokynu zamestnávateľa, napr. v rámci realizácie preventívnej lekárskej prehliadky zamestnanca.  

Prezentácia sa venuje dôležitosti posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnanca pre prideľovanie práce zamestnancovi a pre náplň práce. Hlavná prezentácia je zameraná na: mimoriadnu zdravotnú prehliadku zamestnaca, psychologickú spôsobilosť zamestnana.                Prezentujúci: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje náhrade škody pri čerpaní prekážky v práci. Hlavná prezentácia je zameraná na: Právna úprava náhrady škody spôsobenej zamestnancom pri neoprávnenom čerpaní prekážky v práci Právna úprava náhrady škody spôsobenej zamestnancovi počas čerpania prekážky v práci Zodpovednosť zamestnanca voči odborovej organizácii                  Diskusia k otázkam: Do akej miery je odborová organizácia zodpovedná za porušenie zákona, keď nevykonáva kompetenciu, ktorá jej napríklad prináleží v zmysle Zákonníka práce v súlade s tým právnym predpisom. Napr. ustanovenie § 74 ZP hovorí, že zamestnávateľ má prerokovať skončenie pracovného pomeru. Čo keď zamestnávateľ to chce spraviť správne, oznámi všetky informácie, ale zo strany odborovej organizácie to napríklad neprerokoval príslušný orgán alebo to spraví človek, ktorý nie je odborovým orgánom. Ako to posudzovať z hľadiska zodpovednostných vzťahov? Ide o neplatné skončenie pracovného pomeru? Ak áno, a vznikla by náhrada škody (náhrada mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru) – možno presunúť zodpovednosť na odborovú organizáciu? Zamestnávateľ nastaví nadtarifnú zložka mzdy, na dosiahnutie ktorej sa vyžaduje určitá miera prítomnosti zamestnanca v práci. Tento prítomnostný bonus možno považovať, že je v poriadku, alebo je diskriminačný voči určitým zamestnancom? Zodpovednosť zástupcov zamestnancov za informácie, ktoré sú zverejňované na ich webovej stránke, FB alebo na neoficiálnych stránkach. Prezentujúci: JUDr. Peter Tonhauser, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje postaveniu lekára v pracovnom práve. Hlavná prezentácia je zameraná na: Je lekár kontrolovateľný? Diagnóza pacienta Vybrané problémy – lekársky posudok a jeho záväznosť pre zamestnávateľa                     Diskusia k otázkam: Ako posudzovať situáciu, keď existujú 2-3 znalecké posudky s odlišnými závermi, no zamestnávateľ sa prikloní k vlastnému znaleckému posudku a ukončí so zamestnancom pracovný pomer? Prezentujúci: JUDr. Vladimír Volčko, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje problematike prekážok v práci na strane zamestnanca. Hlavná prezentácia je zameraná na: Zdravotný stav zamestnanca vyšetrenie a ošetrenie (účasť na vyšetrení, cesta tam a naspäť, v akom čase – vyšetrenie vo večerných hodinách a práca napr. v noci, či môže zamestnávateľ overovať, či bol zamestnanec na vyšetrení, akceptovanie potvrdení od lekára zamestnávateľom, čo robiť, ak má zamestnávateľ podozrenie ohľadom vydaného potvrdenia od lekára) sprevádzanie rodinného príslušníka (kto je rodinný príslušník podľa ZP, či je potrebné preukazovať, či žije v spoločnej domácnosti, akú formu má mať deklarácia o žití v spoločnej domácnosti) informovanie zamestnávateľa o prekážke v práci (kedy považovať neprítomnosť zamestnanca v práci za  neospravedlnenú absenciu, kedy ide o porušenie pracovnej disciplíny, prekážka v práci pred nástupom do práce a počas pracovnej zmeny, ako postupovať v prípade opustenia pracoviska zamestnancom z dôvodu, že sa necíti dobre) Dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti Preradenie na inú vhodnú prácu Lekárske posudky (kto môže lekársky posudok vydať, dosah zamestnávateľa na výsledok znaleckého posudku, formálne a obsahové náležitosti lekárskeho posudku, pochybnosti zamestnávateľa o lekárskom posudku – odlišný lekársky posudok od PZS a lekára zamestnanca, mimoriadna lekárska prehliadka, strata zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, prekážka v práci, lebo zamestnanec nemôže vykonávať prácu, výpoveď, výpovedný dôvod, odstupné a zvýšené odstupné – okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nepriaznivého stavu zamestnanca, čo v prípade, ak zamestnanec nepredloží lekársky posudok) Diskusia k otázkam: Či ospravedlniť prekážku v práci europoslancovi Darovanie krvi a prekážka v práci Ošetrenie zamestnanca v zmluvnom alebo v súkromnom zdravotníckom zariadení a náhrada mzdy Ak pracovník zo zahraničia sa nepreukáže negatívnym testom na covid-19, môže mu zamestnávateľ odoprieť vstup na pracovisko? Čo môže zamestnávateľ overovať u lekára Možnosť zamestnávateľa spochybniť potvrdenie lekára Uvažuje sa nad úpravou nejasností ohľadom LP zo strany MPSVaR? Je správne preradiť zamestnanca v rozsahu je pracovnej zmluvy (napr. vypustenie zdvíhania ťažkých bremien), ak má na to lekársky posudok? Úraz zamestnanca pri home office – posúdenie, či ide o pracovný úraz Nastavenie pracovného režimu pri home office/rozvrhovanie pracovného času Nakazenie koronavírusom na pracovisku a uznanie za pracovný úraz Odmietnutie ponúknutého pracovného miesta zamestnancom a nárok na odstupné Oprávnenosť zamestnávateľa poslať zamestnanca na mimoriadnu lekársku prehliadku počas dočasnej pracovnej neschopnosti Je zamestnávateľ povinný prihliadať na lekársky posudok formou lekárskej správy alebo výmenného lístku, v ktorých nie je konštatované riziko vážneho ohrozenia zdravia? Tehotná zamestnankyňa a predkladané potvrdenia o lekárskych prehliadkach od všeobecného lekára Je potrebné písomne informovať zamestnávateľa o zdravotnom obmedzení? Pravidelné pracovisko – pravidelný výkon práce z domácnosti – posúdenie "pravidelnosti" Prezentujúci: prof. JUDr. Andrea Olšovská, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje problematike prekážok v práci na strane zamestnanca. Hlavná prezentácia je zameraná na: Prekážky v práci (zákonný rámec, ako posudzovať situácie z praxe, ktoré nie sú špecifikované v ZP, možnosť odchyľovania sa od právnych noriem a do akej miery je to možné, prerokovanie so zástupcami zamestnancov) Nejasnosti súvisiace s prekážkami v práci (ospravedlnenie na „nevyhnutne potrebný čas“ – čo sa chápe ako „nevyhnutne potrebný čas“, oznámenie „bez zbytočného odkladu“ s dostatočným predstihom, začiatok plynutia ochranných dôb) Súčinnosť zamestnanca pri prekážkach v práci (povinnosť zamestnanca preukázať prekážku v práci, ako postupovať v prípade, ak zamestnávateľ zamestnancovi nedôveruje, doklad – objektívny dôkaz, povinnosť súčinnosti tretích subjektov,  prekážky v práci ako predmet sociálneho dialógu) Diskusia k otázkam: Ako posúdiť neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu jeho väzby, ak zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi dôvod svojej neprítomnosti a nereagoval na výzvu zamestnávateľa (nemal možnosť). Zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Je ukončenie pracovného pomeru platné? Ako má byť potvrdzovaná prekážka v práci zo strany tretích osôb? Prezentujúci: JUDr. Jan Horecký, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje problematike prekážok v práci z dôvodu dlhodobého alebo krátkodobého uvoľňovania funkcionárov na výkon funkcie v odborovom orgáne alebo na činnosť odborovej organizácie u zamestnávateľa. Hlavná prezentácia je zameraná na: Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu výkon funkcie v odborovom orgáne podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce výkon funkcie v odborovom orgáne podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce výkon funkcie v odborovom orgáne podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce všeobecné zásady poskytovania pracovného voľna Diskusia k otázkam: Je odborová organizácia pri svojom vzniku povinná poskytnúť stanovy? Návrat zamestnanca po ukončení výkonu odborovej funkcie a z čoho vypočítať odstupné v prípade prepustenia z práce  (z čoho vypočítať priemerný zárobok). Ako má postupovať zamestnávateľ, ak bolo pôvodné pracovné miesto zamestnanca, ktorý sa vracia do práce po ukončení výkonu odborovej funkcie, organizačnou zmenou zrušené? Môže zamestnávateľ požadovať od predsedu podnikového výboru odborovej organizácie výkazy o činnosti? Môže odborový funkcionár vykonávať odborovú funkciu formou telepráce? Prezentujúci: JUDr. Simona Dušeková Schuszteková, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.

Prezentácia sa venuje problematike prekážok v práci. Hlavná prezentácia je zameraná na 3 okruhy:  Verejný záujem vs. osobný záujem v oblasti prekážok v práci Cezhraničný a vnútroštátny aspekt prekážky v práci Osobitosti pri prekážkach v práci pri pružnom pracovnom čase Bonusová prezentácia: Covid-19   Diskusia k otázkam:  darovanie krvi (a iných biologických materiálov) v kontexte odplatnosti/bezodplatnosti daného úkonu, potvrdenia pre zamestnávateľa vystavené v inom ako úradnom jazyku, opatrenia proti prenosným chorobám. Prezentujúci: JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD. Diskusiu moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.