Koronavírus/COVID-19 - strana 22
Zamestnankyňa na obecnom úrade dostala výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. V čase doručenia výpovede bola už dva mesiace vdovou starajúcou sa o dieťa vo veku dva a pol roka. Je v tomto prípade výpoveď s ňou platná a mohol jej zamestnávateľ počas ošetrovania chorého dieťaťa nariadiť čerpanie dovolenky?
Manželia sa okrem svojho dieťa spoločne starajú ešte aj o manželovo zdravotne postihnuté päťročné dieťa, ktoré od januára tohto roku, každé tri týždne vozia do špeciálneho zariadenia sociálnej starostlivosti. Zamestnávateľ manželke na uvedený účel odmietol preplácať čerpané pracovné voľno, s odôvodnením, že nie je považovaná za rodinného príslušníka dieťaťa a navyše si už v tomto roku vyčerpala pre návštevu lekára so svojím vlastným dieťaťom 7 dní. Ako je to s nárokom a rozsahom na platené voľno v tomto prípade?
Zamestnancovi obecného úradu deň svadby pripadne na pracovný deň. Ako je to s pracovným voľnom na tento účel, majú prípadne nárok na voľno od zamestnávateľa aj jeho rodičia?
Aký je zákonný rozsah voľna na výkon odborovej funkcie, a za akých podmienok je zamestnávateľ povinný úplne uvoľniť zamestnanca z plnenia pracovných povinností a umožniť mu sa plne venovať iba výkonu odborovej funkcie?
Potrebuje pracovník vyššieho územného celku, na pozícii vedúceho oddelenia, v prípade ďalšieho pomeru u iného zamestnávateľa v úplne inej sfére činnosti ako je jeho pracovná náplň v úrade, súhlas terajšieho zamestnávateľa?
Budem mať zachované zamestnanie u svojho zamestnávateľa aj vtedy, ak som mal v čase uvoľnenia z funkcie starostu u neho dohodnutý len pracovný pomer na dobu určitú v trvaní troch rokov?
Týka sa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obci a primátorov miest v z. n. p. sa aj zástupcov, napríklad pokiaľ ide o plat, odstupné a dovolenku? Ak nie, tak potom aké pracovnoprávne a finančné nároky má zástupca starostu zo zákona?
Aké je pracovnoprávne postavenie funkcie hlavného kontrolóra a aké právne istoty mu vyplývajú zo zákona, možno ho z tejto funkcie aj odvolať?
V pracovnej zmluve so zamestnancami na obecnom úrade sa doteraz uvádzala ako zamestnávateľská organizácia obecný úrad. V súdnom spore, ktorý mala obec nedávno vo veci neplatnosti jedného skončenia pracovného pomeru sa konštatovalo, že takto uzatvárané pracovné zmluvy sú neplatné. Kto má byť vlastne zamestnávateľom, keď nie obecný úrad?
Ak zamestnanec počas plynutia výpovednej doby bezdôvodne prestane chodiť do práce, ako ho môže zamestnávateľ za takéto správanie postihnúť?
Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?
V súvislosti s použitím výpovedného dôvodu upraveného v § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník v z. n. p. práce nie je celkom zrejmé, aký je rozdiel medzi pojmami neplnenie predpokladov a požiadaviek na prácu a ako sa má zamestnancovi preukázať neuspokojivé plnenie úloh?
Mestská príspevková organizácia v lete prijíma niekoľkých pracovníkov na pracovnú zmluvu na dobu určitú počas mesiacov júl, august. Ak si pracovník v tomto období podá žiadosť o starobný dôchodok, na ktorý spĺňa podmienky, je obec povinná zaplatiť mu odchodné?
Otázka sa týka ochrany zamestnancov. Zamestnávateľ poskytoval zamestnancom lepšie pracovné podmienky ako ustanovujú právne predpisy, a to na základe vlastného rozhodnutia aj bez diskusie so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov. V časoch ekonomickej krízy však zamestnávateľ znižuje, resp. odoberá určité benefity, výhody. Aké možnosti majú zamestnanci, ako sa môžu spoločne brániť, resp. zabezpečiť si ochranu a udržať si pracovné podmienky a podmienky zamestnávania aspoň na doterajšej úrovni. Stačí, ak si zvolia zamestnaneckú radu, alebo treba založiť odborovú organizáciu?
Kto má väčšie právomoci a kto poskytuje väčšiu ochranu zamestnancom? V prípade, že je potrebné založiť odborovú organizáciu, ako ju možno vytvoriť? Ako postupovať, a či zamestnávateľ môže zabrániť konať v tejto veci, alebo nás môže nejakým spôsobom postihovať, ak by sme v danej veci konali? Aké sú možné formy zastupovania zamestnancov?
Ako správne vypočítať plat za čerpanie dovolenky v prípade starostu? Podľa ktorého právneho predpisu sa má vypočítať starostovi plat za dovolenku?
Obec pri odmeňovaní postupuje podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; na zamestnancov obce sa vzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí postupujú pri odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme uzavretá na rok 2011. Všetci zamestnanci obce majú upravený nárok na dovolenku o jeden týždeň viac v porovnaní so Zákonníkom práce z dôvodu predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V akej dĺžke vzniká nárok na dovolenku starostovi? Starostovi obce sa na začiatku roku zmena výšky nároku na dovolenku nerealizovala tak ako všetkým zamestnancom obce. Na spoločnej porade obcí nás usmernili, že keďže pri odmeňovaní uplatňujeme regulovaný systém odmeňovania, t. j. nepostupujeme pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, nemôžeme starostovi zvýšiť počet dní dovolenky nad stanovenú minimálnu hranicu v Zákonníku práce. V záujme právnej istoty, keďže názory na dĺžku dovolenky starostu sa rôznia, prosím o usmernenie v týchto otázkach:
či sa cit. kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje aj na starostu obce,či sa na starostu obce diferencovane vzťahuje dĺžka dovolenky v zmysle Zákonníka práce (základná výmera – 4 týždne, resp. 5 týždňov),
aké sú podmienky preplatenia dovolenky starostu,
či má starosta obce nárok na plnenia z podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorú obec uzatvorila s odborovou organizáciou.
Patria starostovi aj iné nároky alebo plnenia z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa platnej na rok 2011, ktorú podpísalo aj v mene našej obce Združenie miest a obcí Slovenska?
Zamestnanec pri nástupe nepredložil zápočtový list. Po skončení povinnej školskej dochádzky si nepretržite robil aj druhú strednú školu a po jej absolvovaní bol vedený na úrade práce. Započítava sa mu táto doba do odpracovaných rokov z titulu posúdenia 25 dní riadnej dovolenky?
Zamestnanec neplatí splátky finančnej spoločnosti a tá požiadala zamestnávateľa o zrážanie splátok. Musí mať zamestnávateľ so zamestnancom písomnú dohodu o týchto zrážkach? V tomto prípade si, podľa môjho názoru, odporuje Zákonník práce s Občianskym zákonníkom.
Možno zamestnancom poskytovať spätne na predchádzajúci mesiac stravné lístky?