Mzdová politika - strana 16
Komu a s akým dátumom treba vystaviť faktúru za služby vykonané v súvislosti so skončením podnikateľskej činnosti SZČO - zomrelého lekára. Práce "po smrti" zahrňali korešpodenciu s partnerom a štátnymi inštitúciami, spracovanie miezd, odhlásenie zo Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, vyhotovenie štvrťročného prehľadu, ročné hlásenie daňovému úradu, oznámenie o dani z motorvých vozidiel, spracovanie mimoriadnej účtovnej závierky, a podobne. Spracované dokumenty prevzal manžel zosnulej.
Akciová spoločnosť (platiteľ DPH) sprostredkovala v mene a na účet konečného príjemcu - nezdaniteľnú osobu, upratovacie práce. Mzdové náklady a odvody v skutočnej výške, ktoré spoločnosti týmto vznikli, refakturuje platiteľ bez DPH? Je takéto sprostredkovanie predmetom dodania podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.?
Zamestnanec neplatí splátky finančnej spoločnosti a tá požiadala zamestnávateľa o zrážanie splátok. Musí mať zamestnávateľ so zamestnancom písomnú dohodu o týchto zrážkach? V tomto prípade si, podľa môjho názoru, odporuje Zákonník práce s Občianskym zákonníkom.
Spoločnosť prijala zamestnanca do hlavného pracovného pomeru od 1. 4. 2010. Aký bude jeho pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pre pracovnoprávne účely, ak jeho hrubá mzda v pracovnej zmluve je 396,72 eur? Použili sme výpočet 396,72 / 176 (t. j. prac. fond za apríl) = 2,2541 eur zaokrúhlene. Je to správne a možno používať tento priemer po celý nasledujúci kvartál?
Vo firme sa stal pracovný úraz – dlhodobá záležitosť. Pracovník je práceneschopný asi 5 mesiacov, preto mu zamestnávateľ neprispieva na doplnkové dôchodkové poistenie. Pracovník sa príspevku domáha. Spoločnosť nemá so svojimi zamestnancami uzatvorenú kolektívnu zmluvu . Má spoločnosť povinnosť vyplatiť mu príspevok?
Zamestnankyňa bola od roku 2007 na materskej dovolenke, ktorá trvala do 2. 4. 2008 (64 prac. dní v r. 2008). Od 3. 4. 2008 pokračovala v čerpaní rodičovskej dovolenky až do konca roka.
Vznikol zamestnankyni nárok na dovolenku za rok 2008 na základe § 144 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého sa na účely dovolenky čas materskej dovolenky posudzuje ako výkon práce? Ak áno, mala nárok na dovolenku za kalendárny rok krátenú za čas rodičovskej dovolenky? Koľko dní dovolenky za rok 2008 jej patrilo? Zamestnankyňa ešte nemala v roku 2008 dovŕšených 15 rokov pracovného pomeru, vychádzame zo základnej výmery dovolenky – 4 týždne.
Zamestnanec dostal od svojho zamestnávateľa ponuku zdôvodnenú finančnou a hospodárskou krízou pracovať za polovičný plat bez toho, že by sa upravili jeho pracovné povinnosti. Keďže ponuku neprijal a oznámil, že dáva výpoveď, ak nie je možné pracovať za mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve bol „požiadaný", aby odišiel zo zamestnania okamžite, t. j. vyčerpal si časť dovolenky a odišiel k 15. 5. 2009. Zamestnanec tento návrh prijal. Pri výpočte nároku na dovolenku za 4,5 mesiaca roku 2009 mu za odpracovaný čas z nároku 25 dní dovolenky za kalendárny rok odpočítali 16,5 dňa s odôvodnením, že neodpracoval v v máji 2009 21 dní, a teda nemá nárok na pomernú časť dovolenky (1 deň) za mesiac máj. Zamestnanec pracoval nepretržite celý čas od 1. 4. 2004 do 15. 5. 2009 na dobu neurčitú. Má nárok ešte na jeden deň dovolenky za mesiac máj.
Za akých podmienok má nárok na odchodné, keďže 7. 7. 2009 mu vznikol nárok na predčasný dôchodok s titulu dovŕšenia veku a na jeho žiadosť v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. zamestnávateľ uviedol, že mu odchodné nemôže vyplatiť, lebo jeho pracovný pomer končil 15. 5. 2009? Je odchodné viazané na podmienku, že jeho nárok na odchodné je podmienený okamžitým odchodom do dôchodku – čo keď práve nátlak a neochota zamestnávateľa spôsobili, že nemal možnosť do dôchodku odísť ku dňu 7. 7. 2009, keď bola splnená podmienka dovŕšenia veku na tento nárok?
Existuje postup ako čerpať sociálny fond? Organizácia nemá zástupcu zamestnancov, odborovú organizáciu ani kolektívnu zmluvu. Vytvára sociálny fond a plánuje ho v celej výške minúť na vianočnú večeru. Je takéto čerpanie v poriadku? Môže zamestnávateľ neprispievať na stravu, ale minúť sociálny fond len na kultúrne podujatie?
Daňovníčka má dieťa - syna, ktorý navštevoval vysokú školu v Žiline od roku 2007, avšak v roku v máji 2010 bol zo štúdia vylúčený, nakoľko neurobil skúšku z druhého ročníka. Dňa 17. augusta 2010 bol rozhodnutím prijatý na vysokú školu v Ostrave do prvého ročníka. Bol prijatý na kombinované štúdium. Daňovníčka je zamestnaná a od 1. 1. 2010 do 31. 8. 2010 si uplatňovala na syna daňový bonus. Môže si na syna uplatniť tento daňový bonus na celý rok alebo v akom časovom pásme?
Spoločenstvo vlastníkov bytov (SVB) poverilo vykonaním služby (inštalácia nových schránok, a pod.) občana, ktorý je zamestnaný a má príjem zo závislej činnosti. Za túto službu mu SVB schválilo finančnú odmenu. Je SVB povinné uzatvoriť s občanom písomnú dohodu o vykonaní práce alebo postačuje zápis zo zasadnutia SVB, v ktorom je tento stav uvedený ? Je občan povinný priznať príjem a odviesť z neho daň?
Kedy vzniká povinnosť zriadenia dvojzmennej prevádzky a aké povinnosti pri jej zriadení vyplývajú zamestnávateľovi voči zamestnancom a voči inštitúciám?
Firma má zamestnankyňu, ktorá je živnostníčkou a od 1. 11. 2010 sa zamestnala vo firme. Predpokladaný termín pôrodu má 1. 12. 2010. Aký bude jej vymeriavací základ na účely materskej dovolenky a aké bude rozhodujúce obdobie?
Zamestnanec pracuje v organizácii 10 rokov a súčasne poberá 5 rokov aj starobný dôchodok. Písomne požiadal o rozviazanie pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov. Pri žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru je priložené lekárske potvrdenie, že nemôže vykonávať nočné služby. Má zamestnanec nárok na odstupné, keď požiadal o rozviazanie pracovného pomeru?
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje najviac využívaný druh zmluvného zabezpečovacieho prostriedku v pracovnom práve. Jej praktická využiteľnosť prichádza do úvahy pri zrážkach za poskytnuté stravné lístky, za súkromné telefonáty pri využívaní služobného mobilu, za poskytnutú návratnú pôžičku, za závodnú zmluvnú dopravu na pracovisko a z pracoviska, za splácanie náhrady škody spôsobnej zamestnávateľom a pod.
Zákonník práce v § 20 ustanovuje obligatórnu písomnú formu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, pričom nedodržanie tejto písomnej formy sankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu vo väzbe na § 17 ods. 2 ZP.