Mzdová politika - strana 2

Základnou daňovou úľavou je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorú si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t. j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP. V článku vás oboznámime, aké sú jej základné charakteristiky a že na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či aktívne príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti.

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Právna úprava rozlišuje niekoľko druhov miezd, ktoré zamestnanci môžu poberať v pracovnom pomere. Ide napríklad o minimálnu mzdu, pod ktorú mzda zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas, nemôže klesnúť v žiadnom prípade. Pre odmeňovanie platia určité základné zásady, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou. Takouto zásadou je aj zásada rešpektovania dobrých mravov pri odmeňovaní. Právna úprava taktiež ustanovuje kritériá pre splatnosť mzdy zamestnanca v pracovnom pomere.  

Zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so školou o poskytnutí praktického vyučovania. Akú zmluvu má zamestnávateľ uzatvoriť so žiakom, ak žiakovi bude poskytovať odmenu za produktívnu prácu? Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi z tejto zmluvy (povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni a daňovému úradu)?

Ak máte zamestnancov alebo pracujete v personalistike, pravdepodobne ste sa už s takouto výzvou stretli. Najčastejšie ich posielajú inkasné spoločnosti, banky alebo nebankové subjekty. Spolu s výzvou býva doručená aj úverová zmluva, v ktorej sa nachádza ustanovenie týkajúce sa zrážok zo mzdy. V takom prípade je zamestnanec s veľkou pravdepodobnosťou v postavení spotrebiteľa.

Od 01.09.2025 pribudli nové príplatky pedagogickým pracovníkom v školstve. Máme Materskú školu bez právnej subjektivity, patrí pod obec. 1. Príplatok riaditeľovi školy- 10 % z plat. tarify a plat. triedy, do ktorej je zaradený - Otázka: Príplatok riaditeľa školy nie je súčasťou Funkčného platu? Príplatok sa kráti o dochádzku - za odpracovaný čas? Príplatok nie je súčasťou ani dekrétu - Oznámenie o výške a zložení funkčného platu? 2. Príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca - Otázka : Tu v každom prípade riaditeľ školy musí vypracovať Smernicu o hodnotení pedagogických zamestnancov školy! Potom do 31.12.2025 vykonať hodnotenie pedagogických zamestnancov, podľa toho sa od 01.01.2026 môže zamestnávateľ priznať príplatok za hodnotenie mesačnou sumou uvedenej v prílohe č. 4 k zákonu 553/2003. Je postup správny?

V tomto článku sa bližšie pozrieme na rozdiely medzi úpravou dohody o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce.

V zmysle rozhodnutia valného zhromaždenia majú konatelia nárok na odmenu, odmenu však nepoberajú. Dňa 22. 7. 2025 bol vymenovaný nový konateľ spoločnosti a dňom 2. 8. 2025 bol zapísaný do OR. S akým dátumom ho treba prihlásiť do SP? Keď bol vymenovaný, t.j. 22. 7. 2025, alebo 2. 8. 2025, keď bol zapísaný v OR.

Zrážky zo mzdy sú pojmom, s ktorým sa stretol takmer každý zamestnávateľ, personalista, či účtovník. V praxi však často nastáva dilema: zraziť alebo nezraziť? Téma zrážok zo mzdy je rozsiahla. Preto sa jej budeme venovať vo viacerých blogoch. V tomto úvodnom si vysvetlíme, čo zrážky zo mzdy sú a aké druhy zrážok pozná Zákonník práce.

Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálna mzda. Pre zamestnancov to znamená viac peňazí v peňaženke nielen na základnej mzde, ale aj pri príplatkoch za prácu cez víkend, v noci či počas sviatkov.

Je možné vykonať zrážku zo mzdy jednotranne podľa § 131 ods. 1 ZP zamestnancovi, keďže mu vznikol nedoplatok na sociálnom poistení (konkrétne na poistení v nezamestnanosti) z dôvodu, že zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi, že mu kleslo percento invalidity pod 70 %?

V závere mája 2025 vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie č. 279/2025, ktorým otvorila cestu k jednorazovej odmene 800 eur pre vybrané skupiny zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu i rozpočtov samospráv. Úrad vlády spolu s Ministerstvom financií následne vydali metodické usmernenie, vypracované na podklade materiálu „Návrh na zabezpečenie vyplatenia odmeny v sume 800 eur a uvoľnenie finančných prostriedkov z kapitoly Všeobecná pokladničná správa“. Cieľom bolo stanoviť presné podmienky tak, aby zamestnávatelia i služobné úrady disponovali jasným právnym rámcom a aby nedošlo k porušeniu pravidiel štátnej pomoci ani kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

Počnúc rokom 2025 je účinný zákon č. 297/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách"). Novelou zákona o cestovných náhradách sa po vecnej stránke výpočet zvýšených náhrad nezmenil; sumy stravného pre jednotlivé časové pásma sa zvyšujú v nadväznosti na vývoj indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a  sumy základnej náhrady za používanie vozidiel sa zvyšujú v nadväznosti na vývoj indexu cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel, ak sa kumulovaný index cien v danej oblasti zvýši minimálne o 5 % oproti mesiacu, na základe ktorého sa naposledy zvyšovali sumy stravného alebo sumy základnej náhrady.

Platná a účinná právna úprava normatívne reglementuje inštitút odstupného, a to v § 76 ods. 1 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Predmetný inštitút možno definovať ako peňažný nárok zamestnanca jednorazovej povahy, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, pri skončení pracovného pomeru z určitých vybraných dôvodov a určitým spôsobom podrobne vymedzeným zákonodarcom.

Chcel by som sa opýtať, akým pohľadom sa pozerať na sumu nepeňažného príjmu zamestnanca. Či už ide o zdaňovanie 1 % zo vstupnej ceny automobilu, keď zamestnanec používa firemné auto, alebo akýkoľvek iný nepeňažný príjem, napr. použitie firemného telefónu na osobné účely ako benefit. Ak je hodnota nepeňažného príjmu 100 € (napr. u vozidla so vstupnou cenou 10 000 €) alebo ak zamestnanec telefonovaním prečerpá povolený limit o 10 € - tak sa nahliada na sumu 100 €, resp. 10 € ako na tzv. čistú mzdu (ktorú nedostal zamestnanec vo forme peňazí - ale vo forme inej hodnoty) alebo ako na hrubú mzdu? A z tejto "čistej mzdy" sa následne počítajú odvody do poisťovní?

Máme pedagogického zamestnanca – samostatný učiteľ 2. stupňa – matematika; vzdelanie VŠ 2. stupňa v odbore Rozširujúce štúdium matematiky na UKF v Nitre. V roku 2009 ukončil na TU vo Zvolene VŠ 3.stupňa – rigoróznou skúškou a doktorátom PhD. v odbore enviromentálne inžinierstvo. V súčasnosti je platovo zaradený do 7. platovej triedy s príslušným tarifným stupňom podľa započítanej praxe. Zamestnanec požaduje zaradiť do 9. platovej triedy, lebo tak bol zaradený v predošlom zamestnaní. Je možné zaradiť pracovníka do 9-ej platovej triedy, keď doktorát získal v inom odbore (enviromentalistika) a je učiteľom predmetu matematika a technika ?

Zamestnancovi podľa Zákonníka práce patrí za vykonanú prácu mzda. Tá je splatná pozadu v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve. Prípadne v kolektívnej zmluve. Ak to nie je dohodnuté, tak je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Niekedy sa ale stane, že zamestnávateľ zamestnancovi mzdu vo výplatnom termíne nevyplatí. Zákonník práce a dokonca aj Trestný zákon dáva zamestnancovi nástroje, ktoré môže efektívne využiť.

Transparentnosť odmeňovania sa stáva horúcou témou nielen v HR. Aby zamestnávatelia splnili nové povinnosti vyplývajúce zo Smernice (EÚ) 2023/970, musia zaviesť konkrétne opatrenia do svojich procesov a politiky odmeňovania. Poďme však pekne poporiadku a predstavme si, k čomu Smernica zamestnávateľa zaväzuje a ako efektívne k pravidlám pristúpiť.

Zamestnávateľovi, ktorého zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania, predloží k žiadosti okrem potvrdení o zdaniteľných príjmoch od všetkých ostatných zamestnávateľov, aj ďalšie doklady preukazujúce nárok na daňové zvýhodnenie (nezdaniteľné časti, daňový bonus na dieťa, daňový bonus na úroky či daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky). Jedným z daňových zvýhodnení, ktoré si môže zamestnanec uplatniť je daňový bonus na dieťa. Výpočet sumy daňového bonusu upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „ZDP“), ktorého posledná novela priniesla zmeny aj v ustanovení § 33 ods. 11, s ktorými vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy, resp. ako je najlepšie nastaviť vyplácanie finančného príspevku, aby sa nemuseli robiť mesačné prevody vopred a následne zrážky zo mzdy (ak zamestnanec bol PN, mal dovolenku, prípadne platené voľno a pod.)?