Personalistika - strana 2

Rast firmy je vždy vzrušujúci, no zároveň vie preveriť odolnosť vašich interných procesov. Mzdová agenda patrí medzi prvé oblasti, ktoré pocítia tlak. S pribúdajúcimi zamestnancami, novými trhmi a množstvom legislatívnych pravidiel sa jednoduché mesačné úlohy môžu rýchlo zmeniť na komplexnú operáciu vyžadujúcu čas, presnosť a lokálne know-how. Nemusí to však byť tak. S proaktívnym partnerom po vašom boku môžu mzdy zostať jednoduché, presné a v súlade s legislatívou – aj počas rýchlej expanzie. V Accace vám pomôžeme nastaviť jasné procesy, ktoré sa hladko škálujú a uvoľnia váš tím, aby sa mohol sústrediť na rast.

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Po zlúčení spoločností, nástupnícka spoločnosť vykazuje v súvahe záporný goodwill. Ako bude táto spoločnosť goodwill odpisovať a ako tento odpis ovplyvní základ dane?

Fyzická osoba má príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3. FO prenajíma celý byt kompletne zariadený, vrátane el. spotrebičov, nábytkom, pripojením na internet. Počas užívania nájomcom opravuje alebo vymieňa pokazené spotrebiče, nábytok za nový prenajímateľ. Tento byt FO (prenajímateľ) nemá zaradený do obchodného majetku. Má nárok FO (prenajímateľ) zahrnúť do daňových výdavkov nákup týchto spotrebičov, zariadenia pri výmene pokazených za funkčné?

Pracovný poriadok je významným vnútorným normatívnym predpisom zamestnávateľa. Pre právnu relevanciu a platnosť pracovného poriadku je nevyhnutné, aby boli splnené obligatórne predpoklady jeho platnosti dané platnou právnou úpravou. Pritom jednotliví zástupcovia zamestnancov majú právo vyjadrovať sa k obsahu pracovného poriadku. Pretože právna úprava bližšie nekonkretizuje prípady porušenia pracovnej disciplíny, či už menej závažného alebo závažného, je uvedené ponechané na pracovný poriadok. Pracovný poriadok má taktiež obmedzenú personálnu pôsobnosť výlučne na podriadených zamestnancov, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa závislú prácu.

Môže byť doklad za ubytovanie v cudzom jazyku v súvislosti s tuzemskou pracovnou cestou zamestnanca na území SR? Zamestnanci z pracovnej cesty v Bratislave predložia doklad za ubytovanie v cudzom jazyku.

Mladý živnostník, ktorý začal podnikať v katastrálnej oblasti musel pri výkone svojej činnosti zamestnať garanta na 3 roky. To aj urobil, ale na živnostenskom úrade mu bolo povedané, že ak ho nezamestnával 8 hodín denne, musí ho ďalšie 3 roky zamestnať. Jeho kolegovia mali garantov zamestnaných na 1 hodinu týždenne, tak mu aj poradili a u všetkých to prešlo. Prosím, aby bolo všetko v poriadku, na aký pracovný úväzok musí opäť prijať garanta?

Základnou daňovou úľavou je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorú si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t. j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP. V článku vás oboznámime, aké sú jej základné charakteristiky a že na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či aktívne príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti.

Cieľom tohto odborného článku je poukázať na doby uchovávania osobných údajov v personálnej agende, ktoré musia zamestnávatelia dodržiavať. Pri spracúvaní osobných údajov je dôležité dodržiavať zásady spracúvania osobných údajov vyplývajúce z čl. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „nariadenie GDPR“), najmä zásadu minimalizácie uchovávania a minimalizáciu údajov v rámci personálnej agendy.

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Práceneschopnosť (ďalej len „PN“) je súčasťou života každého zamestnanca, no s postupom času sa systém zasielania vyvíja. Od 1. júna 2022 nastala významná zmena, kedy sa papierové potvrdenia PN postupne nahradili elektronickým systémom. Tento prechod priniesol množstvo výhod, ale aj niektoré nové pravidlá, na ktoré je potrebné si zvyknúť.

Právna úprava rozlišuje niekoľko druhov miezd, ktoré zamestnanci môžu poberať v pracovnom pomere. Ide napríklad o minimálnu mzdu, pod ktorú mzda zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas, nemôže klesnúť v žiadnom prípade. Pre odmeňovanie platia určité základné zásady, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou. Takouto zásadou je aj zásada rešpektovania dobrých mravov pri odmeňovaní. Právna úprava taktiež ustanovuje kritériá pre splatnosť mzdy zamestnanca v pracovnom pomere.  

Osobné motorové vozidlo vypožičané bezodplatne od jednej spoločnosti s. r. o. druhej s. r. o. Čo, a za akých podmienok môže druhá s. r. o. uplatniť ako daňové náklady (vozidlo sa využíva výhradne na podnikateľské účely) - pohonné látky - opravy + náhradné diely - poistenie, daň z motorových vozidiel stačí, ak vedie podrobnú knihu jázd? Prvá s. r. o., ktorá je vlastníkom vozidla (auto už je odpísané účtovne aj daňovo) a neuplatňuje v súvislosti s ním žiadne náklady – má povinnosť niečo dodaňovať v súvislosti s výpožičkou?

Práceneschopnosť (ďalej len „PN“) je súčasťou života každého zamestnanca, no s postupom času sa systém zasielania vyvíja. Od 1. júna 2022 nastala významná zmena, kedy sa papierové potvrdenia PN postupne nahradili elektronickým systémom. Tento prechod priniesol množstvo výhod, ale aj niektoré nové pravidlá, na ktoré je potrebné si zvyknúť.

Zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so školou o poskytnutí praktického vyučovania. Akú zmluvu má zamestnávateľ uzatvoriť so žiakom, ak žiakovi bude poskytovať odmenu za produktívnu prácu? Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi z tejto zmluvy (povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni a daňovému úradu)?

Týmto by som sa chcel informovať, ktoré slovenské právne predpisy sa vzťahujú na ďalší osud majetku v prípade zrušenia občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie. Konkrétne: Môže sa majetok organizácie previesť na fyzickú osobu, alebo je možné jeho prevod uskutočniť výlučne v prospech určitých právnických osôb – napríklad inému občianskemu združeniu alebo klasickej n. o., alebo verejnej inštitúcie (napr. školy, obce) alebo aj obchodnej spoločnosti (s.r.o.)?  Aké právne alebo stanovami určené obmedzenia, resp. povinnosti sa vzťahujú na takýto prevod? (napr. konkrétny zákon a jeho paragrafy) Pokiaľ v zakladateľskej listine organizácie alebo v (konečnom) rozhodnutí nie je určený právny nástupca alebo oprávnená organizácia, pripadá zostávajúci majetok do vlastníctva Slovenskej republiky? Existuje na to automatické zákonné ustanovenie? Kto je oprávnenou osobou rozhodovať o zrušení organizácie a zároveň o osude jej majetku?

Ak máte zamestnancov alebo pracujete v personalistike, pravdepodobne ste sa už s takouto výzvou stretli. Najčastejšie ich posielajú inkasné spoločnosti, banky alebo nebankové subjekty. Spolu s výzvou býva doručená aj úverová zmluva, v ktorej sa nachádza ustanovenie týkajúce sa zrážok zo mzdy. V takom prípade je zamestnanec s veľkou pravdepodobnosťou v postavení spotrebiteľa.

Cieľom tohto odborného článku je upriamiť pozornosť na primárne povinnosti zamestnávateľa pri spracúvaní osobných údajov, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce, a v neposlednom rade rozobrať uchovávanie údajov po ukončení pracovného pomeru. Poukážeme na zaujímavé rozhodnutia pri porušení GDPR v pracovnoprávnych vzťahoch od dozorných orgánov – úradu na ochranu osobných údajov.

Od 01.09.2025 pribudli nové príplatky pedagogickým pracovníkom v školstve. Máme Materskú školu bez právnej subjektivity, patrí pod obec. 1. Príplatok riaditeľovi školy- 10 % z plat. tarify a plat. triedy, do ktorej je zaradený - Otázka: Príplatok riaditeľa školy nie je súčasťou Funkčného platu? Príplatok sa kráti o dochádzku - za odpracovaný čas? Príplatok nie je súčasťou ani dekrétu - Oznámenie o výške a zložení funkčného platu? 2. Príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca - Otázka : Tu v každom prípade riaditeľ školy musí vypracovať Smernicu o hodnotení pedagogických zamestnancov školy! Potom do 31.12.2025 vykonať hodnotenie pedagogických zamestnancov, podľa toho sa od 01.01.2026 môže zamestnávateľ priznať príplatok za hodnotenie mesačnou sumou uvedenej v prílohe č. 4 k zákonu 553/2003. Je postup správny?

Fyzická osoba v roku 2008 nadobudla apartmán v apartmánovom dome. Pri obstaraní bola odpočítaná DPH a následne sa apartmán prenajímal podľa § 6 ods. 3, pričom nehnuteľnosť nebola nikdy zaradená v obchodnom majetku subjektu. Uvedený apartmán sa subjekt chystá v roku 2025 predať. Ak kupujúci bude platiteľ DPH a predávajúci uplatní pri predaji DPH na výstupe, tak prenesie v tomto prípade daňovú povinnosť na predávajúceho? Keďže uvedená nehnuteľnosť nebola nikdy zaradená v obchodnom majetku subjektu, tak je v tomto prípade možné uplatniť 5-ročný test pre oslobodenie od dane z príjmu pri predaji, a teda tento predaj neuvádzať v daňovom priznaní?