Personalistika - strana 98

Pán Jozef Mrkvička poberal počas roku 2009 iba príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka na základe podpísaného vyhlásenia podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v z. n. p. Nie je poberateľom žiadneho dôchodku. Je slobodný a bezdetný. V roku 2009 dosiahol základ dane vo výške 14 520 €. Po skončení zdaňovacieho obdobia môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania príjmov zo závislej činnosti alebo môže sám podať daňové priznanie typu A. Akú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť za rok 2009?

František Smutný bol v mesiacoch  január až jún 2009 nezamestnaný (poberal podporu v nezamestnanosti). Od júla 2009 poberal príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa, u ktorého podpísal vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") – mesačne si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 1/12 zo sumy 4 025,70 €, t. j. 335,47 €. V roku 2009 dosiahol základ dane vo výške 10 200 €. Akú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť za rok 2009?

Študent vysokej školy prenajíma byt, ktorého je vlastníkom. Iný príjem v roku 2009 nemá. Výška prenájmu je 500 € mesačne, spolu 6 000 € ročne. Akú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť za rok 2009?

Podnikateľ Krištof K., ktorý podniká ako fyzická osoba a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorý obstaral 12. 5. 2008 za 500 000 Sk. Automobil v roku 2008 zaradil do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky a začal ho odpisovať rovnomerným spôsobom podľa § 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP").

Podnikateľka Klára K., ktorá podniká ako fyzická osoba a účtuje v jednoduchom účtovníctve, má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil, ktorý obstarala 12. 5. 2007 za 500 000 Sk. Automobil zaradila do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky a začala ho odpisovať zrýchleným spôsobom podľa § 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP").

Podnikateľka Katarína, ktorá podniká ako fyzická osoba a účtuje v jednoduchom účtovníctve, obstarala 1. 10. 2009 nový osobný automobil, ktorého vstupná cena (VC) je 16 800 €. Katarína sa rozhodla, že vypočíta účtovné odpisy, ktoré budú zohľadňovať predpokladanú dobu používania automobilu. Daňové odpisy vypočíta zrýchleným spôsobom podľa § 28 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

Vo vzťahu k vzdelávaniu zamestnancov rozlišuje ZP zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie. Za získanie či zvýšenie kvalifikácie možno považovať takú kvalitatívnu zmenu v obsahu vzdelávania, ktorá sa premieta do zvýšenia kvalifikačného stupňa (zvyšovaním kvalifikácie je napr. štúdium v rámci bakalárskeho, magisterského stupňa vysokoškolského štúdia). Zvyšovanie kvalifikácie je podľa § 140 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu. Ak si zamestnanec chce zvyšovať kvalifikáciu, zamestnávateľ môže, ale nemusí so zvyšovaním kvalifikácie súhlasiť. Je na rozhodnutí zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržovanie a obnovovanie. O prehlbovanie kvalifikácie pôjde vtedy, keď prehlbovanie, udržovanie, resp. obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t. j. ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý predstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni (prehlbovaním kvalifikácie je napr. účasť na školení, krátkodobé vzdelávanie a pod.). Zamestnávateľovi, ktorý umožní svojmu zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu, vzniknú určité náklady, spočívajúce najmä v náhrade mzdy za poskytnuté pracovné voľno. Do nákladov môže zamestnávateľ zahrnúť aj iné výdavky súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie, napr. školné, preplatenie učebných pomôcok, cestovných náhrad a pod. Zamestnávateľ má preto záujem, aby zamestnanec u neho zostal pracovať určitý čas a v prípade, že jeho pracovný pomer sa skončí, je zamestnávateľ oprávnený požadovať, aby sa mu náklady, ktoré zamestnancovi uhradil, vrátili. Dohodu o zvýšení kvalifikácie musí zamestnávateľ so zamestnancom pod sankciou neplatnosti v zmysle § 17 ods. 2 ZP v spojení s § 155 ods. 1 ZP uzatvoriť písomne.

Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje najviac využívaný druh zmluvného zabezpečovacieho prostriedku v pracovnom práve. Jej praktická využiteľnosť prichádza do úvahy pri zrážkach za poskytnuté stravné lístky, za súkromné telefonáty pri využívaní služobného mobilu, za poskytnutú návratnú pôžičku, za závodnú zmluvnú dopravu na pracovisko a z pracoviska, za splácanie náhrady škody spôsobnej zamestnávateľom a pod. Zákonník práce v § 20 ustanovuje obligatórnu písomnú formu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, pričom nedodržanie tejto písomnej formy sankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu vo väzbe na § 17 ods. 2 ZP.

Vo vzťahu k vzdelávaniu zamestnancov rozlišuje ZP zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie. Za získanie či zvýšenie kvalifikácie možno považovať takú kvalitatívnu zmenu v obsahu vzdelávania, ktorá sa premieta do zvýšenia kvalifikačného stupňa (zvyšovaním kvalifikácie je napr. štúdium v rámci bakalárskeho, magisterského stupňa vysokoškolského štúdia). Zvyšovanie kvalifikácie je podľa § 140 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu. Ak si zamestnanec chce zvyšovať kvalifikáciu, zamestnávateľ môže, ale nemusí so zvyšovaním kvalifikácie súhlasiť. Je na rozhodnutí zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržovanie a obnovovanie. O prehlbovanie kvalifikácie pôjde vtedy, keď prehlbovanie, udržovanie, resp. obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t. j. ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý predstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni (prehlbovaním kvalifikácie je napr. účasť na školení, krátkodobé vzdelávanie a pod.). Zamestnávateľovi, ktorý umožní svojmu zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu, vzniknú určité náklady, spočívajúce najmä v náhrade mzdy za poskytnuté pracovné voľno. Do nákladov môže zamestnávateľ zahrnúť aj iné výdavky súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie, napr. školné, preplatenie učebných pomôcok, cestovných náhrad a pod. Zamestnávateľ má preto záujem, aby zamestnanec u neho zostal pracovať určitý čas a v prípade, že jeho pracovný pomer sa skončí, je zamestnávateľ oprávnený požadovať, aby sa mu náklady, ktoré zamestnancovi uhradil, vrátili. Dohodu o zvýšení kvalifikácie musí zamestnávateľ so zamestnancom pod sankciou neplatnosti v zmysle § 17 ods. 2 ZP v spojení s § 155 ods. 1 ZP uzatvoriť písomne.