Podniková sociálna politika - strana 6

Pravdepodobne nie každému je jasné, o čom hovoríme, ak hovoríme o pojme ESG. Niekto ESG prirovnáva k ochrane osobných údajov (GDPR), v zmysle ďalšej zbytočnej byrokracie a papierovania. Takéto prirovnanie má však od pravdy ďaleko. Článok prináša objasnenie tohto pojmu a tiež vysvetlenie, prečo je obsah tohto pojmu relevantný aj v oblasti pracovného práva.

Starostka neuspela vo voľbách. Keďže funkciu vykonávala jedno funkčné obdobie, má nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. Ako vypočítam výšku odstupného na základe týchto skutočnosti? - starostka bola dlhodobo práceneschopná, a to od 16.11.2021 do 14.11.2022. - HM za 11/2021 – cca 900 Eur bez PN - predpokladaná HM za 11/2022 (po ukončení PN čerpá dovolenku) – 1 200 Eur - ak odstupné bude vyplatené v novembrovej výplate, čiže v decembri, tak priemerný mesačný plat sa vypočíta ako priemer platu za obdobie 11/2021 – 10/2022, čiže z HM cca 900 Eur/12 kal.mesiacov x 3 = 225 eur? (plat starostky k 1.1.2022 po valorizácii 1 999 €).

Starostka je práceneschopná od 16. 11. 2021 a práceneschopnosť aj naďalej trvá. Z roku 2021 má nevyčerpaných 5 dní dovolenky. Keďže tento rok nemá odpracovaný ani jeden deň, nárok na dovolenku jej zaniká. Preplatenie 5 dní dovolenky po ukončení volebného obdobia podlieha schváleniu obecnému zastupiteľstvu. Môžu poslanci OZ nechváliť preplatenie dovolenky za rok 2021, na základe tvrdenia, že starostka mala možnosť si vyčerpať dovolenky v priebehu roka? Je môj postup správny?

Obec Čalovec je zriaďovateľom Základnej školy-Alapiskola, č. 73 Čalovec 946 02. Naša otázka sa týka pracovného času pedagogického zamestnanca - učiteľky – 1.stupeň. Od: 01.09.2022 učiteľka bude mať čiastočný pracovný úväzok 48 % : 48 % z 23 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti je 11 hodín / týždeň. 48 % z 37,5 hodinového týždenného pracovného času je: 18 hodín / týždeň. obed Pondelok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Utorok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Piatok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 3 hod. výchovno-vzdel.činnosť Spolu: 18 hod./týždeň 11 hod./týždeň Zamestnanec chce pracovať len tri dni v týždni. Je to možné? Neporušuje sa tým Zákonník práce? Môže mu to zamestnávateľ umožniť na jeho vlastnú žiadosť? V stredu a vo štvrtok bude mať voľno? Čo v prípade úrazu počas dňoch – keď nepracuje? Bude mať menej dovolenky nakoľko nepracuje každý deň? 

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) dochádza od 1. mája 2022 k úprave súm stravného pre pracovné cesty a sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel. Článok priblíži, aký dosah to prináša nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania pre zamestnancov zo strany zamestnávateľa.

Novým opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 116/2022 Z. z. o sumách stravného sa s účinnosťou od 1. 5. 2022 menia sumy stravného, a to nasledovne:

Odmena na základe dohody o vykonaní práce pre dôchodcu je limitovaná, alebo nie. Môžem vyplatiť aj odmenu napr. 4 000 €?

Od 1. 1. 2022 je účinná novela č. 416/2021 Z. z. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorá odstránila nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania a zrovnoprávnila finančný príspevok na stravovanie so stravovacími poukážkami (tzv. gastrolístkami).

Príjmom zamestnanca je okrem peňažného plnenia aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom, napr. poskytnutie pôžičky s úrokom nižším alebo žiadnym, uzatvorenie a uhradenie poistnej sumy životnej poistky, zaplatenie nájomného za zamestnanca, poskytnutie vozidla zamestnávateľa na súkromné používanie bez úhrady nákladov, dobrovoľné preplatenie očkovania proti chrípke a pod.

Česká firma je registrovaná ako zamestnávateľ na Slovensku (má slovenské DIČ zo závislej činnosti, podáva mesačné hlásenia do poisťovní a na daňový úrad.) Miesto výkonu práce je v Bratislave (predajňa) a ide približne o 15 zamestnancov. Teraz česká firma založila slovenskú s. r. o. (spoločníkom tejto slovenskej s. r. o. je táto česká firma) Nechceme riešiť tak pracovné vzťahy, že CZ firma s dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancami k 31. 12. 2021 a spíšeme novú pracovnú zmluvu na novú slovenskú s. r. o. od 1. 1. 2022, lebo by to malo efekt na odpracované roky u firmy, prípadné odstupné, ak sa s nimi nedohodneme...atď. Podľa právnikov možné riešenie by bolo, že túto zmenu (zmena zamestnávateľa- právnická osoba) by sme len od 1. 1. 2022 oznámili zamestnancom, a v rámci tohto oznámenia by všetky práva a povinnosti zamestnávateľa sme previedli na novú slovenskú s. r. o. Na základe tohto dokumentu by sme všade odhlásili a prihlásili zamestnancov už uvedeným spôsobom. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom? Ak nie, mohli by sme riešiť hore uvedené dodatkom k pracovnej zmluve, čo by podpísali obidve strany?

Mesto je jediným (100 %) spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným (obecný podnik), ktorú založilo, ktorá je registrovaným integračným sociálnym podnikom založeným s hlavným cieľom - podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb, pričom vykonáva podnikateľskú (najmä stavebnú činnosť). S poukazom na § 1 ods. 2 písm. c) zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme je obecný podnik zamestnávateľom (právnická osoba založená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %). Obecný podnik zamestnával doposiaľ len zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, a teda sa na nich zákon o výkone prác vo verejnom záujme nevzťahoval s poukazom na § 1 ods. 5 zákona. Štatutárny orgán nie je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, a teda sa na neho tiež tento zákon nevzťahuje s poukazom na § 2 ods. 1 zákona. Aktuálne má obecný podnik v pláne prijať administratívneho zamestnanca. Bude sa na zamestnanca vzťahovať zákon o výkone prác vo verejnom záujme s poukazom na § 2 ods. 2 zákona? Ak áno, sú s tým totiž spojené aj ďalšie povinnosti pre zamestnávateľa, napr. oznámenie voľných pracovných miest na mieste prístupnom zamestnacom u zamestnávateľa, vydanie pracovného poriadku a pod. Poznámka: Obecný podnik neposkytuje služby všetkým občanom alebo väčšine občanov, ale uzatvára zmluvy s inými subjektami (napr. mesto, školy a pod.) pri svojej podnikateľskej činnosti, napr. zmluvy o dielo na stavebné práce.

Zamestnanec je od 02.02.2021 na PN-ke, čo pred rokom oznámil Sociálnej poisťovni, ale aj zamestnávateľovi. Ale v priebehu minulého roka, ale tento rok (2022) zamestnanec sa neozval ohľadne jeho zdravotného stavu, nie je ochotný komunikovať, ani telefón nedvíha. Lekárske potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti sme od neho nedostali. Tiež sme nedostali potvrdenie o predlžení PN. Chceli by sme sa opýtať, že aké možnosti má zamestnávateľ v tomto prípade, môže dať výpoveď zamestnancovi poštou? Aké iné možnosti má, keďže nevie so zamestnancom komunikovať. Dohoda o skončení pracovného pomeru neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec je nekontaktný.

Máme zamestnankyňu na pracovnú zmluvu, ktorá t. č. poberá rodičovský príspevok. Je možné ju zamestnať napr. na 5 hodín týždenne, aby neprišla o svoj rodičovský príspevok? Ak áno, akou formou - na dohodu, resp. sa pokračuje v už podpísanej pracovnej zmluve a len ju treba znova prihlásiť do Sociálnej poisťovne?

Sociálna politika je významnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov v Slovenskej republike, ktorá je upravená v siedmej hlave zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce″). Zabezpečuje širšie vnímanie starostlivosti o zamestnancov, poskytuje určité „poľudštenie″ pracovnoprávnych vzťahov a vyvíja tlak na vytváranie priaznivých pracovných podmienok. Jednou zo súčastí sociálnej politiky je aj vzdelávanie zamestnancov a starostlivosť o ich odborný rozvoj. Zákonník práce ustanovuje zamestnávateľom povinnosť starať sa o prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov.

Konateľ s.r.o. s pravidelným príjmom sa vzdal funkcie konateľa a bol podaný návrh na výmaz tohto konateľa z OR. Je povinnosťou vystaviť zápočtový list takémuto konateľovi?

Zamestnávateľ chce zmeniť zamestnancovi pracovnú pozíciu, kde sa mu mení aj pracovný čas a mzda, samozrejme, so súhlasom zamestnanca. Stačí k pracovnej zmluve vystaviť dodatok s uvedenými zmenami alebo treba vystaviť novú pracovnú zmluvu? 

Zamestnanec XY bol prijatý do zamestnania na pozíciu Disponenta výroby na trvalý pracovný pomer. Pri nástupe do zamestnania bol riadne oboznámený v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. – ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ( štandardné vstupné BOZP oboznámenie ). Po jednom mesiaci bol preložený na iné pracovisko s iným charakterom práce s tým že by sa jeho pracovná zmluva zmenila podľa súčasného charakteru práce. Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca XY v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo stačí preškolenie zamestnanca XY vedúcim zamestnancom na konkrétne pracovisko?

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti a následne po dvoch mesiacoch na trvalý pracovný pomer s výkonom tej istej pracovnej činnosti, s tým že zo dňa na deň dostal novú pracovnú zmluvu. Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca XY v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“), alebo mu platí vstupné oboznámenie BOZP ktoré absolvoval pri nástupe do práce na dohodu o prac. činnosti.

Je možné spracovanie účtovníctva firmy za celé účtovné obdobie, ktoré sa spracuje do 1 mesiaca, byť predmetom dohody o vykonaní práce?

Zamestnanec, vzhľadom na rodinné problémy, sa dohodol so zamestnávateľom na zmene plného pracovného úväzku na polovičný úväzok. Mal pracovať 4 hodiny denne. Z dôvodu spomínaných rodinných problémov nechodí do práce pravidelne, ale podľa toho, ako mu to okolnosti dovoľujú. Teda v niektoré dni odpracuje napr. 8 hodín, v iné 3 hod. a niektoré vynecháva. Celkový mesačný fond pracovného času vo výške 50 % je zachovaný. Má zamestnanec právo za uvedených okolností na poskytnutie stravných lístkov za dni, v ktorých odpracuje 4 hod. a viac + 30 min. na obedňajšiu prestávku ? Ak áno, môže zamestnávateľ aj spätne poskytnúť stravenky za tieto dni, keďže túto okolnosť nemohol predvídať?