Podniková sociálna politika - strana 7

Slovenská stavebná s. r. o. má uzatvorenú zmluvu s inou firmou v rakúsku a svojich zamestnancov bude vysielať na 10 dní a potom 5 dní doma a zas 10 dní do Rakúska. Vyplácať ich bude slovenská s. r. o. Rakúska bude vyplácať za každého zamestnanca slovenskej s. r. o. vo faktúre. V rakúsku nesmie byť subdodávka, ale si požičia na prácu zamestnancov, ide dokopy o 4 mesiace. Ide o: agentúry dočasného zamestnávania, personálnu agentúru, agentúru podporovaného zamestnávania? Aký je rozdiel medzi týmito formami zamestnania? Nevieme si poradiť, o ktorú licenciu z tých troch máme žiadať.

Chcela by som Vás zdvorilo požiadať o stanovisko k zmene pracovného úväzku hlavného kontrolóra obce počas jeho funkčného obdobia.. Do funkcie HK som bola zvolená obecným zastupiteľstvom dňa 12.12.2017 s nástupom do funkcie od 1.1.2018 (bola som prevolená). Vo vyhlásení voľby HK určilo OZ kratší pracovný čas - 35 % týždenného pracovného času. Na marcovom zasadnutí OZ poslanci OZ sa rozhodli na zníženie môjho pracovného úväzku na 10 %. Som toho názoru, že počas funkčného obdobia sa úväzok určený OZ sa nemôže upravovať (ak áno, tak len so súhlasom HK). Platí na celé funkčné obdobie. Ja by som Vás chcela požiadať o Váš odborný názor. 

HK bol zvolený obecným zastupiteľstvom. Starosta pracovnú zmluvu podpísal, ale HK odmietol podpísať pracovnú zmluvu z dôvodu, že sa mu znenie pracovnej zmluvy nepáči. Rozumieme, že podľa zákona o obecnom zriadení ma HK nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy, čo rešpektujeme. Na druhej strane si myslime, že nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy neznamená, že HK ma právo určovať si všetky podmienky pracovnej zmluvy alebo dokonca podmieňovať výkon funkcie HK vlastným znením pracovnej zmluvy. Ako mame v takejto situácii postupovať? Zákon na takéto situácie nepamätá.

Máme lekárov s uzatvorenými pracovnými zmluvami za nasledovných podmienok: lekár špecialista, pracovisko určené Fakultná nemocnica úväzok 1,00 = 37,5 hod. týždenný úväzok (zamestnancov týmito podmienkami vieme preradiť aj na iné pracoviská v areáli nemocnici, nie len napr. jedno oddelenie, úsek). Lekári vykonávajú prácu aj na lôžkových oddeleniach a pod kliniky patria aj špecializované ambulancie, v ktorých sa lekári v pracovný čas (napr. od 8.00-15.00 po vizite) striedajú podľa získanej - získavanej špecializácie (prebiehajúca špecializácia neatestovaného lekára). Z dôvodu potreby aj záujmu napr. lekárov vykonávať prácu na viac ako 1,00 úväzok by sme mali záujem uzatvoriť ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok napr. 0,2 napr. na výkon pracovnej činnosti lekára - naša predstava je napr. ordinácia v ambulancii otvorená napr. 2x v týždni v poobedňajších hodinách. Nami sledovaný výsledok je, aby sme neprekračovali nadčasovú prácu (samozrejme efekt je aj v nákladoch na nadčasovú prácu) ale hlavne v dodržaní hodín prípustnej nadčasovej práci a zabezpečenie pravidelnej možnosti zárobku pre zamestnanca, ktorý by mal záujem. Lekári (ale aj iný personál - sestry...) často vyhľadávajú iné pracovné príležitosti v súkromných ambulanciách pre privyrobenie. Túto možnosť by sme im aj my chceli ponúknuť nie ako príležitostnú (výnimočnú) = práca nadčas ale ako stabilnú formu zárobku. Telefonické vyjadrenie kontrolóra inšpektorátu práce v Nitre bolo, že nemôžeme uzatvoriť s lekárom ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok 0,2 napr. k úväzku 1,0 na pozíciu lekára. Vedeli by ste nám poradiť podľa Vášho názoru formu korektného uzatvorenia - stanovenia podmienok v tejto oblasti? 

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.

Rada by som mala korektný výklad k ostatnej novele ZP, týkajúcej sa možnosti zamestnávateľa dať výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek 65 rokov a je poberateľom starobného dôchodku. Zaujíma ma najmä, aká bude aplikačná prax v prípade hlavných kontrolórov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené ostatnou novelou ZP, avšak boli zvolení podľa zákona o obecnom zriadení, majú pracovnú zmluvu na dobu určitú a pracovný pomer na kratší pracovný čas. Napriek uvedeným skutočnostiam, môže starosta obce dať výpoveď hlavnému kontrolórovi a bude takáto výpoveď právne účinná? 

Aký nárok na dovolenku má zamestnanec do 33 rokov trvale starajúci sa o dieťa, ktorý do konca roku nedovŕšil 33 rokov. Ide o zamestnanca rozpočtovej organizácie odmeňovaného podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je základná výmera dovolenky 5 týždňov. Dovolenka vo výmere 6 týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnancovi, ktorý a trvale stará o dieťa. Je nárok takéhoto zamestnanca šesť týždňov?

V jednoosobovej s.r.o. je konateľ (zároveň spoločník) zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ak príde Inšpektorát na kontrolu môže pokutovať firmu preto, lebo nezabezpečuje (neobjedná) stravné lístky pre tohto jediného zamestnanca (vlastne konateľ sám sebe)? Druhou otázkou je, že keď má tento konateľ súbežne živnosť, a tam si objednáva stravné lístky a vystavuje cestovné príkazy, tak predpokladám nemusí aj v s.r.o. ich objednávať. Môže sa rozhodnúť či v s.r.o. alebo v živnosti bude uplatňovať stravné lístky? Poprosíme rozpísať hore uvedené témy. 

Zamestnanec (vedúci zamestnanec spoločnosti) má nárok na 25 dní dovolenky. V roku 2018 nečerpal žiadnu dovolenku a zostatok 25 si preniesol do roku 2019. V roku 2019 vyčerpal 5 dní starej (z roku 2018) dovolenky. Zamestnanec v roku 2018 ani v roku 2019 nebol PN a ani nemal inú prekážku, pre ktorú by nemohol čerpať dovolenku. Má tento zamestnanec nárok na preplatenie 5 dní nevyčerpanej dovolenky z roku 2018, alebo mu 20 dní nevyčerpanej dovolenky z roku 2018 prepadne?

Môže zamestnávateľ nejakým spôsobom "prinútiť" zamestnanca, aby s ním uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, keď ju zamestnanec nechce podpísať?

Zamestnanec vo funkcii vedúci oddelenia opakovane porušil pracovnú disciplínu a to tým, že mu bolo preukázané opilstvo: - dňa 31.08.2020 namerané opakované hodnoty 1,42 mg/l - dňa 14.09.2020 namerané opakované hodnoty 0,90 mg/l. V oboch prípadoch bol vykázaný z pracoviska a kvôli vlastnej bezpečnosti odvezený domov. Podľa nášho názoru je zamestnávateľ oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 Zákonníka práce odst.1 písm. b) za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný pomer vznikol v roku 1983 a zamestnanec žije v spoločnej domácnosti s matkou (91 rokov, ZŤP). Vzhľadom na túto skutočnosť sa zamestnávateľ rozhodol ukončiť pracovný pomer výpoveďou s 2 mesačnou výpovednou lehotou podľa § 63 ods. 1 písm. e) za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Od 16.09.2020 je pracovník práceneschopný. Naše otázky: - § 63 ods.1 písm. e) – zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu (vzhľadom na PN navštíviť doma – požadovať vyjadrenie a po vyjadrení ihneď predložiť výpoveď ???) - doručenie výpovede – doma za prítomnosti svedkov, ak odmietne spolupracovať (zatají sa, neotvorí dvere) – následne doručenie poštou doručenkou do vlastných rúk s určením lehoty napr. 5 dní ??? - ochranná doba – zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi § 64 ods. 3 písm. b) z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer (ochranná doba sa na náš prípad nevzťahuje ???) - plynutie výpovednej lehoty vo vzťahu k PN pracovníka – či sa výpovedná lehota (pri výpovedi z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny) predĺži o PN aj vzhľadom na § 64 ???

Mali by sme otázku ohľadne stravovania zamestnancov. V prípade, že v s.r.o. je konateľ alebo spoločník zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas, vzťahuje sa na túto spoločnosť zákonná povinnosť zabezpečiť stravovanie ktoroukoľvek formou /buď poskytnutím stravných lístkov, alebo využitia stravovacieho zariadenia/vlastné, resp. iné ? Existuje nejaká možnosť /vnútorná smernica a pod./ - spôsob , že by sa tohoto stravného konateľ alebo spoločník dobrovoľne vzdal ?

Právnická osoba (s.r.o.) má jeden z predmetov podnikania aj výrobu pekárskych a cukrárenských výrobkov a k tomu zriadenú prevádzkareň (kaviareň-cukráreň). Právnická osoba plánuje túto kaviareň-cukráreň zavrieť (zrušiť) cca o 3 mesiace, pričom právnická osoba sa ale neruší (s.r.o. zostáva). Ako má zamestnávateľ (s.r.o.) v tomto prípade postupovať voči zamestnancom? Aký má uplatniť výpovedný dôvod v takomto prípade? Je to § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce? Ako sa bude daný výpovedný dôvod správať pri ochranných dobách zamestnancov (PN, tehotná zamestnankyňa a zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke), aký to bude mať dopad na plynutie výpovedných dôb zamestnancov? Napr., ak bude zamestnancovi daná výpoveď pred začatím ochrannej doby, kedy mu uplynie výpovedná doba (napr. zamestnanec sa dá po doručení výpovede na PN), resp. kedy sa skončí pracovný pomer tohto zamestnanca?

Môže byť skončený pracovný pomer zo strany zamestnanca (zdravotníckeho pracovníka) poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti ako aj zo strany zamestnávateľa (nemocnice) v čase vyhláseného núdzového stavu a uloženej pracovnej povinnosti zdravotníckym pracovníkom? 

Môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku z dôvodu starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov? Aké sú podmienky krátenia dovolenky?

Naša organizácia (príspevková org. mesta) v zmysle novelizácie ZP uplatňuje u niektorých zamestnancov režim prekážky na strane zamestnávateľa s poskytovaním 80 % mzdy. Otázka znie, či v takom prípade zamestnanec má byť k dispozícii zamestnávateľovi, ak ho vyzve, aby sa dostavil do práce, resp. či takýto zamestnanec, ak v dobe poberania 80 % mzdy opustí republiku, nemusí požiadať o čerpanie dovolenky?

Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve uvedené, že jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín a v priebehu trvania pracovného pomeru sa kolektívnou zmluvou dohodne, že v určitých mesiacoch v kal. roku sa zamestnancom v jednozmennej prevádzke skracuje pracovný čas zo 40 hod. týždenne na 37 a 1/2 hod. týždenne je potrebné s takýmto zamestnancom uzatvárať dodatok k pracovnej zmluve? Ak dodatok nepodpíše, nevzťahuje sa naň toto ustanovenie kolektívnej zmluvy o skrátenou pracovnom čase a prednosť má jeho pracovná zmluva? Ak by mal zamestnanec v PZ uvedené, že jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín týždenne, ak v platnej kolektívnej zmluve zamestnávateľa nie je uvedené inak, bolo by to v poriadku a nemusel by sa podpisovať s takýmto zamestnancom dodatok k PZ?

Ako má zamestnávateľ z hľadiska Zákonníka práce evidovať neprítomnosť zamestnanca v práci, ak sa nachádza vo výkone väzby? Zamestnávateľovi túto skutočnosť po pár dňoch, čo neprišiel do práce oznámil vyšetrovateľ PZ. Zamestnanec nijakým spôsobom zamestnávateľa nekontaktoval ani nekontaktuje.

Ako sa posudzujú ustanovenia Zákonníka práce, napr. týkajúce sa rozvrhu prac. zmien, prestávok v práci, dovolenky a pod. počas vyhláseného núdzového stavu (v súvislosti s koronavírusom)? Zamestnancom - zdravotníckym pracovníkom štátnych ústavných zdravotníckych zariadení bola nariadená pracovná činnosť. V dôsledku tejto skutočnosti môžu byť títo zamestnanci preložení aj do iných nemocníc, na iné miesta výkonu práce. Ako sa bude potom uplatňovať Zákonník práce? Ako sa bude preloženým zamestnancom vykazovať práca? 

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak sa zamestnanec oneskorene dostaví na pracovisko (mešká 1,5 hodiny) bez ospravedlnenia, bez vážneho dôvodu, s tým, že zaspal. Ak chce zamestnávateľ dať takémuto zamestnancovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny (s možnosťou výpovede), musí najskôr požiadať zástupcov zamestnancov (odbory) o prerokovanie zameškania práce (časti pracovnej zmeny) a následne po doručení ich stanoviska rozhodnúť, že sa jedná o neospravedlnené zameškanie časti pracovnej zmeny? Až po týchto krokoch môže zamestnancovi doručiť písomné upozornenie na porušenie PD? Alebo to tak nie je a zamestnávateľ v tomto prípade nie je povinný prerokovať a rozhodnúť o absencii? Aké má zamestnávateľ možnosti vzhľadom na to, že sa nejedná o zameškanie celej pracovnej zmeny, ale len jej časti, pričom ide o prvé takéto zameškanie (neskorý príchod zamestnanca do práce)? Nahlasuje sa necelodenná absencia zamestnanca v práci Sociálnej a zdravotnej poisťovni?