Pracovné situácie - strana 4

Učiteľ bol na výlete so žiakmi v prímestskej časti mesta, kde je pracovisko. Patrí mu cestovné za MHD?

Sme akciová spoločnosť, platiteľ DPH, vedieme podvojné účtovníctvo. Mali by sme otázku k zabezpečeniu stravovania na služobnej ceste. Zamestnancovi na služobnej ceste zabezpečujeme stravovanie. Na faktúre je obed vyčíslený na 15 eur bez DPH. Doteraz sme postupovali tak, že do daňových výdavkov sme si uplatnili 40 % zo stravného, tzn. aktuálne 5,48 eur. Zvyšnú sumu sme zaúčtovali do nedaňových výdavkov. Stretla som sa aj s možnosťou uplatniť do daňových výdavkov celú sumu, ak vzniknutý rozdiel zdaníme zamestnancovi ako nepeňažný príjem. Ktorý postup je správny a ako je to s nárokom na odpočet DPH? Možno DPH odpočítať z celej sumy 15 eur?

U zamestnávateľa je ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Zamestnávateľ má uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu, pričom mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu je naviazané na minimálnu hodinovú mzdu (za nedeľu patrí 100 % minimálnej hodinovej mzdy). Ak nastane predmetná skutočnosť (napr. práca v nedeľu), zamestnávateľ vychádza z minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej pre 40-hodinový týždenný pracovný čas bez ohľadu na to, že u zamestnancov je ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Je tento postup v súlade so zákonom?

Škola podpísala zmluvu s ÚPSVaR o dobrovoľníckej činnosti odídencov, ktorí budú v škole vykonávať upratovacie práce. Organizátor, resp. koordinátor pod vedením ktorého budú vykonávať dobrovoľnícku činnosť, je pedagogický zamestnanec, konkrétne zástupca riaditeľa školy. ÚPSVaR od nás požaduje zaslať kópiu pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovných podmienok k pracovnej zmluve. Môžem pedagogickému zamestnancovi, ktorý má v pracovnej zmluve uvedený druh práce - učiteľka, vyhotoviť dohodu o zmene pracovných podmienok k pracovnej zmluve - organizátor dobrovoľníckej činnosti (učiteľ,  organizátor dobrovoľníckej činnosti)?

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v § 152 upravuje podmienky nároku na zabezpečenie stravovania zamestnancov a na prispievanie na stravovanie. Podľa druhej vety § 152 ods. 2 Zákonníka práce: „Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.“ Praxou býva kladená otázka, či možno zabezpečiť stravovanie aj zamestnancom, ktorí v daný deň vykonávali prácu presne 4 hodiny (prípadne aj menej), a to napríklad aj v kontexte § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce („Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.“).

Je odmena na základe dohody o vykonaní práce pre dôchodcu limitovaná alebo nie? Môžem vyplatiť aj odmenu napríklad vo výške 4 000 €?

So zamestnankyňou sme sa dohodli na skončení pracovného pomeru (žiadosť podala zamestnankyňa). Dôvod odchodu - predčasný starobný dôchodok. Má zamestnankyňa nárok na odstupné, keď podala žiadosť ona a my sme sa dohodli? Má nárok na odchodné, keď po skončení pracovného pomeru požiadala najskôr o dávku v nezamestnanosti a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podá až po skončení dávky v nezamestnanosti (nepožiadala o dôchodok do 10 pracovných dní po skončení pracovného pomeru)?

Zamestnankyňa je starobná dôchodkyňa, momentálne PN, bola jej predĺžená PN aj po vyčerpaní podpornej doby (PN bude naďalej platená, platí ešte mimoriadny stav, kedy sa dajú PN predĺžiť a naďalej je vyplácaná dávka). Zamestnankyňa dovŕši v 07/2022 65 rokov, zmluvu má na neurčito, ale na základe zákona č. 138/2019 Z. z. pracovný pomer pedagogického zamestnanca skončí najneskôr ukončením školského roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku. Môžeme ukončiť so zamestnankyňou pracovný pomer, keď je na PN? V prípade, ak pracovný pomer nemôžeme počas PN ukončiť, ako s jej pracovným pomerom ďalej, keď dovŕši 65 rokov veku? 

Naša firma prešla na vystavovanie cestovných príkazov v elektornickej forme. Chcela by som sa informovať a zároveň poradiť, či sa pri takto vystavených cestovných príkazoch akceptuje, ak zamestnanec podpíše súhlas s vyslaním na služobnú cestu elektronickým podpisom, alebo ho musí len ručne podpísať? A čo v takých prípadoch, ak je cestovný príkaz vystavený v zastúpení referentkou, nakoľko zamestnanec nemá prístup k PC?

Mám otázku ohľadom ukončenia pracovného pomeru v takomto prípade: Pracovný pomer bol uzatvorený so zamestnankyňou (A) na dobu určitú od 7. 1. 2019 do 31.  7. 2019. PP bol 28. 6. 2019 predĺžený na dobu určitú na zastupovanie kolegyne (B) počas jej materskej a rodičovskej dovolenky. Zamestnankyňa A však nastúpila na materskú dovolenku 6. 2. 2020 a kolegyna B ukoncila rodicovsku dovolenku 2. 8. 2020. Ku ktoremu dňu bol v takomto prípade ukončený PP zamestankyne A?

Zamestnankyňa nastúpila 12.3.2019 na materskú dovolenku. V roku 2019 odpracovala: v januári 20 pracovných dní (31 kalendárnych dní), vo februári 18 pracovných dní (28 kalendárnych dní), v marci 6 pracovných dní (11 kalendárnych dní). V roku 2019 vyčerpala 3 dni dovolenky, čiže zostatok dovolenky k 12.3.2019 mala 9 dní z r. 2018 + 25 dní na r. 2019. Materská dovolenka trvala od 12.3.2019 do 4.11.2019. Od 5.11.2019 čerpá rodičovskú dovolenku. Do práce by chcela nastúpiť po dovŕšení 3 rokov dieťaťa, t. j. 27.4.2022. Chcela by som sa spýtať, koľko dní má teda nárok na dovolenku? Za rok 2019 25 dní + 9 dní z r. 2018? R. 2020, 2021 = 0 dní (čerpanie rodičovskej dovolenky), r. 2022 = 30 dní, alebo sa bude krátiť dovolenka (nakoľko matka v r. 2021 dovŕšila 33 rokov)? Zamestnankyňa, ktorá ju zastupovala, by teda mala skončiť 27.4.2022, kedy by nastúpila zamestnankyňa po rodičovskej dovolenke?

V auguste 2021 uchádzač o zamestnanie na pozíciu pedagogického zamestnanca poskytol údaje na odpis z registra trestov OÚ. Od 1. 9. 2021 uchádzač nastúpil do zamestnania na pozíciu pedagogiký asistent podpísaním čestného vyhlásenia o bezúhonnosti. V marci 2022 sme obdržali odpoveď – oznámenie z RÚŠ, že daný zamestnanec nespĺňa predpoklad bezúhonnosti na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca. Ako mám ako riaditeľ ďalej postupovať? Aké termíny musím dodržať? Čo ak sa dotyčný odvolá na MŠVVaŠ SR v zmysle § 15a ods. 6 zákona č. 318/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch?

Odborný zamestnanec školy – sociálny pedagóg bol požiadaný neziskovou organizáciou na výpomoc pri krízovej intervencii utečencom z Ukrajiny vo veľkokapacitnom centre Michalovce. Sociálny pedagóg školený VUDPaP vycestoval 19.3. (sobota) do 22.3.2022 do Michaloviec. Cestovné hradí nezisková organizácia. Ako má postupovať zamestnávateľ pri uvoľnení zamestnanca za účelom humanitárnej pomoci. Prináležia zamestnancovi diéty za celý pobyt alebo len na 2 pracovné dni? Má nárok na náhradu mzdy?

Česká firma je registrovaná ako zamestnávateľ na Slovensku (má slovenské DIČ zo závislej činnosti, podáva mesačné hlásenia do poisťovní a na daňový úrad). Miesto výkonu práce je v Bratislave (predajňa) a ide približne o 15 zamestnancov. Teraz česká firma založila slovenskú s. r. o. (spoločníkom tejto slovenskej s. r. o. je táto česká firma). Nechceme riešiť tak pracovné vzťahy, že česká firma s dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancami k 31. 12. 2021 a spíšeme novú pracovnú zmluvu na novú slovenskú s. r. o. od 1. 1. 2022, lebo by to malo efekt na odpracované roky u firmy, prípadné odstupné, ak sa s nimi nedohodneme atď. Podľa právnikov možné riešenie by bolo, že túto zmenu (zmena zamestnávateľa – právnická osoba) by sme len od 1. 1. 2022 oznámili zamestnancom, a v rámci tohto oznámenia by všetky práva a povinnosti zamestnávateľa sme previedli na novú slovenskú s. r. o. Na základe tohto dokumentu by sme všade odhlásili a prihlásili zamestnancov už uvedeným spôsobom. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom? Ak nie, mohli by sme riešiť hore uvedené dodatkom k pracovnej zmluve, čo by podpísali obidve strany?

V poslednom období sa Súdny dvor EÚ (ďalej len „Súdny dvor“) v nadväznosti na prvé rozhodnutie vo veci Matzak (C-518/15) zaoberal celým radom prípadov posudzovania pracovnej pohotovosti mimo pracoviska z hľadiska toho, či ide o pracovný čas alebo nie.

Zamestnanec je od 2. 2. 2021 práceneschopný (PN), čo pred rokom oznámil Sociálnej poisťovni aj zamestnávateľovi. Ale v priebehu minulého roka, a ani tento rok (2022) sa zamestnanec neozval ohľadne zdravotného stavu, nie je ochotný komunikovať písomne ani telefonicky. Lekárske potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti ani potvrdenie o predĺžení PN nedoručil. Aké možnosti má zamestnávateľ v tomto prípade, môže dať výpoveď zamestnancovi poštou? Aké iné možnosti má, keďže nevie so zamestnancom komunikovať? Dohoda o skončení pracovného pomeru neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec je nekontaktný.

V praxi sa možno okrajovo okrem prípadov, ktoré rieši Súdny dvor EÚ, stretnúť aj s rozhodnutiami súdu EZVO/EHP (v angličtine EFTA), ktorý rieši spory nečlenských štátov EÚ, ktoré sú však viazané v niektorých oblastiach právom EÚ vrátane pracovného práva (Nórsko, Island, Lichtenštajnsko). Jeho rozhodnutia bývajú potom diskutované aj odbornou verejnosťou v EÚ, pretože niektoré z rozhodnutí môžu byť indikátorom pre prípadné rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ v rovnakej veci a môžu motivovať napr. zamestnancov, aby v podobnom prípade v súdnom spore žiadali, aby Súdny dvor EÚ posúdil rovnako položenú prejudiciálnu otázku. Pozri. stránka súdu - https.//eftacourt.int

Praxou bola položená nasledujúca otázka v kontexte § 250b ods. 2 Zákonníka práce (aplikovateľného aj na § 52 ods. 2 Zákonníka práce) - ako sa posudzuje cesta z domácnosti zamestnanca (kde sa práca v tomto kontexte vykonáva) na pracovisko zamestnávateľa, keď sa zamestnanec výnimočne na výzvu vedúceho zamestnanca v pracovnom čase musí dostaviť na toto pracovisko (pretože ide o úlohy, ktoré nie je možné urobiť z domácnosti zamestnanca, t. j. cez e-mail, telefonicky, videohovor)? Ide o pracovný čas (§ 85 ods. 1 Zákonníka práce), cestu do zamestnania (§ 220 Zákonníka práce) alebo iný inštitút? Započítava sa táto cesta z domácnosti na pracovisko zamestnávateľa do pracovného času?

Praxou bola položená nasledujúca otázka v kontexte § 97 ods. 12 Zákonníka práce: Je možné za súhlas s dohodou o práci nadčas zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, považovať aj skutočnosť, že zamestnanec nastúpi na výkon takejto práce nadčas (t. j. dostane príkaz a zamestnanec sa do práce dostaví a prácu vykonáva, a teda akoby súhlas dal konkludentne)?

Praxou bola položená otázka ohľadom možnej aplikácie § 250b ods. 2 ZP o práci z domácnosti ako výnimky z § 52 ZP vzhľadom na to, že podľa tohto ustanovenia viacerí zamestnávatelia postupujú už od apríla 2020 (kedy bolo toto ustanovenie upravené v Zákonníku práce – novela č. 66/2020 Z. z. účinná od 4. 4. 2020). Takýto postup sa časti praxe nejaví ako dočasný, príležitostný a pod. a kladú si otázku, či nejde o obchádzanie ustanovení § 52 ZP o domáckej práci a telepráci.