Pracovnoprávne vzťahy - strana 111

Zamestnanec použil po dohode so zamestnávateľom pri pracovnej ceste z Bratislavy do Popradu súkromné vozidlo a prejazdil 690 km, pričom všetky kilometre najazdil v režime mimo mesto. Vozidlo má v technickom preukaze uvedenú spotrebu pohonných látok (ďalej len „PHL") podľa normy STN, ktorá je 9,9 l/100 km. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o čerpaní, ktorá bola 1,31 €. Spotreba PHL výrazne nezodpovedala skutočnej spotrebe a zamestnanec preukázal spotrebu 10,90 l/100 km, a to dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie.

Môže zamestnávateľ uznať zamestnancovi zvýšenú spotrebu pohonných látok v zimnom období a pri používaní prívesného vozíka? Je možné tieto zvýšené náklady účtovať ako daňovo uznané výdavky? V prípade, ak dôjde k zmene PHL (benzín – plyn), kto určí spotrebu PHL?

Zamestnanec použil po dohode so zamestnávateľom pri pracovnej ceste z Bratislavy do Popradu súkromné vozidlo a prejazdil 690 km, pričom všetky kilometre najazdil v režime mimo mesto. Vozidlo má v technickom preukaze uvedenú spotrebu pohonných látok (ďalej len „PHL") podľa normy STN, ktorá je na 100 km 9,9 l. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.

Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom používa pri pracovnej ceste konanej len v Bratislave súkromné vozidlo. Za jeden mesiac najazdil 1 650 km. Vozidlo má v technickom preukaze uvedenú spotrebu pohonných látok (ďalej len „PHL") podľa normy STN, ktorá je na 100 km 9,9 l; zvýšená spotreba PHL podľa STN o 40 % pre mesto je 13,86 l/100 km. Zamestnanec preukázal cenu PHL z času konania pracovnej cesty dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 € (uvedená cena platila počas celého mesiaca).

Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom používa pri pracovnej ceste konanej len v Bratislave súkromné vozidlo. Za jeden mesiac najazdil 1 650 km. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba pohonných látok (ďalej len „PHL") na 100 km len podľa normy Európskej hospodárskej komisie (ďalej len „EHK"), ktorá je pre mesto 7,4 l, pri rýchlosti 90 km/hod. 5,5 l a pri rýchlosti 120 km/hod. 7,5 l. Spotreba PHL výrazne nezodpovedala skutočnej spotrebe a zamestnanec preukázal spotrebu pre mesto 8,88 l/100 km, a to dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.

Študent vysokej školy pracuje od septembra 2010 u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy na tretinový pracovný úväzok s hrubým príjmom v septembri 180 €, v októbri 140 €., v novembri 150 € a v decembri 200 €. U zamestnávateľa podpísal vyhlásenie, v ktorom si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Iné zdaniteľné príjmy nemal. Počas celého roku 2010 bol študentom.

Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom použil pri pracovnej ceste z Bratislavy do Košíc súkromné vozidlo s prívesom a na pracovnej ceste najazdil 900 km, pričom všetky kilometre boli najazdené v režime mimo mesto. Z podmienok pracovnej cesty pre zamestnanca vyplýva, že súkromné vozidlo s prívesom nemá používať na výkon práce počas trvania pracovnej cesty v Košiciach. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL na 100 km podľa normy EHK, ktorá je pre mesto 7,4 l, pre rýchlosť 90 km/hod. 5,5 l a pre rýchlosť 120 km/hod. 7,5 l. Priemerná spotreba PHL 6,8 l/100 km [(7,4+5,5+7,5) / 3 =6,8 l]. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.

Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom použil pri pracovnej ceste z Košíc do Bratislavy súkromné vozidlo. Z podmienok pracovnej cesty pre zamestnanca vyplýva, že súkromné vozidlo má používať na výkon práce počas trvania pracovnej cesty v Bratislave. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL na 100 km podľa normy EHK, ktorá je pre mesto 7,4 l, pre rýchlosť 90 km/hod. 5,5 l a pre rýchlosť 120 km/hod. 7,5 l. Priemerná spotreba PHL je 6,8 l/100 km [(7,4+5,5+7,5) / 3 =6,8 l]. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €. V Bratislave najazdil 120 km, na trase Košice – Bratislava a späť najazdil 810 km.

Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom použil pri pracovnej ceste súkromné vozidlo a najazdil 890 km. Vozidlo má v technickom preukaze uvedenú spotrebu PHL podľa normy STN, ktorá je na 100 km 9,9 l, ako aj podľa normy EHK, ktorá je na 100 km pre mesto 11,0 l, pre rýchlosť 90 km/ hod. 7,8 l a pre rýchlosť 120 km/hod. 10,7 l. Priemerná spotreba PHL podľa normy EHK (norma Európskej hospodárskej komisie, ktorá obsahuje spotrebu pre 3 ustálené režimy, a to spotrebu pre rýchlosť 90 km/hod., 120 km/hod. a spotrebu pre jazdu v meste) je 9,83 l/100 km [(11,0+7,8+10,7) / 3 =9,83 l]. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.

Zamestnanec – obchodný zástupca používa po dohode so zamestnávateľom na pracovných cestách súkromné vozidlo. Počas pracovnej cesty najazdil 412 km. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL na 100 km podľa normy ES č. 93/116, ktorá je pre mestský cyklus 11,7 l, pre mimomestský cyklus 7,1 l, pre kombinovaný cyklus 8,8 l. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €. Zamestnanec počas pracovnej cesty najazdil: v mestskom cykle 120 km bez prívesu, v mimomestskom cykle 90 km s prívesom, v kombinovanom cykle 202 km s prívesom.

Zamestnanec – obchodný zástupca používa po dohode so zamestnávateľom na pracovných cestách vykonávaných stále v meste Košice súkromné vozidlo. Počas pracovnej cesty najazdil 445 km. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL 8,8 l/100 km (bez udania názvu normy spotreby, predpokladá sa, že ide o spotrebu podľa smerníc ES pre kombinovaný cyklus). Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o čerpaní, ktorá 1,31 €.

Zamestnanec vykonal zahraničnú pracovnú cestu z Bratislavy do Rakúska na základe dohody so zamestnávateľom súkromným vozidlom. Celkovo najazdil 1 500 km, z toho na území Rakúska 1 460 km. Na PHL kúpenú na Slovensku v eurách prešiel 20 km na Slovensku (z Bratislavy po prechod hraníc) a ešte 480 km v Rakúsku. Na PHL, ktorú kúpil v eurách v Rakúsku prešiel 980 km v Rakúsku a 20 km od prechodu hraníc do miesta skončenia pracovnej cesty, t. j. do Bratislavy. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL na 100 km podľa normy EHK, a to pre mesto 9,1 l, pre rýchlosť 90 km/hod. 5,8 l a pre rýchlosť 120 km/hod. 7,6 l, priemerná spotreba PHL podľa normy EHK (norma Európskej hospodárskej komisie, ktorá obsahuje spotrebu pre 3 ustálené režimy, a to spotrebu pre rýchlosť 90 km/hod., 120 km/hod. a spotrebu pre jazdu v meste) je 7,5 l/100 km [(9,1 + 5,8 + 7,6) / 3 = 7,5 l]. Zamestnanec preukázal cenu PHL v eurách dokladom o čerpaní v Rakúsku, ktorá bola 1,10 €. Cenu PHL v eurách kúpenú na území SR nepreukázal dokladom o čerpaní, a preto zamestnávateľ použil na výpočet cenu PHL, ktorú si zistil v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu a zamestnancovi uznal cenu 1,31 €.

Zamestnanec vykonal zahraničnú pracovnú cestu do Českej republiky na základe dohody so zamestnávateľom súkromným vozidlom. Celkovo najazdil 260 km, z toho mimo územia SR 60 km. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL na 100 km podľa normy ES č. 93/116, a to pre mestský cyklus 11,7 l, pre mimomestský cyklus 7,1 l a pre kombinovaný cyklus 8,8 l. Zamestnanec počas zahraničnej pracovnej cesty najazdil: v mestskom cykle 50 km, v mimomestskom cykle 210 km, v kombinovanom cykle 0 km. Cenu PHL kúpenej v eurách na Slovensku zamestnanec nepreukázal dokladom o čerpaní, a preto zamestnávateľ použil na výpočet cenu PHL v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu a zamestnancovi uznal cenu 1,31 €.

Daňový subjekt bol miestne príslušný na Daňovom úrade Bratislava II. Počas daňovej kontroly (napr. dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2008) zmenil miestnu príslušnosť na Daňový úrad Bratislava III.

Daňový úrad začal dňa 4. 1. 2010 u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie za rok 2004. Daňovú kontrolu nemohol ukončiť v šesťmesačnej lehote, preto požiadal daňové riaditeľstvo a predĺženie lehoty, o čom písomne upovedomil daňový subjekt. DR SR predĺžilo lehotu na vykonanie kontroly do 31. 12. 2010. Protokol z daňovej kontroly prerokoval správca dane s daňovým subjektom dňa 4. 1. 2011.

Daňový úrad X doručí poštou podnikateľovi – fyzickej osobe oznámenie, že dňa 12. 7. 2010 bude začatá daňová kontrola na Daňovom úrade X na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007. (Daňový úrad pri doručovaní musí prihliadať aj na lehotu na doručovanie podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. v ktorom je ustanovená lehota na prevzatie písomnosti, t. j. pätnásť dní od jej uloženia, plus lehota na opakované doručovanie doručovateľom).

Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov právnická osoba v priebehu roka 2009 požiadala správcu dane o zníženie dane z nehnuteľností na rok 2009. Daň jej bola vyrubená platobným výmerom a podľa všeobecne záväzného nariadenia o dani z nehnuteľnosti platného na rok 2009 bola daň splatná v štyroch rovnakých splátkach. Obecné zastupiteľstvo dodatkom k platnému všeobecne záväznému nariadeniu schválilo právnickej osobe 30 % zníženie celkovej dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2009. Je postup správcu dane v súlade so zákonom?

Účtovná jednotka pri inventarizácii k 31. 12. zistila, že na účte 112 – Materiál vznikli oba typy inventarizačných rozdielov – pri tvárniciach manko vo výške 452 €, pri tehlách prebytok vo výške 123 €. O týchto materiáloch neúčtuje na samostatných analytických účtoch. Je nutné účtovať na jednom účte o manku aj prebytku, alebo postačuje zaúčtovať rozdiel vznikajúci na strane manka po vzájomnej kompenzácii vo výške 329 €?

Vlastníci bytov v bytovom dome poskytli časť spoločných priestorov z nebytového priestoru na podnikanie iným podnikateľom, ktorí si v priestoroch zriadili kaderníctvo a zlatníctvo. Prenájom častí nebytového priestoru je poskytnutý na základe písomnej nájomnej zmluvy s platnosťou od 1. apríla 2007 na dobu neurčitú. Návrh nájomnej zmluvy bol odsúhlasený na výročnej schôdzi všetkými vlastníkmi bytov v počte 24 aj za prítomnosti zástupcov spoločnosti, ktorá byty spravuje. Správcovskú činnosť spoločnosť vykonáva na základe zmluvy uzatvorenej osobitne s každým vlastníkom bytu. Po legislatívnej úprave § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánoch v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní") s účinnosťou od 1. januára 2010 vzniká povinnosť registrácie aj tých vlastníkov bytov, nebytových priestorov alebo inej nehnuteľnosti, v ktorej vlastník prenajíma len jej časť, teda aj v tomto prípade. Vzniká im, ako vlastníkom bytov, povinnosť registrovať sa u príslušného správcu dane a v akej lehote si majú túto registračnú povinnosť u príslušného správcu dane vykonať?

Majiteľ trojizbového bytu v Martine, ktorý od 6. apríla 2010 poskytol na prenájom na základe zmluvy o prenájme do konca roku 2010, pracuje v Bratislave a jeho trvalý pobyt podľa občianskeho preukazu je XY, Jahodová 33/10, Ružomberok. Na ktorom daňovom úrade má vykonať registračnú povinnosť podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánoch v z. n. p. a v akej lehote, aby nebol sankcionovaný? Akým spôsobom zdaniť tieto príjmy z prenájmu?