Pracovnoprávne vzťahy - strana 4

Obraciame sa na Vás s otázkami ohľadne povinností zamestnávateľa vo vzťahu k oboznamovaniu svojich zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle ustanovenia §7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V ods. 4 tohto zákona je uvedené: „Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Na oboznamovanie vlastných zamestnancov osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom jeho vlastných zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia § 27 ods. 4 až 17.“ Otázky: 1) Aké povinnosti vyplývajú pre zamestnávateľa, ak chce oboznamovať zamestnancov vykonávajúcich odborné činnosti ako napr. obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien, obsluha motorového vozíka a iné v zmysle § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp. (minimálne raz za 3 roky, ak nie je interným predpisom ustanovená kratšia doba) prostredníctvom vlastných „odborných zamestnancov“ ako je napríklad inštruktor, majster, technik, tréner? 2) Je nutné týchto odborných zamestnancov „poveriť“ pre túto činnosť (napr. dekrétom, ktorý zamestnanec podpíše) alebo stačí ich určenie resp. zadefinovanie týchto pracovných pozícii interným predpisom, v ktorom by bolo uvedené, napr. „poverenou/určenou osobou pre oboznamovanie zamestnancov v zmysle ustanovenia § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp pre odborné činnosti obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien a obsluha motorového vozíka je každý riadiaci zamestnanec alebo zamestnanec zaradený na pracovnú pozíciu Inštruktor, Technik, Tréner„? 3) Aké požiadavky na odbornú spôsobilosť musia mať títo "odborní zamestnanci", ktorí budú školiť (oboznamovať) zamestnancov zamestnávateľa? 4) Je nevyhnutné, aby títo „odborní zamestnanci“ boli držiteľmi preukazov / osvedčení na činnosti, ktoré by mali sami školiť (oboznamovať) ? 

Pracovné právo sa ako samostatné odvetvie súkromného práva vyznačuje množstvom špecifík, ktoré vychádzajú z potreby vyvažovania pozície dvoch nerovnocenných subjektov: zamestnávateľa a zamestnanca. Na jednej strane stojí zamestnávateľ (väčšinou podnikateľ) s organizačnou, ekonomickou a personálnou mocou, na druhej strane zamestnanec, ktorý poskytuje za mzdu určitý pracovný výkon. Z tohto dôvodu zohrávajú v pracovnom práve dôležitú úlohu základné zásady, ktoré vnášajú do právnej úpravy rovnováhu, predvídateľnosť, spravodlivosť a sú piliermi pracovného práva.

Skúšobná doba je významným inštitútom pracovného práva, ktorý poskytuje obom zmluvným stranám – zamestnávateľovi aj zamestnancovi, možnosť overiť si, či pracovný pomer spĺňa ich očakávania. Jej právna úprava je obsiahnutá v § 45 ods. 1 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,Zákonník práce”).

Zamestnávateľ má možnosť na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb zamestnať fyzickú osobu na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Obe formy zamestnávania sa v mnohých ohľadoch podobajú, avšak podstatným a odlišným znakom dohôd je ich výnimočnosť. 

Dobrý deň, prosím Vás zuajímam sa, že pokiaľ zamestanec ide na služobnú cestu a dostáva odpovedajúce diéty, mám povinnosť mu preplácať náklady na zabezpečenie pitného režimu/nákup minerálnych vôd/. Ďakujem, Sorádová

V prípade, že sa na výkone závislej práce na jednom pracovnom mieste môžu zúčastňovať viacerí zamestnanci, môže sa s nimi zamestnávateľ dohodnúť, že sa zriadi delené pracovné miesto. Výkon práce na delenom pracovnom mieste musí byť výsledkom konsenzu, a preto sa zamestnávateľ musí so zamestnancami dohodnúť na takomto spôsobe vykonávania práce. Jednotliví zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu na delenom pracovnom mieste sa môžu dohodnúť ohľadom organizácie práce. Taktiež platí, že na delenom pracovnom mieste pracujú zamestnanci, ktorí sú zamestnaní na kratší pracovný čas. Podstatná je pritom aj vzájomná zastupiteľnosť zamestnancov a flexibilita organizácia práce v rámci deleného pracovného miesta.      

Je možné odvolať z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca bez udania dôvodu počas jeho práceneschopnosti?

Je možné na pracovisku zaškoľovať budúceho zamestnanca bez pracovnej zmluvy alebo dohody na základe tzv. dohody o zaškolení pár hodín týždenne? 

V podmienkach Slovenskej republiky sa aj v dnešnej dobe stretávame s výkonom závislej práce pomocou zakázaného zastreného systému výkonu práce na živnosť. Tieto dva základné systémy majú svoje vlastné špecifiká, pričom najmä voči sebe stoja zvýhodnené daňovo-odvodové zaťaženie v režime živností a ochrana, ktorú zamestnancovi poskytuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

V školskom prostredí rozlišujeme tri hlavné typy subjektov pracovnoprávnych vzťahov: zamestnávateľa, zamestnancov a zástupcov zamestnancov. Hoci ide o všeobecné členenie, v praxi sa tieto skupiny ďalej špecifikujú podľa charakteru práce a právneho režimu.

Dobrý deň prajem, rád by som sa u Vás poradil, či je použitie a využívanie drevených regálov z pohľadu zákona a požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povolené alebo zakázané. Prípadne čo je potrebné splniť aby sme mohli používať vo firme drevené regály. Ďakujem za odpoveď

Pružný pracovný čas predstavuje jednu z možností zabezpečenia organizácie práce. Taktiež ide o možnú harmonizáciu pracovných úloh a osobného života zamestnanca, podľa jeho úvahy. Významným je pritom voliteľný pracovný čas, ktorý je obligatórnou súčasťou pružného pracovného času podľa právnej úpravy. Pružný pracovný čas pritom môže mať podobu buď rovnomerného, alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, závisí to od jeho organizácie. Taktiež si jednotliví zamestnávatelia môžu ustanoviť podrobnosti týkajúce sa pružného pracovného času aj vo svojom vnútornom normatívnom predpise.  

Aké povinnosti má zamestnávateľ v prípade zamestnania na plný alebo skrátený pracovný úväzok občana z tretej krajiny, ktorý má na Slovensku povolenie na prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny.

V časoch krízy a zhoršujúcej sa ekonomickej situácie musia podnikatelia prijímať nepopulárne opatrenia. Medzi takéto opatrenia patrí aj znižovanie počtu zamestnancov, prípadne zrušenie pracovného miesta. Ak ste už nútení takéto opatrenie prijať, je potrebné aby bolo v súlade so Zákonníkom práce. Vyhnete sa tak navýšeniu nákladov v podobe súdneho sporu so zamestnancom pre neplatné skončenie pracovného pomeru.

Skúšobná doba predstavuje významný inštitút pracovného práva, ktorý umožňuje zamestnávateľovi aj zamestnancovi, overiť si vzájomnú spokojnosť s dohodnutými podmienkami práce a schopnosťami zamestnanca vykonávať prácu na príslušnej pracovnej pozícii. Napriek svojej rozšírenosti však skúšobná doba nie je povinnou súčasťou pracovnoprávneho vzťahu. Jej dohodnutie, trvanie, možné predĺženie či ukončenie sa riadia presnými pravidlami obsiahnutými predovšetkým v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Nasledujúci článok podrobne analyzuje právnu úpravu skúšobnej doby a poskytuje praktické odpovede na najčastejšie otázky, ktoré s týmto pracovnoprávnym inštitútom súvisia.

Obec zakúpila elektromobily. Nabíjanie automobilov zaúčtuje obec na 502 - spotreba energie. Chcela by som sa informovať, akú má obec použiť ekonomickú položku 6321001 - energie alebo 634001 - pohonné látky na dopravné účely?

V dynamicky sa rozvíjajúcom prostredí pracovnoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú komplexný súbor vzájomných práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov, dochádza k situáciám, v ktorých sa jedna zo strán môže ocitnúť v pozícii, keď získava určitý prospech bez relevantného právneho titulu. Tento jav je odborne označovaný ako bezdôvodné obohatenie. 

Naša spoločnosť si obstarala nový mzdový softvér. Podľa zmluvy nám dodávateľ, okrem iných položiek, vyfakturoval aj migráciu kmeňových údajov, migráciu počítaných položiek, školenie pracovníkov na prácu so SW a pomoc pri prvom spracovaní miezd. Ktoré položky, podľa Vás, by sme mali zahrnúť do obstarávacej ceny softvéru a ktoré máme účtovať rovno do nákladov?

Ako správne zaúčtovať, ak zamestnanec spoločnosti (nejde o spoločníka ani o konateľa spoločnosti) poskytol pôžičku na účet do spoločnosti v podvojnom účtovníctve?

Šikana na pracovisku nie je len otázkou morálky či medziľudských vzťahov. Predstavuje aj právny problém, ktorého závažnosť nemožno podceňovať. Šikanózne formy psychického nátlaku zasahujú do základných práv zamestnancov, narúšajú ich ľudskú dôstojnosť a ohrozujú zdravie, čím dochádza k porušeniu viacerých pracovnoprávnych, občianskoprávnych či ústavných noriem.