Pracovnoprávne vzťahy - strana 6

Je možné na pracovisku zaškoľovať budúceho zamestnanca bez pracovnej zmluvy alebo dohody na základe tzv. dohody o zaškolení pár hodín týždenne?

Je možné odvolať z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca bez udania dôvodu počas jeho práceneschopnosti?

Takmer každá firma sa už stretla s problémom skončenia pracovného pomeru. Nie každá firma sa ale stretla so skončením pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca.

Je daná maďarská neziskovka, ktorá chce poskytovať slovenským študentom (priamo študentom základných škôl, stredných skôl, vysokých škôl) vlastne štipendiá (finančné prostriedky priamo žiakom na základe ich výkonu). Táto Maďarská neziskovka chce založiť slovenskú neziskovku (n.o. alebo n.f.). Peniaze by išli od maďarskej neziskovky do slovenskej neziskovky a slovenská neziskovka by ich prevodom zaplatila priamo študentom. Inú činnosť by neziskovka nemala. Otázka: Akým spôsobom účtovať prijaté a poskytnuté peniaze? 221/384 a následne 384/662 a 5xx? Alebo neúčtovať to na výnosy a náklady vôbec (lebo je to len vlastne tok peňazí) ale len spôsobom 221/379 pri prijatí a 379/221 pri úhrade žiakom. Slovenská n.o. by bola vlastne len kvôli zjednodušeniu prevodu a kurzu a z dôvodu neplatenia transakčnej dane.

Na akých účtoch sa má účtovať kúpna cena za prevod obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa v sume 1 €. Má sa to účtovať?

Je možné urobiť zmenu úväzku pedagogických zamestnancov v priebehu školského roka? Dôvodom môže byť napr. racionalizácia financovania OK napr. pri vychovávateľoch ŠKD. Samozrejme, pri obojstrannej dohode zamestnávateľ vs. zamestnanec to by asi nemal byť problém. Ale, čo ak nedojde k dohode, zamestnanec nesúhlasí. Čo by malo byť prvotným impulzom k riešeniu v rámci úsporných opatrení pri originálnych kompetenciách ako je zníženie úväzkov resp. pri odmietnutí organizačná zmena ... aj v priebehu školského roka. Mohla by to byť napr. výzva zriaďovateľa k racionalizačným opatreniam doručená riaditeľovi školy s právnou subjektivitou?

Može si riaditeľ školy uplatniť prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok (podľa § 82 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., ak spĺňa podmienky) počas jeho funkčného obdobia. Môže ísť o predĺženie jeho funkčného obdobia o tento čas?

Môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa školy, na základe návrhu rady školy, po úspešnom výberovom konaní (do 30 dní podľa § 3 ods. 2 zákona 596/2003 Z.z.) s neskorším dátumom účinnosti nástupu do funkcie (napr. aj niekoľko mesiacov)? Príklad: Výberové konanie vyhrá uchádzač "z vonku", teda ktorý nie je zamestnancom školy a rada školy podá zriaďovateľovi návrh napr. 15. marca. Zriaďovateľ vymenuje do funkcie víťazného uchádzača v zákonnej 30-dňovej lehote (teda do 14. apríla), ale s tým, že nástup do funkcie spolu s uzavretím pracovnej zmluvy bude realizovaný až od 1. júla. Je legislatívne daná nejaká lehota medzi vymenovaním a nástupom do funkcie spojeným s uzavretím pracovnej zmluvy?

Informovanosť je podstatným atribútom pre fungovanie pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanci majú právo byť informovaní o vývoji situácie u zamestnávateľa. Taktiež majú právo byť informovaní o stave zabezpečovania bezpečnosti práce u zamestnávateľa. Zamestnanci majú taktiež právo buď osobne, alebo prostredníctvom svojich zástupcov vyjadrovať sa k vnútorným normatívnym predpisom zamestnávateľa. Taktiež má zamestnávateľ právnu povinnosť poskytnúť zamestnancovi podklady potrebné k riadnemu výkonu závislej práce.

Zamestnanec požiadal o predĺženie RP do 6 rokov dieťaťa. Čerpanie dovolenky medzi MD a RP nebolo, zamestnanec nepožiadal. Prosíme o prepočítanie dovolenky za celé obdobie, zamestnanec požiadal o ukončenie PPV 28.02.2025. Pracovná zmluva: od 25.08.2008 MD: 28.08.2013 – 22.04.2014 28.08.2013 – 31.12.2013                                                                                                                          01.01.2014 – 22.04.2014                           112 dní                                                                                    RP: 23.04.2014 – 31.12.2014                    253 dní                                                                                    01.01.2015 – 31.12.2015                                                                                                                            01.01.2016 – 08.01.2016                              8 dní Dovolenka: rok  2013        45 – 4 čerpanie       41 dní rok 2014         45 – 15 krátenie       30 dní  (253 dní – 45) / 12 x 8 (12  -  15 dní) rok 2015  -   0 dní   MD: 09.01.2016 – 02.09.2016              238 dní    RP: 03.09.2016 – 31.12.2016               120 dní      01.01.2017 – 31.12.2017                        365 dní         01.01.2018 – 31.12.2018                        365 dní        01.01.2019 – 06.01.2019                            6 dní            Dovolenka: rok 2016    45 – 3,75 dňa , krátenie – 41,25  / 45 : 12 x 1/12  -  3,75  dňa , krátenie / rok 2017   -  0 dní rok 2018   -  0 dní       MD: 07.01.2019 – 01.09.2019                  238 dní    RP:  02.09.2019 – 31.12.2019                  121 dní 01.01.2020 – 31.12.2020                                                                                                                                                    01.01.2021 – 31.12.2021    01.01.2022 – 31.12.2022 01.01.2023 – 31.12.2023 01.01.2024 – 31.12.2024 01.01.2025 – 24.02.2025       Dovolenka:     rok 2019 – 45 – 7,5 krátenie – 37,5 dňa / 45 : 12 x 2/12  -  7,5 dňa rok 2020 – 0 dní rok 2021 – 0 dní rok 2022 – 0 dní rok 2023 – 0 dní rok 2024 – 0 dní rok 2025 – 0 dní

Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76a a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Nárok na odchodnéa odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny, v súvislosti s ich poskytnutím, upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022; ako má v tomto prípade postupovať zamestnávateľ, vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý možno založiť dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Súčasná právna úprava rozlišuje dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Od 1. januára 2023 bola do pracovného práva  zavedená nová „podkategória“ dohody o pracovnej činnosti pod názvom „Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce“. Ide o osobitný druh dohody, ktorú môže zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom len na výkon sezónnej práce. Od 1. januára 2025 je účinná novela č. 323/2024 Z. z. Zákonníka práce, ktorá okruh sezónnych prác v cestovnom ruchu upresňuje, a zároveň ruší podmienku priamej závislosti výkonu pracovnej činnosti od prevádzkovania sezónnych činností.

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 67/2024 založený na rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2022, sp. zn. 2Cdo/243/2021, ktoré sa týka § 55 a § 56 Zákonníka práce – posúdenia zdravotnej spôsobilosti (v tomto prípade aj v kontexte ponuky inej vhodnej práce).

Mesto otvorilo Denný stacionár. Platba od klientov sa skladá z dvoch položiek - 1. platba za pobyt v dennom stacionári a 2. platba za obedy, ktoré sa im tam podávajú (mesto ich zabezpečuje externe zo stravovacieho zariadenia, ktoré nám na mesto vystavuje faktúru). Prosím o radu, ako by sme mali tieto dve položky účtovať aj v účtovníctve aj s rozpočtovou skladbou - platba za pobyt a platba za odobraté obedy. 

Zamestnankyňa (učiteľka MŠ) má v roku 2025 nárok na dovolenku za kalendárny rok v počte 40 dní. V máji 2025 nastupuje na materskú dovolenku. Má nárok vyčerpať si celoročnú dovolenku (40 dní) pred nástupom na materskú alebo iba alikvótnu časť?

Firma s.r.o. (PO) kúpila v roku 2021 pozemok parcely registra “C“. V roku 2024 na tomto pozemku vykonala rôzne zemné a terénne úpravy, výkopy pre odpadové rúry vo výške 3 197 €, úpravy nerovnosti pozemku, prípravu podložia pre osadenie zakúpených kontajnerov vo výške 3 798 €. Môže sa tento výdavok v roku 2024 považovať za priamy daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov? Alebo je to nejaká technická rekultivácia, ktorá sa časovo odpisuje? Ako správne zaúčtovať tieto práce?

Chceli by sme Vás požiadať o stanovisko/názor na to, ako by mal zamestnávateľ zabezpečiť, ak chce dočasne požiadať administratívnych zamestnancov o výkon práce vo výrobe, hlavne z dôvodu nedostatku výrobných zamestnancov. Aké sú náležitosti potrebné na zabezpečenie takejto dočasnej zmeny?

V Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „EÚ“) z 11. novembra 2024 bola publikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2831 z 23. októbra 2024 o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. Členské štáty EÚ, a teda aj Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), musia vykonať transpozíciu tejto smernice do 2. decembra 2026. Predmetná smernica má 32 článkov. Ide o reguláciu tzv. digitálnych pracovných platforiem a výkonu práce pre tieto platformy (nemusí ísť len o pracovníkov a zamestnancov) a smernica rieši aj otázku statusu (pracovného) osoby vykonávajúcej prácu pre platformu.