Pracovný čas - strana 6

Obec zakúpila nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. K oceneniu nehnuteľností boli vypracované znalecké posudky, kde sú uvedené dve ceny. Jedna cena všeobecná (pred zaokrúhlením), druhá cena zaokrúhlená na stovky. V zmysle kúpnej zmluvy sme zaplatila dohodnutú inú cenu - nižšiu , ako je uvedená v znaleckých posudkoch. V akej sume máme nehnuteľnosti zaradiť do majetku? 
Ako by mala byť zadefinovaná funkcia - zástupcu zamestnancov v riadiacej dokumentácii. Je to dosť citlivá téma, mal by mať zástupca presne definované, kedy má nárok napríklad na náhradu mzdy (napr., ak bude na jednaní)? Prípadne, aké ďalšie veci by mala obsahovať?
Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. Je pravda, že sa to týka aj odchodného? A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD? Pretože, ak odchodné dám do poslednej výplaty, peniaze presuniem do depozitu a SP mu PSD neprizná, tak mu budem opravovať mzdu niekoľko mesiacov spätne?
Naša zamestnankyňa má ukončené VŠ vzdelanie II. stupňa v študijnom programe špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, v študijnom odbore špeciálna pedagogika, VŠ I. stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy, výučný list v odbore krajčírka, ukončené adaptačné vzdelávanie, v školstve pracuje od r. 2013. V našej škole pracuje ako majsterka odbornej výchovy pre odbor výroba konfekcie na odbornom učilišti. Do ktorej platovej triedy má byť zaradená?
Obec prijíma do materskej školy nového zamestnanca, na pozíciu vychovávateľka. Do akej platovej triedy ju môžeme zaradiť? - ukončené úplné stredoškolské vzdelanie získané pred rokom 2019 odbor vychovávateľstvo - 1. atestácia „Výchovný program v školskom klube detí s mentálnym postihnutím“ - osvedčenie o absolvovaní špecializačného kvalifikačného štúdia špeciálnej pedagogiky - prax 40 r. vychovávateľ na špeciálnej škole.
Podnikateľovi – fyzickej osobe môžu pri podnikateľskej činnosti vypomáhať bez povinnosti uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu súrodenci, môže podnikateľovi vypomáhať sestra, ktorá je na rodičovskej dovolenke?
Som jediný konateľ vo vlastnej firme. Nemám žiadnych zamestnancov. Môžem legálne zamestnať sám seba? Bola by takáto pracovná zmluva v poriadku aj na strane zamestnávateľa aj zamestnanca bude tá istá osoba?
Dobrý deň prajem, mal by som otázky ohľadom medzinárodného prenájmu pracovnej sily. Slovenská spoločnosť zamestnáva zamestnancov, pre ktorí momentálne nie je schopná zabezpečiť prácu. Z tohto dôvodu plánuje ich prenajímať maďarskej spoločnosti. Teda prenájom pracovnej sily nie je hlavnou činnosťou spoločnosti, ani nie je uvedená táto činnosť medzi predmetmi podnikania. Otázky: 1. Môže spoločnosť vykonávať horeuvedenú činnosť aj bez toho, aby bola definovaná medzi predmetmi podnikania? 2. Je možné realizovať medzinárodný prenájom pracovnej sily aj medzi závislými osobami, alebo existujú nejaké obmedzenia? 3. Čo sa týka dane z príjmov, podľa stanoviska finančnej správy SR je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (maďarský) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom maďarský užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území HU sú podľa zmluvy zdaniteľné na území HU bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti. Je horeuvedený predpoklad platný aj v našom prípade? Môžete to potvrdiť, prosím? Za odpoveď Vám vopred a veľmi pekne ďakujem!
Štvordňový pracovný týždeň je v ostatnom čase často diskutovanou témou. Najmä po období pandémie COVID-19 sa začal pohľad na prácu a na rovnováhu medzi prácou a súkromným životom v značnej miere meniť. Okrem otázky práce z domu to podnietilo aj diskusie o tom, či je „klasický“ päťdňový pracovný týždeň skutočne najlepší pre výkon a psychickú pohodu zamestnancov, či dáva zmysel z hľadiska produktivity zamestnávateľov alebo sa ho držíme len preto, lebo je to spôsob, akým sa to jednoducho robí už roky.
Zamestnanec sa chystá do predčasného starobného dôchodku a žiada o ukončenie pracovného pomeru dohodou so súčasným vyplatením odchodného. Zatiaľ však nespĺňa podmienky na predčasný dôchodok, chýbajúce obdobie chce riešiť evidenciou na úrade práce. Má za takýchto podmienok nárok na odchodné? Čím má zamestnanec preukázať oprávnenie na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok, ktorý má byť podmienkou nároku na odchodné?
Flexibilná legislatíva v oblasti zamestnávania je základnou podmienkou pre vznik nových spoločností a rast existujúcich, či vytváranie nových pracovných miest. Krajiny strednej a východnej Európy majú v oblasti pracovného práva svoje špecifiká, no napriek tomu stále ostávajú zaujímavé pre investorov. Prinášame vám prehľad pracovného práva v Európe a porovnanie jednotlivých aspektov medzi krajinami ako je Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Spojené kráľovstvo.
Zriaďovateľ ZŠ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti. Je potrebné, aby zriaďovateľ vypracoval aj pracovnú náplň pre riaditeľa ZŠ?
Slovenská s.r.o., plátce DPH má jednatele, který je občan České republiky a na Slovensku nemá žádný pobyt. Slovenská společnost je 100 % vlastněna mateřskou českou s.r.o. Dotaz je na odměňování jednatele z ČR. Firma by ráda vyplácela na základě smlouvy o jednatelství jednateli měsíčně 1 000 Euro odměnu. Jednatel je obyvatel ČR, svou činnost pro slovenskou společnost vykonává na dálku z České republiky, na Slovensku je maximálně 2 x za měsíc. Jak to bude se zdaněním, odvodem zdravotního a sociálního pojištění? Musí jednatel něco platit? Nebo svůj příjem zdaní v ČR? Prosím o sdělení sazeb daně a odvodů sociálního a zdravotního, které bude muset odvádět a o informaci, kam všude se musí informace o příjmu hlásit (na jaké úřady) a vůbec o celkový postup.
Materská spoločnosť so sídlom v ČR ako benefit poskytla českým zamestnancom 10 dní dovolenky naviac. V ČR je základná dovolenka 20 dní, tj. každý zamestnanec dostal 10 dní dovolenky naviac ako benefit nad rámec zákona. Materská spoločnosť má na Slovensku dcérsku spoločnosť, u ktorej tiež v rámci benefitov poskytla rovnaký počet dní pre svojich zamestnancov. V SR však je rozdielny základ dovolenky. Z toho titulu niektorí zamestnanci dostali ako benefit 10 dní dovolenky naviac a niektorí zamestnanci 5 dní tj. tí ktorí mali základnú výmeru dovolenky 25 dní. Prosím o vyjadrenie, či nie je možné takúto skutočnosť na Slovensku napadnúť a či je výmera 30 dní dovolenky paušálne po právnej stránke priechodná. Ide o obchodnú spoločnosť.
Prosím o informáciu, ako sa má určiť započítaná prax zamestnancov odmeňovaných podľa zákona 553/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme počas priestupného roku. Ak zamestnanec odpracuje celý priestupný rok, napr. rok 2024, do započítanej praxe sa mu má uviesť 1 rok alebo 1 rok a 1 deň? Za predpokladu, že zamestnanec odpracuje len časť roka, napr. od 1.1.2024 – 29.02.2024, do započítanej praxe sa mu uvedie 60 dní? Existuje nejaký predpis / metodika, ktorý/á to určuje? 
Prosím môžete nám podať informáciu ohľadom opatrenia č. 171/2023 Z. z. o sumách stravného zo dňa 20. 05. 2023, účinného od 01. 06. 2023.  Momentálne sme zamestnancom vyplácali finančný príspevok vo výške: 3,75 zo sumy 6,80 a zo soc. fondu sme im dávali príspevok vo výške 0,68 (10 % zo sumy 6,80). Keďže od 01.06.2023 došlo k zvýšeniu stravného zo sumy 6,80 na 7,30 €. Moja otázka znie, či sme povinní od tohto dátumu navýšiť príspevok na 4,02 a zo soc. fondu 0,73? Alebo môžem pokračovať v pôvodnej sume platnej do 31.05.2023 a napríklad by sme zmenu dali od septembra 2023? Stále by sme sa teda zmestili do minima  príspevku na stravné. 1.1.-31.5.2023..... 6,80........ Min 2,81 - Max. 3,74 1.6.2023...............7,30........ Min. 3,02 - Max. 4,02
Má zamestnávateľ pri nástupe zamestnanca povinnosť poslať zamestnanca na vstupnú prehliadku? Ak áno, je následne preplatenie tejto prehliadky uznaný daňový náklad?
Musím byť zamestnaný vo svojej s. r. o., ktorá poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej som odborným zástupcom, alebo stačí, keď mám uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, respektíve postačuje aj ústna dohoda?
Zamestnávateľ dal benefit pre zamestnancov - dovolenka vo výške 30 dní pre každého zamestnanca t. j. zamestnanec do 33 rokov bude mať dovolenku nad rámec zákona vo výške 10 dní a zamestnanec nad 33 rokov vo výške 5 dní. Prosím o vyjadrenie k výške dovolenky nad rámec zákona a taktiež o postup ohľadom zdaňovania, či už dane z príjmov zo závislej činnosti, ale taktiež dane z príjmov PO.
Chcela by som sa spýtať na započítanú prax riaditeľky v MŠ, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a ktorá 4,5 roka, v rokoch 1993 -1998 pracovala ako administratívna pracovníčka a sekretárka a v tom čase bola aj na MD. Čiže, nevykonávala prácu pedagogického zamestnanca a nemala v tom čase ani žiadne pedagogické vzdelanie. Mala ekonomickú školu. Od roku 1998 si postupne doplnila vzdelanie VŠ pedagogickú a pracovala na rôznych pozíciách ako učiteľka v MŠ, vychovávateľka a riaditeľka MŠ. Pri nástupe do našej MŠ v roku 2020 sme jej tieto 4,5 roka nezapočítali do dĺžky odbornej pedagogickej praxe. Má mať započítanú odbornú pedagogickú prax aj z tej doby, kedy bola aj na MD a pracovala ako sekretárka a nemala ani pedagogické vzdelanie? Obec jej nezapočítlala ani alikvotnú čiastku, nakoľko náš názor je, že pracovala úplne v inom nepríbuznom odbore, kde je na zamestnávateľovi, ako sa rozhodne so započítaním odbornej praxe. Druhá otázka sa týka príplatku za riadenie pre riaditeľku v MŠ. MŠ je bez právnej subjektivity. Riaditeľke vyplácame príplatok za riadenie podľa 553/2003, príloha č. 6. Bola zaradená do II. stupňa b/8-24 %/, no sme za to že jej príplatok by sa mal počítať zo IV. stupňa /3-20 %/. Nakoľko nie je štatutárom ani nezastupuje štatutára . MŠ má 2 zamestnancov a MŠ je v zriaďovacej pôsobnosti obce. Ďakujeme veľmi pekne za stanovisko a prosíme ak to bude možné odpoveď zaslať čo najskôr. S pozdravom