Prekážky v práci - strana 4

Prosíme Vás o stanovisko, popr. o usmernenie k problematike cestovných príkazov v našej organizácii. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je pracovná cesta: čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko: Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Námestie Mieru 2, Prešov. Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta Prešov? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta Prešov nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska – pracovnú cestu v rámci mesta Prešov priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému? V § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je uvedené: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Priepustky v rámci nášho elektronického dochádzkového systému neobsahujú podmienky pracovnej cesty dané zákonom. Prípadne môžeme vo vnútornej smernici uviesť, že zamestnanci PSK (pokladníčka, údržbári, zamestnanci odd. vnútornej prevádzky) si nemusia pri opustení pracoviska vypĺňať cestovný príkaz, ale je potrebné vypísať priepustku. 

Je možné na pracovisku zaškoľovať budúceho zamestnanca bez pracovnej zmluvy alebo dohody na základe tzv. dohody o zaškolení pár hodín týždenne?

Je možné odvolať z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca bez udania dôvodu počas jeho práceneschopnosti?

Je daná maďarská neziskovka, ktorá chce poskytovať slovenským študentom (priamo študentom základných škôl, stredných skôl, vysokých škôl) vlastne štipendiá (finančné prostriedky priamo žiakom na základe ich výkonu). Táto Maďarská neziskovka chce založiť slovenskú neziskovku (n.o. alebo n.f.). Peniaze by išli od maďarskej neziskovky do slovenskej neziskovky a slovenská neziskovka by ich prevodom zaplatila priamo študentom. Inú činnosť by neziskovka nemala. Otázka: Akým spôsobom účtovať prijaté a poskytnuté peniaze? 221/384 a následne 384/662 a 5xx? Alebo neúčtovať to na výnosy a náklady vôbec (lebo je to len vlastne tok peňazí) ale len spôsobom 221/379 pri prijatí a 379/221 pri úhrade žiakom. Slovenská n.o. by bola vlastne len kvôli zjednodušeniu prevodu a kurzu a z dôvodu neplatenia transakčnej dane.

Na akých účtoch sa má účtovať kúpna cena za prevod obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa v sume 1 €. Má sa to účtovať?

Je možné urobiť zmenu úväzku pedagogických zamestnancov v priebehu školského roka? Dôvodom môže byť napr. racionalizácia financovania OK napr. pri vychovávateľoch ŠKD. Samozrejme, pri obojstrannej dohode zamestnávateľ vs. zamestnanec to by asi nemal byť problém. Ale, čo ak nedojde k dohode, zamestnanec nesúhlasí. Čo by malo byť prvotným impulzom k riešeniu v rámci úsporných opatrení pri originálnych kompetenciách ako je zníženie úväzkov resp. pri odmietnutí organizačná zmena ... aj v priebehu školského roka. Mohla by to byť napr. výzva zriaďovateľa k racionalizačným opatreniam doručená riaditeľovi školy s právnou subjektivitou?

Može si riaditeľ školy uplatniť prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok (podľa § 82 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., ak spĺňa podmienky) počas jeho funkčného obdobia. Môže ísť o predĺženie jeho funkčného obdobia o tento čas?

Môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa školy, na základe návrhu rady školy, po úspešnom výberovom konaní (do 30 dní podľa § 3 ods. 2 zákona 596/2003 Z.z.) s neskorším dátumom účinnosti nástupu do funkcie (napr. aj niekoľko mesiacov)? Príklad: Výberové konanie vyhrá uchádzač "z vonku", teda ktorý nie je zamestnancom školy a rada školy podá zriaďovateľovi návrh napr. 15. marca. Zriaďovateľ vymenuje do funkcie víťazného uchádzača v zákonnej 30-dňovej lehote (teda do 14. apríla), ale s tým, že nástup do funkcie spolu s uzavretím pracovnej zmluvy bude realizovaný až od 1. júla. Je legislatívne daná nejaká lehota medzi vymenovaním a nástupom do funkcie spojeným s uzavretím pracovnej zmluvy?

Zamestnanec požiadal o predĺženie RP do 6 rokov dieťaťa. Čerpanie dovolenky medzi MD a RP nebolo, zamestnanec nepožiadal. Prosíme o prepočítanie dovolenky za celé obdobie, zamestnanec požiadal o ukončenie PPV 28.02.2025. Pracovná zmluva: od 25.08.2008 MD: 28.08.2013 – 22.04.2014 28.08.2013 – 31.12.2013                                                                                                                          01.01.2014 – 22.04.2014                           112 dní                                                                                    RP: 23.04.2014 – 31.12.2014                    253 dní                                                                                    01.01.2015 – 31.12.2015                                                                                                                            01.01.2016 – 08.01.2016                              8 dní Dovolenka: rok  2013        45 – 4 čerpanie       41 dní rok 2014         45 – 15 krátenie       30 dní  (253 dní – 45) / 12 x 8 (12  -  15 dní) rok 2015  -   0 dní   MD: 09.01.2016 – 02.09.2016              238 dní    RP: 03.09.2016 – 31.12.2016               120 dní      01.01.2017 – 31.12.2017                        365 dní         01.01.2018 – 31.12.2018                        365 dní        01.01.2019 – 06.01.2019                            6 dní            Dovolenka: rok 2016    45 – 3,75 dňa , krátenie – 41,25  / 45 : 12 x 1/12  -  3,75  dňa , krátenie / rok 2017   -  0 dní rok 2018   -  0 dní       MD: 07.01.2019 – 01.09.2019                  238 dní    RP:  02.09.2019 – 31.12.2019                  121 dní 01.01.2020 – 31.12.2020                                                                                                                                                    01.01.2021 – 31.12.2021    01.01.2022 – 31.12.2022 01.01.2023 – 31.12.2023 01.01.2024 – 31.12.2024 01.01.2025 – 24.02.2025       Dovolenka:     rok 2019 – 45 – 7,5 krátenie – 37,5 dňa / 45 : 12 x 2/12  -  7,5 dňa rok 2020 – 0 dní rok 2021 – 0 dní rok 2022 – 0 dní rok 2023 – 0 dní rok 2024 – 0 dní rok 2025 – 0 dní

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

Mesto otvorilo Denný stacionár. Platba od klientov sa skladá z dvoch položiek - 1. platba za pobyt v dennom stacionári a 2. platba za obedy, ktoré sa im tam podávajú (mesto ich zabezpečuje externe zo stravovacieho zariadenia, ktoré nám na mesto vystavuje faktúru). Prosím o radu, ako by sme mali tieto dve položky účtovať aj v účtovníctve aj s rozpočtovou skladbou - platba za pobyt a platba za odobraté obedy. 

Zamestnankyňa (učiteľka MŠ) má v roku 2025 nárok na dovolenku za kalendárny rok v počte 40 dní. V máji 2025 nastupuje na materskú dovolenku. Má nárok vyčerpať si celoročnú dovolenku (40 dní) pred nástupom na materskú alebo iba alikvótnu časť?

Firma s.r.o. (PO) kúpila v roku 2021 pozemok parcely registra “C“. V roku 2024 na tomto pozemku vykonala rôzne zemné a terénne úpravy, výkopy pre odpadové rúry vo výške 3 197 €, úpravy nerovnosti pozemku, prípravu podložia pre osadenie zakúpených kontajnerov vo výške 3 798 €. Môže sa tento výdavok v roku 2024 považovať za priamy daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov? Alebo je to nejaká technická rekultivácia, ktorá sa časovo odpisuje? Ako správne zaúčtovať tieto práce?

Chceli by sme Vás požiadať o stanovisko/názor na to, ako by mal zamestnávateľ zabezpečiť, ak chce dočasne požiadať administratívnych zamestnancov o výkon práce vo výrobe, hlavne z dôvodu nedostatku výrobných zamestnancov. Aké sú náležitosti potrebné na zabezpečenie takejto dočasnej zmeny?

Sme obec, ktorá poskytuje transfer spoločnému stavebnému úradu na výkon stavebného a vyvlastňovacieho konania a výkon pozemných komunikácií. Každoročne poskytujeme transfer na základe oznámenia zo spoločného úradu. Na konci roka je transfer zúčtovaný. Chcem sa spýtať na správnu RK, Ing. Urbanová v Účtovných súvzťažnostiach uvádza RK 641 009, no v Metodickom usmernení MFSR k ek.klasifikácii sa pod položkou 641 009 uvádza, že: "Obci okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy - napr. na zriadenie spoločného obecného úradu (ak sa v zmluve dohodne spôsob financovania formou zúčtovacieho preddavku patrí to pod 637 030)" .

V odpovedi na otázku č. 3911 je uvedený príklad lízingu stroja, kde bola záloha ako prvá zvýšená splátka uhradená dodávateľovi stroja, nie lízingovej spoločnosti. Došlo k postúpeniu zaplatenej zálohy. V účtovaní však toto postúpenie nie je uvedené. Prosím, ako zaúčtovať postúpenie zaplatenej zálohy? Ako vysporiadať DPH, keby bola zaplatená záloha v mesiaci napr. november v sume 6 000 €, príde daňový doklad na prijatú platbu od dodávateľa (5 000 €+ DPH 1 000 €). DPH v daňovom priznaní za november je v nároku na odpočet. V decembri je doplatená záloha dodávateľovi 6 000 €. Uzatvorí sa lízingová zmluva a zmluva o postúpení pohľadávky - zaplatenej zálohy 12 000 €. V splátkovom kalendári k lízingovej zmluve je uvedená 1. zvýšená splátka 12 000 € (10 000 € + 2 000 € DPH). Ako uviesť DPH 1 000 € do nároku na odpočet, keď v splátkovom kalendári je uvedená celá DPH 2 000 €, ale z nej 1 000 € už je v nároku v novembri?

Je potrebné zverejňovať v CRZ napríklad dohody o hmotnej zodpovednosti a dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca?

Ako je to s prijatými faktúrami v obci? Používame program, ktorý nám robí krycie listy (záväzky a platobné poukazy) úhrady. Je potrebné tlačiť oba listy k faktúre? Je tam dosť podpisov, tak sa preto pýtame? Čo má byť vytlačené v obci ako príloha k faktúre a aký účtovací predpis - aj záväzok, aj úhrada musia byť vytlačené pri faktúre?

Živnostníčka FO si kúpila už rozbehnutú s.r.o. za kúpnu cenu 1 € s tým, že v zmluve o val. zhromaždení prejdú obchod. podiely dvoch spoločníkov na ňu. Podpísaná je zmluva o val. zhromaždení v 12/24. Keď si pozriem zmenu o obchodnom registri, ešte ju nevidím. S akými dátumami treba zaúčtovať prechod obchodných podielov na ňu, kúpnu cenu. Moja otázka znie, či sa účtuje s decembrovými dátumami pri podpise zmluvy o VZ alebo je podstatný dátum, keď je zmena urobená cez obchodný register napr. v januári 2025?