Prekážky v práci - strana 73

Aké je pracovnoprávne postavenie funkcie hlavného kontrolóra a aké právne istoty mu vyplývajú zo zákona, možno ho z tejto funkcie aj odvolať?

V pracovnej zmluve so zamestnancami na obecnom úrade sa doteraz uvádzala ako zamestnávateľská organizácia obecný úrad. V súdnom spore, ktorý mala obec nedávno vo veci neplatnosti jedného skončenia pracovného pomeru sa konštatovalo, že takto uzatvárané pracovné zmluvy sú neplatné. Kto má byť vlastne zamestnávateľom, keď nie obecný úrad?

Ak zamestnanec počas plynutia výpovednej doby bezdôvodne prestane chodiť do práce, ako ho môže zamestnávateľ za takéto správanie postihnúť?

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?

V súvislosti s použitím výpovedného dôvodu upraveného v § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník v z. n. p. práce nie je celkom zrejmé, aký je rozdiel medzi pojmami neplnenie predpokladov a požiadaviek na prácu a ako sa má zamestnancovi preukázať neuspokojivé plnenie úloh?

Mestská príspevková organizácia v lete prijíma niekoľkých pracovníkov na pracovnú zmluvu na dobu určitú počas mesiacov júl, august. Ak si pracovník v tomto období podá žiadosť o starobný dôchodok, na ktorý spĺňa podmienky, je obec povinná zaplatiť mu odchodné?

Otázka sa týka ochrany zamestnancov. Zamestnávateľ poskytoval zamestnancom lepšie pracovné podmienky ako ustanovujú právne predpisy, a to na základe vlastného rozhodnutia aj bez diskusie so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov. V časoch ekonomickej krízy však zamestnávateľ znižuje, resp. odoberá určité benefity, výhody. Aké možnosti majú zamestnanci, ako sa môžu spoločne brániť, resp. zabezpečiť si ochranu a udržať si pracovné podmienky a podmienky zamestnávania aspoň na doterajšej úrovni. Stačí, ak si zvolia zamestnaneckú radu, alebo treba založiť odborovú organizáciu? Kto má väčšie právomoci a kto poskytuje väčšiu ochranu zamestnancom? V prípade, že je potrebné založiť odborovú organizáciu, ako ju možno vytvoriť? Ako postupovať, a či zamestnávateľ môže zabrániť konať v tejto veci, alebo nás môže nejakým spôsobom postihovať, ak by sme v danej veci konali? Aké sú možné formy zastupovania zamestnancov?

Ako správne vypočítať plat za čerpanie dovolenky v prípade starostu? Podľa ktorého právneho predpisu sa má vypočítať starostovi plat za dovolenku?

Obec pri odmeňovaní postupuje podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; na zamestnancov obce sa vzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí postupujú pri odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme uzavretá na rok 2011. Všetci zamestnanci obce majú upravený nárok na dovolenku o jeden týždeň viac v porovnaní so Zákonníkom práce z dôvodu predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V akej dĺžke vzniká nárok na dovolenku starostovi? Starostovi obce sa na začiatku roku zmena výšky nároku na dovolenku nerealizovala tak ako všetkým zamestnancom obce. Na spoločnej porade obcí nás usmernili, že keďže pri odmeňovaní uplatňujeme regulovaný systém odmeňovania, t. j. nepostupujeme pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, nemôžeme starostovi zvýšiť počet dní dovolenky nad stanovenú minimálnu hranicu v Zákonníku práce. V záujme právnej istoty, keďže názory na dĺžku dovolenky starostu sa rôznia, prosím o usmernenie v týchto otázkach: či sa cit. kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje aj na starostu obce,či sa na starostu obce diferencovane vzťahuje dĺžka dovolenky v zmysle Zákonníka práce (základná výmera – 4 týždne, resp. 5 týždňov), aké sú podmienky preplatenia dovolenky starostu, či má starosta obce nárok na plnenia z podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorú obec uzatvorila s odborovou organizáciou. Patria starostovi aj iné nároky alebo plnenia z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa platnej na rok 2011, ktorú podpísalo aj v mene našej obce Združenie miest a obcí Slovenska?

Spoločnosť má dve pohľadávky voči jednému odberateľovi z roku 2009 v sume 11 508,49 eur (splatné 17. 5. 2009 a 18. 5. 2009). Tieto dve pohľadávky sme poistili v poisťovacej spoločnosti (pri náhrade z poistenia pohľadávok je 15 % spoluúčasť). V roku 2009 sme pohľadávky voči odberateľovi prihlásili v Čechách ako pohľadávky podľa insolvenčného zákona (§ 188 ods.2 zákona č. 182/2006 Sb.). Ešte v tom roku nám poisťovacia spoločnosť poslala náhradu z poistených pohľadávok v hodnote 9 782,22 €. V roku 2010 nám prišlo uznesenie o ukončení insolvenčného konania. Účtovanie v roku 2009: 1. Zaúčtovanie faktúr    311/601 9 671,00 343 1 837,49 2. Prihláška pohľadávok (v hodnote 15% spoluúčasti poistenia pohľadávok):  547/391 (daňové) 1 726,27 3. Predpis náhrady od poisťovne za pohľadávky:  378/648  9 782,224 4. Úhrada z poisťovne za pohľadávky: 221/378 9 782,22 Účtovanie v roku 2010: 1. Odpis pohľadávok:                                                                        391/311 1 726,27 546 9 782,22

Zamestnanec pri nástupe nepredložil zápočtový list. Po skončení povinnej školskej dochádzky si nepretržite robil aj druhú strednú školu a po jej absolvovaní bol vedený na úrade práce. Započítava sa mu táto doba do odpracovaných rokov z titulu posúdenia 25 dní riadnej dovolenky?

Zamestnanec neplatí splátky finančnej spoločnosti a tá požiadala zamestnávateľa o zrážanie splátok. Musí mať zamestnávateľ so zamestnancom písomnú dohodu o týchto zrážkach? V tomto prípade si, podľa môjho názoru, odporuje Zákonník práce s Občianskym zákonníkom.

Spoločnosť s ručením obmedzeným vstúpila do likvidácie dňa 1. 1. 2009. K 31. 12. 2008 bola spracovaná riadna účtovná závierka. Dňa 30. 4. 2010 bola ukončená likvidácia. Od 1. 5. 2010 s.r.o. pokračuje v podnikaní. Je potrebné spracovať priebežnú závierku k 30. 4. 2010 a následne k 31. 12. 2010 riadnu účtovnú závierku? Aké iné povinnosti má spoločnosť z pohľadu účtovníctva? Oznamovaciu povinnosť voči daňovému úradu a živnostenskému úradu spoločnosť splnila.

Môže dať spoločnosť do nákladov v roku 2010 výdavky, ktoré nepredložila na zúčtovanie v roku 2009? Ide o faktúry, ktoré patria do zdaňovacieho obdobia roku 2009. V tom období nebola spoločnosť platiteľom DPH. Ak by bola firma platiteľom DPH, tak ako by mala postupovať?

Možno zamestnancom poskytovať spätne na predchádzajúci mesiac stravné lístky?

Možno mzdu za mesiac júl vyplatiť už 31. júla?

Kedy je spoločnosť s ručením obmedzeným povinná účtovať sklad metódou A? Alebo je spôsob vedenia skladu dobrovoľným rozhodnutím spoločnosti?

Spoločnosť prijala zamestnanca do hlavného pracovného pomeru od 1. 4. 2010. Aký bude jeho pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pre pracovnoprávne účely, ak jeho hrubá mzda v pracovnej zmluve je 396,72 eur? Použili sme výpočet 396,72 / 176 (t. j. prac. fond za apríl) = 2,2541 eur zaokrúhlene. Je to správne a možno používať tento priemer po celý nasledujúci kvartál?

Od 1. 4. 2010 spoločnosť prešla na hospodársky rok. Za obdobie od 1. 1. – 31. 3. 2010 urobila firma daňové priznanie. Ako uplatniť daňové odpisy za časť kalendárneho roka, t. j. od 1. 1. 2010 – 31. 3. 2010 a daňové odpisy za hospodársky rok od 1. 4. 2010 – 31. 3. 2011?

Vo firme sa stal pracovný úraz – dlhodobá záležitosť. Pracovník je práceneschopný asi 5 mesiacov, preto mu zamestnávateľ neprispieva na doplnkové dôchodkové poistenie. Pracovník sa príspevku domáha. Spoločnosť nemá so svojimi zamestnancami uzatvorenú kolektívnu zmluvu . Má spoločnosť povinnosť vyplatiť mu príspevok?