Starostlivosť o zamestnancov, odmeňovanie - strana 3

Na dohody sa aplikuje aj § 131 ZP, ktorý upravuje zrážky zo mzdy a poradie zrážok.

Novela Zákonníka práce účinná od 1. 5. 2018 ustanovila, že „mzdové“ zvýhodnenia sa vzťahujú aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Podľa § 223 ods. 2 ZP: „Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ... 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124.“ Podľa štvrtej vety § 223 ods. 2 ZP: „Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.“

Sociálna politika zamestnávateľa sa prejavuje v rôznych oblastiach starostlivosti o pracovné a životné podmietnky zamestnancov. Legislatívne je upravená predovšetkým Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom fonde. Ako sa prejavuje sociálna politika zamestnávateľa voči zamestnancom pracujúcim na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa dočítate v článku.

Podľa § 223 ods. 2 ZP platí, že: „Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa primerane uplatnia ustanovenia § 129 až § 132.“

Ktoré ustanovenia Zákonníka práce sa týkajú odmeňovania zamestnancov pracujúcich na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru? 

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) vo svojich ustanoveniach predpokladá špecifické situácie, keď je vhodné, aby zamestnanec popri dosiahnutej mzde/plate dosiahol okrem mzdy/platu aj určité platové zvýhodnenie. Medzi tieto situácie patrí aj práca nadčas či práca vo sviatok.

Rekreačné poukazy a príspevky na rekreáciu pre zamestnancov sú novinkou od roku 2019. Za splnenia podmienok upravených v § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) môže žiadať zamestnanec svojho zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu.

Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“) je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj: vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť.

Národná rada SR schválila dňa 3. apríla 2020 zákon č. 69/2020 Z. z.  o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby  COVID-19 v oblasti zdravotníctva a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 69/2020 Z. z.“). Tento zákon nadobudol účinnosť 6. apríla 2020.

Ak učitelia súkromnej základnej umeleckej školy a súkromnej materskej školy majú v súvislosti s koronavírusom dohodnutý home office, platí, že pri odpracovaní 4 hodín majú nárok na stravné lístky?

Možno ste už mali možnosť prečítať si naše newslettery, týkajúce sa vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo sumarizujúce dopady pandémie COVID-19 na zamestnávateľa. Jedným z mnohých dôsledkov tejto pandémie je masový presun práceschopného obyvateľstva na tzv. home office – prácu z domova. Akokoľvek táto téma môže byť pre niekoho samozrejmá, pre niektoré prevádzky je naopak nepredstaviteľná, reálne však zažívame bezprecedentné využívanie tohto spôsobu práce. Mnoho z Vás tak teraz rieši okrem technického zabezpečenia aj právne problémy súvisiace s prácou z domova, informovanie o zdravotnom stave zamestnancov s cieľom organizácie práce, ukladanie dát do cloudu a vytvorenie virtuálneho pracoviska. Dokonca viaceré IT spoločnosti zareagovali na novú situáciu bezplatnou ponukou softvérových riešení pre videokonferencie.

Vo vzťahu k vzdelávaniu zamestnancov rozlišuje ZP zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie. Za získanie či zvýšenie kvalifikácie možno považovať takú kvalitatívnu zmenu v obsahu vzdelávania, ktorá sa premieta do zvýšenia kvalifikačného stupňa (zvyšovaním kvalifikácie je napr. štúdium v rámci bakalárskeho, magisterského stupňa vysokoškolského štúdia). Zvyšovanie kvalifikácie je podľa § 140 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu. Ak si zamestnanec chce zvyšovať kvalifikáciu, zamestnávateľ môže, ale nemusí so zvyšovaním kvalifikácie súhlasiť. Je na rozhodnutí zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržovanie a obnovovanie. O prehlbovanie kvalifikácie pôjde vtedy, keď prehlbovanie, udržovanie, resp. obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t. j. ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý predstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni (prehlbovaním kvalifikácie je napr. účasť na školení, krátkodobé vzdelávanie a pod.). Zamestnávateľovi, ktorý umožní svojmu zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu, vzniknú určité náklady, spočívajúce najmä v náhrade mzdy za poskytnuté pracovné voľno. Do nákladov môže zamestnávateľ zahrnúť aj iné výdavky súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie, napr. školné, preplatenie učebných pomôcok, cestovných náhrad a pod. Zamestnávateľ má preto záujem, aby zamestnanec u neho zostal pracovať určitý čas a v prípade, že jeho pracovný pomer sa skončí, je zamestnávateľ oprávnený požadovať, aby sa mu náklady, ktoré zamestnancovi uhradil, vrátili. Dohodu o zvýšení kvalifikácie musí zamestnávateľ so zamestnancom pod sankciou neplatnosti v zmysle § 17 ods. 2 ZP v spojení s § 155 ods. 1 ZP uzatvoriť písomne.

Vo vzťahu k vzdelávaniu zamestnancov rozlišuje ZP zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie. Za získanie či zvýšenie kvalifikácie možno považovať takú kvalitatívnu zmenu v obsahu vzdelávania, ktorá sa premieta do zvýšenia kvalifikačného stupňa (zvyšovaním kvalifikácie je napr. štúdium v rámci bakalárskeho, magisterského stupňa vysokoškolského štúdia). Zvyšovanie kvalifikácie je podľa § 140 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu. Ak si zamestnanec chce zvyšovať kvalifikáciu, zamestnávateľ môže, ale nemusí so zvyšovaním kvalifikácie súhlasiť. Je na rozhodnutí zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržovanie a obnovovanie. O prehlbovanie kvalifikácie pôjde vtedy, keď prehlbovanie, udržovanie, resp. obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t. j. ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý predstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni (prehlbovaním kvalifikácie je napr. účasť na školení, krátkodobé vzdelávanie a pod.). Zamestnávateľovi, ktorý umožní svojmu zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu, vzniknú určité náklady, spočívajúce najmä v náhrade mzdy za poskytnuté pracovné voľno. Do nákladov môže zamestnávateľ zahrnúť aj iné výdavky súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie, napr. školné, preplatenie učebných pomôcok, cestovných náhrad a pod. Zamestnávateľ má preto záujem, aby zamestnanec u neho zostal pracovať určitý čas a v prípade, že jeho pracovný pomer sa skončí, je zamestnávateľ oprávnený požadovať, aby sa mu náklady, ktoré zamestnancovi uhradil, vrátili. Dohodu o zvýšení kvalifikácie musí zamestnávateľ so zamestnancom pod sankciou neplatnosti v zmysle § 17 ods. 2 ZP v spojení s § 155 ods. 1 ZP uzatvoriť písomne.