Zamestnávanie cudzincov - strana 3

Zamestnanec požiadal o predĺženie RP do 6 rokov dieťaťa. Čerpanie dovolenky medzi MD a RP nebolo, zamestnanec nepožiadal. Prosíme o prepočítanie dovolenky za celé obdobie, zamestnanec požiadal o ukončenie PPV 28.02.2025. Pracovná zmluva: od 25.08.2008 MD: 28.08.2013 – 22.04.2014 28.08.2013 – 31.12.2013                                                                                                                          01.01.2014 – 22.04.2014                           112 dní                                                                                    RP: 23.04.2014 – 31.12.2014                    253 dní                                                                                    01.01.2015 – 31.12.2015                                                                                                                            01.01.2016 – 08.01.2016                              8 dní Dovolenka: rok  2013        45 – 4 čerpanie       41 dní rok 2014         45 – 15 krátenie       30 dní  (253 dní – 45) / 12 x 8 (12  -  15 dní) rok 2015  -   0 dní   MD: 09.01.2016 – 02.09.2016              238 dní    RP: 03.09.2016 – 31.12.2016               120 dní      01.01.2017 – 31.12.2017                        365 dní         01.01.2018 – 31.12.2018                        365 dní        01.01.2019 – 06.01.2019                            6 dní            Dovolenka: rok 2016    45 – 3,75 dňa , krátenie – 41,25  / 45 : 12 x 1/12  -  3,75  dňa , krátenie / rok 2017   -  0 dní rok 2018   -  0 dní       MD: 07.01.2019 – 01.09.2019                  238 dní    RP:  02.09.2019 – 31.12.2019                  121 dní 01.01.2020 – 31.12.2020                                                                                                                                                    01.01.2021 – 31.12.2021    01.01.2022 – 31.12.2022 01.01.2023 – 31.12.2023 01.01.2024 – 31.12.2024 01.01.2025 – 24.02.2025       Dovolenka:     rok 2019 – 45 – 7,5 krátenie – 37,5 dňa / 45 : 12 x 2/12  -  7,5 dňa rok 2020 – 0 dní rok 2021 – 0 dní rok 2022 – 0 dní rok 2023 – 0 dní rok 2024 – 0 dní rok 2025 – 0 dní

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

Zamestnankyňa (učiteľka MŠ) má v roku 2025 nárok na dovolenku za kalendárny rok v počte 40 dní. V máji 2025 nastupuje na materskú dovolenku. Má nárok vyčerpať si celoročnú dovolenku (40 dní) pred nástupom na materskú alebo iba alikvótnu časť?

Chceli by sme Vás požiadať o stanovisko/názor na to, ako by mal zamestnávateľ zabezpečiť, ak chce dočasne požiadať administratívnych zamestnancov o výkon práce vo výrobe, hlavne z dôvodu nedostatku výrobných zamestnancov. Aké sú náležitosti potrebné na zabezpečenie takejto dočasnej zmeny?

Je potrebné zverejňovať v CRZ napríklad dohody o hmotnej zodpovednosti a dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca?

Konateľ si uplatňuje cestovné náhrady z miesta trvalého bydliska do iných miest za účelom zháňania zákazok a jednaní za celý rok 2024 súkromným vozidlom požičaným od svokra základnú náhradu na km. Tieto náhrady si účtuje. Nemá žiadne doklady z tankovania PHL, použije sa priemer podľa štatistického úradu. Je to v poriadku, alebo musí odkladať doklady z tankovania a tak ich podložiť? Za PHL si náhradu neúčtuje. Účtuje si stravné.

Zamestnanec má namiesto funkčného platu priznaný osobný plat v zmysle § 7a zákona č. 553/2003 Z.z. Podľa ust. § 4 ods. 5 z.č. 553/2003 Z.z., funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a. Podľa § 4 ods. 4 z.č. 553/2003 Z.z, funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 6 až 9, rozdielu podľa § 32f ods. 13 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u), v) a x). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2. Správne pristupujeme k výkladu § 4 ods. 5 z. č. 553/2003 Z.z, ak osobný plat zamestnanca považujeme akoby za funkčný plat, a teda osobný plat v sebe zahŕňa aj príplatky v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) až j), l), u), v) a x) (napr. ak zamestnanec s priznaným osobným platom vykonáva aj vedúcu pozíciu, zložkou osobného platu je aj mesačne daný príplatok za riadenie) ? A v prípade, ak takýto zamestnanec s priznaným osobným platom vykonáva prácu nadčas alebo prácu vo sviatok, v sobotu alebo v nedeľu, vzniká mu nárok za príplatok za prácu nadčas, za prácu vo sviatok a za prácu v sobotu, v nedeľu nad rámec priznaného osobného platu? Alebo osobný plat priznaný podľa § 7a má povahu výnimočnosti a takýto zamestnanec nemá nárok na príplatky za prácu nadčas, vo sviatok..., teda tým, že bol zamestnancovi priznaný osobný plat z určitého dôvodu (napr. plnenie špecifických úloh v rámci časovo ohraničeného projektu), počíta sa s tým, že úlohou zamestnanca je plnenie úloh v rámci projektu bez ohľadu na to či bude pracovať nadčas, vo sviatok, v sobotu, nedeľu...?

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o usmernenie pri aplikácii § 45 ods. 3 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň“. Ak teda v rámci času trvania skúšobnej doby je zamestnanec PN 10 kalendárnych dní, napr. od pondelka do stredy ďalšieho týždňa, tak o tie pracovné dni (pracuje pondelok až piatok, jedno zmenka), ktoré mal pracovať a nepracoval, sa skúšobná doba predĺži (t. j. o 8 pracovných dní, ktoré zamestnanec z dôvodu PN-ky neodrobil ). Samotné predĺženie bude ale o 8 kalendárnych dní – vyplýva to z formulácie „sa predlžuje o jeden deň“ ... keďže nie je výslovne uvedené, že ide o pracovný deň, týmto dňom bude kalendárny deň. Poprosím Vás o odpoveď či sa skúšobná doba predlžuje o kalendárne alebo pracovné dní. ďakujem za odpoveď Šteffeková

Chcem sa spýtať či jedna fyzická osoba môže mať u jedného zamestnávateľa uzatvorené súbežne takéto konkrétne 2 dohody o vykonaní práce: 1) odborné posúdenie žiadosti č. 54836 o podporu formou dotácie pre oblasť B. Ochrana, termíne 15.11.-20.11.2024 2) odborné posúdenie žiadosti č. 11853 o podporu formou dotácie pre oblasť B. Ochrana, termíne 18.11.-20.11.2024. Je tam súbeh dní, ale pri každej dohode je iné číslo žiadosti. 

Ak má zamestnanec vytvorený popis pracovných činností, ktorý pozostáva z dvoch častí: 1. hlavná charakteristika práce - táto charakteristika je uvedená aj v pracovnej zmluve, napr. asistentka riaditeľa. Vykonávanie sekretárskej činnosti v sídle spoločnosti (príjem a evidenciu došlej i odoslanej pošty, jej distribúciu, vyhotovenie korešpondencie GR a riaditeľov úsekov). Zabezpečenie činností vyplývajúcich z procesu komunikácie. 2. Konkrétne / bližšie určené činnosti - ktoré sa už v PZ neuvádzajú, ale sú dostupné pre zamestnanca na intranete spoločnosti, kde má neobmedzený prístup a podpisuje ich LEN nadriadený zamestnanec. Ak však nastane doplnenie len konkrétnej činnosti- napríklad u asistentky "evidencia faktúr" , je nutné toto doplnenie pripraviť, ako dohodu o zmene pracovnej zmluvy - dodatok? Alebo stačí len úprava dokumentu na intranete a zaslanie informácie zamestnancovi online, prípadne len jeho podpis, že sa oboznámil so zmenou?

Učiteľka MŠ si bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku a končí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024. V dohode je uvedené, že odchodné bude vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku. Predpokladáme, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku nám prinesie až v roku 2025. Akým spôsobom máme účtovať o odchodnom, vzhľadom k zmene financovania MŠ k 1.1.2025 zo štátneho rozpočtu? Máme tvoriť rezervu 553/323 v roku 2024? A v roku 2025 vyplatíme s kódom zdroja 111, pretože reálne bude vyplatené až v roku 2025?

Má starosta obce nárok na vyplatenie jubilejnej odmeny pri dožití 50, respektíve 60 rokov života, ako to vyplýva pre zamestnancov verejnej správy z Vyššej kolektívnej zmluvy. Pokiaľ vieme, na starostov sa z ich postavenia kolektívna zmluva nevzťahuje.

V KZ je napísané, že sa uzatvára na obdobie od 01.03.2020 do podpísania novej kolektívnej zmluvy. Nie je presne určené DO kedy. Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní č. 2/1991 § 6 odsek (1) Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok. Znamená to, že táto kolektívna zmluva, je už neplatná, keďže nebol urobený žiadny dodatok ?, ani žiadna nová sa nespísala od roku 2020. alebo je stále platná ? Ak nebola platná, bude to mať dopad aj na všetky nároky, výhody ktoré si zamestnanci uplatňovali z nej? Samozrejme do 31.08.2024 sa budú nároky uplatňovať z vyššej KZ.

Starosta obce bude mať operáciu kolena, bude na PN. Neprítomnosť starostu bude cca 2 mesiace. V tom prípade bude spôsobilý na výkon funkcie starostu? Zástupca starostu bude vykonávať bežný chod činnosti obce. Zástupca starostu v určitom rozsahu má poverenie na zastupovanie, avšak nie na všetky úkony. Starosta obce môže doma počas pracovnej neschopnosti alebo vychádzky počas PN podpísať Rozhodnutie obce, alebo Kúpno-predajnú zmluvu obce nemá to vplyv na poberanie nemocenskej dávky, neporušíme liečebný režim a zákon?

Zamestnankyňa bola od roku 2019 na materskej dovolenke a vznikol jej nárok na dovolenku za rok 2019. Následne bola v roku 2021 ďalšia materská dovolenka, kde jej tiež vznikol nárok na dovolenku. v 1/2024 jej skončila rodičovská a hneď nasledujúci deň nastúpila na PN až doteraz. Zamestnávateľ čaká na ukončenie PN, aby jej "mohol??" nariadiť čerpanie dovolenky a následne jej ukončiť pracovný pomer. Ak by nesúhlasila s nariadením čerpania dovolenky, musí jej ju zamestnávateľ preplatiť? Ide o dovolenku za rok 2019 a 2021. So zamestnankyňou nie je možná dohoda.

Na základe akého právneho titulu je oprávnený (vedúci) zamestnanec zastupovať prednostu obecného úradu počas jeho neprítomnosti v práci, resp. je oprávnený prednosta obecného úradu vlastným poverením poveriť (vedúceho) zamestnanca na zastupovanie prednostu obecného úradu v celom (určenom) rozsahu? Postačuje na vydanie takéhoto poverenia na zastupovanie zo strany prednostu obecného úradu konštatácia v pracovnom poriadku, že "Vedúceho zamestnanca počas jeho neprítomnosti na pracovisku zastupuje osoba poverená vedúcim zamestnancom"?

Naše mesto vybudovalo v niektorých lokalitách uzamykateľné podzemné kontajnery s objemom 5 000 litrov na komunálny odpad, v tom aj na zmesový komunálny odpad. Fyzické osoby bývajúce v danej lokalite, ako aj právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia podnikajúce v danej lokalite dostali čipy na otváranie podzemných kontajnerov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta o nakladaní s komunálnym odpadom sú právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktoré majú predajne/prevádzky v danej lokalite, povinné ukladať zmesový komunálny odpad do podzemných kontajnerov. Pre právnické osoby a fyzické osoby-podnikateľov máme zavedený nevážený množstevný zber zmesového komunálneho odpadu. Podzemné kontajnery nie sú vybavené zariadením na váženie odpadu. Obraciame sa na Vás so žiadosťou o usmernenie, ako vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad právnickým osobám a fyzickým-osobám podnikateľom, ktoré sú povinné ukladať komunálny odpad do podzemných kontajnerov, keďže platná právna úprava (zákon č. 582/2004 Z.z.) s takýmto systémom zberu komunálneho odpadu pri vyrubení/vypočítaní poplatku za komunálny odpad nepočíta. Pri neváženom zbere komunálneho odpadu sa podľa zákona č. 582/2004 Z.z. totiž vypočíta poplatok ako súčin sadzby poplatku, frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva. Nakoľko budovanie podzemných kontajnerov mestami predstavuje obrovský potenciál pre zlepšenie kvality verejných priestranstiev a udržiavanie čistoty v okolí podzemných kontajnerov, čím ďalej tým viac miest a obcí sa bude uberať touto cestou. Podľa nášho názoru by bolo nevyhnutné legislatívne upraviť aj tento spôsob ukladania komunálneho odpadu resp. legislatívne upraviť spôsob výpočtu poplatku pri neváženom ukladaní komunálneho odpadu do takýchto podzemných kontajnerov. 

Zaměstnavatel (1 zaměstnanec) tvoří sociální fond ve výši povinného přídělu 0,6% z hrubé mzdy každý měsíc. Zaměstnavatel poskytuje aktuálně zaměstnanci stravenky ve výši 8,3 € za den, 55 % 4,57 € si uplatňuje zaměstnavatel jako denní daňovou položku, 3,73 €/den odečítá z čisté mzdy zaměstnanci a účtuje interním dokladem 331/213. Dotaz je, zda by se uvedená denní částka stravenky, kterou odečítá firma zaměstnanci ve výši 45 % z hodnoty stravenky dala zúčtovat jako příspěvek ze sociálního fondu zaměstnanci? Konkrétně by to znamenalo, že by se hodnota 45 % ze stravenky již neodečítala zaměstnanci z čisté mzdy. Pouze by se interním dokladem zaúčtovala měsíční částka na účty 472/213. Zaměstnanec by si na stravné nic nepřispíval, vše by za něj platil až do vyčerpání fondu zaměstnavatel. Je takováto varianta možná? A ještě dotaz, pokud je to takto možné a v pořádku, jedná se o nezdanitelnou částku jak na straně zaměstnance, tak zaměstnavatele, je to tak správně? K žádnému navýšení o daň a sociální a zdravotní odvody pojistného zde nedojde?

Chcela by som sa poradiť ohľadom postupu v nasledujúcej situácii: Zamestnanec pracuje v jednozmennej prevádzke, má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a pracuje pondelok až piatok. Ide o zamestnanca vo výrobe. S ohľadom na zvýšené prevádzkové potreby je potrebné, aby pracoval aj v sobotu. Zamestnanec s prácou v sobotu písomne (formou mailu) súhlasil, ale v sobotu sa bez ospravedlnenia nedostavil, ani nepreukázal prítomnosť inej prekážky v práci. Môžeme hodnotiť jeho neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu, a teda porušenie pracovnej disciplíny? Môže zamestnanec odvolať udelený súhlas? Ak áno, kedy najneskôr? Je správny predpoklad, že Vaša odpoveď sa potom primerane aplikuje aj na všetky dni pracovného pokoja, resp. sviatok?