Zdravotné poistenie - strana 2

Som spolumajiteľkou a zároveň konateľkou s. r. o. V januári mi končí poberanie rodičovského príspevku a do pôvodného zamestnania sa vrátiť nemôžem. Chcela by som sa zamestnať vo vlastnej s. r. o., ale nie na riadny pracovný pomer, ale zatiaľ len na DPČ na 1 hodinu denne so mzdou cca 100 €. Chcem sa spýtať, či budem riadne zdravotne a aj dôchodkovo poistená, keďže zo začiatku budem poberať mzdu len 100 € brutto.

Ako treba zaúčtovať preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia SZČO, ak SZČO vedie jednoduché účtovníctvo a aj v prípade, ak SZČO vedie daňovú evidenciu? Na oznámení výsledku ročného zúčtovania bolo nasledujúce: celkový výsledok RZ za rok 2017, ktorý bol zistený ku dňu 25. 5. 2018 je preplatok vo výške 55,89 €. Z preplatku RZ vo výške 6,73 € bola zrazená daň 1,27 €. Preplatok v sume 54,62 € bol poukázaný v prospech účtu SZČO.

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone? 

Spoločnosť na analytických účtoch 428AE eviduje nerozdelený zisk minulých rokov tak, že na jednom spoločnom účte 428999 eviduje nerozdelené zisky za roky, ktoré by pri vyplatení ako podiely na zisku nepodliehali odvodom do zdravotného poistenia a nerozdelené zisky, ktoré podliehajú odvodom do zdravotného poistenia od roku 2011 eviduje kvôli prehľadnosti jednotlivo podľa rokov, napr. na účte 428.011 za rok 2011, účte 428.016 za rok 2016. Spoločnosť má za rok 2017 stratu. Môže valné zhromaždenie rozhodnúť o úhrade straty použitím nerozdeleného zisku za rok 2016, alebo sa musí použiť najprv nerozdelený zisk zo starých rokov zo spoločného účtu 428999?

Máme obavy, či je bod 4. v znení: „Poskytovateľ nie je oprávnený postúpiť akékoľvek práva a pohľadávky vyplývajúce z tejto zmluvy na tretie osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovne. Právny úkon, ktorým budú práva a pohľadávky postúpené v rozpore s týmto bodom, bude neplatný.“  je  v poriadku a či náhodou v prípade, že zdravotná poisťovňa neuzná poskytnutú zdr. starostlivosť  a zároveň ju neuhradí, či týmto  nedôjde k porušeniu ústavného nároku občana / pacienta na zdravotnú starostlivosť. V takomto prípade, my ako poskytovateľ sme totiž nútení ukončiť zdravotnú starostlivosť aj keď z nášho odborného pohľadu doloženého písomnou zdravotnou dokumentáciou indikácia na zdravotnú starostlivosť existuje, resp. pretrváva.

Aké povinnosti má spoločnosť, ktorá zamestnáva dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom a dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom? Kde všade odvádza spoločnosť poistné a v akej výške? Aké povinnosti má samotný dohodár pri jednotlivých dohodách - ak okrem tejto dohody nemá žiaden iný príjem (je akoby "dobrovoľne nezamestnaný")? Aké sú iné podmienky, ak tento dohodár je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný?

Chceli by sme sa spýtať nasledovné: Účasť na zdravotnom poistení vzniká alebo nevzniká osobe- zamestnancovi s.r.o. ( bez trvalého pobytu v SK, nerezident s trvalým pobytom v iných členských štátoch, ktorý nemá ani v iných členských štátoch zdravotné poistenie) v SR od 1.1.2018, ak je odmeňovaný minimálnou mesačnou mzdou na 4 hodiny, t. j. cca 240 €. Takže otázkou je, či bude mať zdravotné poistenie (zdravotnú starostlivosť) na Slovensku? Ak nevzniká účasť na zdravotnom poistení, môže tento zamestnanec zaplatiť mesačné poistné na zdravotné poistenie na Slovensku ako samoplatiteľ?

SZČO došlo oznámenie o výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia, kde jej vyšiel preplatok vo výške 2 113,82 €. Následne, v oznámení zdravotná poisťovňa informovala o zrazení zrážkovej dane v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ale iba zo sumy 1 783,40 €. Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve uvedené sumy, keď zrážková daň nie je vykonaná z celej sumy? 

Slovenská spoločnosť s. r. o. vypláca podiely na zisku z rokov 2005 a 2006 spoločníkom s podielom na základnom imaní. Slovenskej fyzickej osobe nepodnikateľovi, rakúskej spoločnosti GmbH a slovenskej obci. Odvádza slovenská s. r. o., ktorá vypláca podiely na zisku daň alebo poistenie za niektorého spoločníka? Odvádza spoločník daň alebo poistné z vyplateného podielu na zisku?

V prípade, že by som sa rozhodla darovať časť nerozdeleného zisku z roku 2015 po zdanení osobe, ktorá nie je zamestnancom ani podnikateľom, budem povinná odviesť odvod 14 % do zdravotnej poisťovne?

Som členom spoločenstva urbárnikov s právnou subjektivitou (zákon č. 97/2013 Z. z.) a som vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Za rok 2016 predpokladám, že dostanem podiel na zisku asi 200 €. Prosíme Vás o názor, či bude spoločenstvo povinné zraziť odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 14 % a vykonať oznamovaciu povinnosť? Nemožno aplikovať zo zákona o zdravotnom poistení, že do 500 € sa odvody nevykonávajú?

Otec SZČO nastupuje od 1. 11. 2016 na materskú dovolenku. Počas materskej dovolenky plánuje pracovať počas víkendov, teda objem jeho fakturáciu bude predstavovať cca 20 % súčasného stavu. V súčasnosti platí odvody do SP v sume cca 390 €, do ZP cca 190 € a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 24 €. Ako je to s týmito odvodmi počas čerpania materskej dovolenky? 1) Je povinný platiť odvody do SP? Ak áno, v rovnakej výške ako doteraz? 2) Je povinný platiť odvody do ZP, alebo počas čerpania materskej nie a obdobie materskej sa zohľadní aj v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia? 3) Ako je to z dobrovoľným poistením v nezamestnanosti?

Fyzická osoba je zamestnaná na riadnu pracovnú zmluvu (na minimálnu mzdu). Popri tom si založil živnosť na administratívne služby. Preddavky na ZP začiatkom neplatí, lebo ich platí zamestnávateľ. Následne podá daňové priznanie za rok 2015. Na riadku 43 daňového priznania má uvedenú sumu 0 (takže jeho čiastkový základ dane zo živnosti je nula.) Na základe uvedeného zas nebude platiť preddavky na ZP (zo živnosti). V roku 2015 mal zdaniteľné príjmy zo živnosti 1 000 € a k tomu výdavky 1 100 € (preto má čiastkový základ dane zo živnosti 0.) Chcem sa spýtať, či v ročnom zúčtovaní ZP za rok 2015 (v roku 2016) bude musieť zaplatiť zdravotné poistenie z toho 1 000 € príjmu? Čiže, bude mať nedoplatok zo živnosti? Alebo v ročnom zúčtovaní (zo živnosti) tiež sa vychádza z čiastkového základu dane (t. j., nie z príjmu) a nebude mať nedoplatok?

Môžu byť platené odvody do sociálnej poisťovne nákladom firmy u SZČO podnikateľa: 1. Keď má povinnosť odvodov z daňového priznania a sám si dobrovoľne pripláca do jednotlivých fondov. 2. Keď nemá ešte povinnosť z daňového priznania a sám si dobrovoľne platí napríklad fond nemocenské poistenie a fond poistenia v nezamestnanosti?

V decembri 2014 pri ukončení volebného obdobia došlo k nároku na odstupné, obec nemá peniaze a spláca mesačnými splátkami, odstupné treba zahrnúť dodatočne do decembrovej výplaty, alebo každý mesiac v roku 2015 ako obec spláca? Odvádzajú sa z toho aj odvody do všetkých poistovní, aj daň a ako sa vyplní prehľad na daňový úrad za každý mesiac? Ako sa spláca splátka? Ak dotyčná požaduje súdom celú sumu - hrubú mzdu, kto zaplatí daň a odvody? Aké odvody sa z odstupného odvádzajú?

Obdrželi jsme (naše organizační složka na Slovensku) výsledek 2014 ročního zúčtování od pojišťovny Dôvera. Jakým způsobem má být tento výsledek zúčtování zpracován? Projít výplatní páskou našeho zaměstnance nyní v 2015 v nejbližších mzdách? Jaké jsou lhůty pro zpracování/vypořádání? A účtovat předpokládám standardně, část zaměstanvatele do nákladů 524/336 a část zaměstnance odpočtem z jeho výdělku 331/336? V ČR roční zúčtování nemáme, čili omluva za pravděpodobně velmi triviální dotaz.

Naša s. r. o. vyplatila tento mesiac podiely na zisku spoločníkom. Dvaja spoločníci sú fyzické osoby, tretí spoločník je PO s. r. o. Výkaz na zdravotnú poisťovňu som poslala do 8 dní za fyzické osoby, aj som odviedla 14 % a na účet týmto 2 spoločníkom som poslala o 14 % menej. Spoločnosti som vyplatila celý podiel. Postupovala som správne? Ešte poprosím o účtovné prípady, ako vlastne mám tieto dividendy a odvody zaúčtovať a ešte poprosím o informáciu, nakoľko spoločnosť dostala celý podiel na účet, ak konateľ tejto spoločnosti ho vyberie z účtu, má povinnosť odviesť zdravotné odvody? Alebo ako sa postupuje pri výbere a kde sa to zaúčtuje?

Spoločnosť s r. o. má na účte 428 nevyplatený zisk vo výške 25 000 € z roku 2012 a 2011. Na valnom zhromaždení spoločníci rozhodli tento zisk nevyplatiť spoločníkom, ale preúčtovať na účet 413. Je potrebné v tomto prípade zaplatiť odvody zo sumy 25 000 € zdravotnej poisťovni?

Na základe akej zmluvy môže konateľ vykonávať konateľskú funkciu voči spoločnosti? Aké povinnosti vyplývajú pre spoločnosť, resp. pre konateľa z rozdielnych vzťahov (napr. pracovno-právny, mandátny, ....) - mám na mysli oznamovaciu povinnosť, platenie daní, platenie odvodov.

Plánujeme uzatvoriť príkaznú zmluvu zo zahraničnou fyzickou osobou - obsahom má byť vypracovanie posudku. Nie je mi však celkom jasné, či sa príjem z dohodnutej odmeny bude posudzovať ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. - ďalej len "ZDP") alebo ako ostatný príjem (§ 8 ZDP). Ak je závislá činnosť posudzovaná v kontexte závislej práce podľa Zákonníka práce (§ 1, ods. 2 a 3 Zákonníka práce), potom činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy nemôže byť závislou činnosťou (kedže ide o občianskoprávny vzťah). Nie som si ale istá, či sa to dá chápať takto. Ak sa závislosť činnosti posudzuje striktne podľa § 5 ZDP, kto má posúdiť, či konkrétna činnosť upravená v príkaznej zmluve je závislá alebo nie? Ďalšou vecou je potom platenie odvodov na zdravotné a sociálne poistenie z príkaznej zmluvy. Je potrebné tieto odvody odviesť (aj keď ide o zahraničnú osobu poistenú v inej krajine?).