Zodpovednostné vzťahy - strana 7

Starostka neuspela vo voľbách. Keďže funkciu vykonávala jedno funkčné obdobie, má nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. Ako vypočítam výšku odstupného na základe týchto skutočnosti? - starostka bola dlhodobo práceneschopná, a to od 16.11.2021 do 14.11.2022. - HM za 11/2021 – cca 900 Eur bez PN - predpokladaná HM za 11/2022 (po ukončení PN čerpá dovolenku) – 1 200 Eur - ak odstupné bude vyplatené v novembrovej výplate, čiže v decembri, tak priemerný mesačný plat sa vypočíta ako priemer platu za obdobie 11/2021 – 10/2022, čiže z HM cca 900 Eur/12 kal.mesiacov x 3 = 225 eur? (plat starostky k 1.1.2022 po valorizácii 1 999 €).

Starostka je práceneschopná od 16. 11. 2021 a práceneschopnosť aj naďalej trvá. Z roku 2021 má nevyčerpaných 5 dní dovolenky. Keďže tento rok nemá odpracovaný ani jeden deň, nárok na dovolenku jej zaniká. Preplatenie 5 dní dovolenky po ukončení volebného obdobia podlieha schváleniu obecnému zastupiteľstvu. Môžu poslanci OZ nechváliť preplatenie dovolenky za rok 2021, na základe tvrdenia, že starostka mala možnosť si vyčerpať dovolenky v priebehu roka? Je môj postup správny?

Obec Čalovec je zriaďovateľom Základnej školy-Alapiskola, č. 73 Čalovec 946 02. Naša otázka sa týka pracovného času pedagogického zamestnanca - učiteľky – 1.stupeň. Od: 01.09.2022 učiteľka bude mať čiastočný pracovný úväzok 48 % : 48 % z 23 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti je 11 hodín / týždeň. 48 % z 37,5 hodinového týždenného pracovného času je: 18 hodín / týždeň. obed Pondelok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Utorok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Piatok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 3 hod. výchovno-vzdel.činnosť Spolu: 18 hod./týždeň 11 hod./týždeň Zamestnanec chce pracovať len tri dni v týždni. Je to možné? Neporušuje sa tým Zákonník práce? Môže mu to zamestnávateľ umožniť na jeho vlastnú žiadosť? V stredu a vo štvrtok bude mať voľno? Čo v prípade úrazu počas dňoch – keď nepracuje? Bude mať menej dovolenky nakoľko nepracuje každý deň? 

Odmena na základe dohody o vykonaní práce pre dôchodcu je limitovaná, alebo nie. Môžem vyplatiť aj odmenu napr. 4 000 €?

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnanca za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.

Česká firma je registrovaná ako zamestnávateľ na Slovensku (má slovenské DIČ zo závislej činnosti, podáva mesačné hlásenia do poisťovní a na daňový úrad.) Miesto výkonu práce je v Bratislave (predajňa) a ide približne o 15 zamestnancov. Teraz česká firma založila slovenskú s. r. o. (spoločníkom tejto slovenskej s. r. o. je táto česká firma) Nechceme riešiť tak pracovné vzťahy, že CZ firma s dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancami k 31. 12. 2021 a spíšeme novú pracovnú zmluvu na novú slovenskú s. r. o. od 1. 1. 2022, lebo by to malo efekt na odpracované roky u firmy, prípadné odstupné, ak sa s nimi nedohodneme...atď. Podľa právnikov možné riešenie by bolo, že túto zmenu (zmena zamestnávateľa- právnická osoba) by sme len od 1. 1. 2022 oznámili zamestnancom, a v rámci tohto oznámenia by všetky práva a povinnosti zamestnávateľa sme previedli na novú slovenskú s. r. o. Na základe tohto dokumentu by sme všade odhlásili a prihlásili zamestnancov už uvedeným spôsobom. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom? Ak nie, mohli by sme riešiť hore uvedené dodatkom k pracovnej zmluve, čo by podpísali obidve strany?

Mesto je jediným (100 %) spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným (obecný podnik), ktorú založilo, ktorá je registrovaným integračným sociálnym podnikom založeným s hlavným cieľom - podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb, pričom vykonáva podnikateľskú (najmä stavebnú činnosť). S poukazom na § 1 ods. 2 písm. c) zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme je obecný podnik zamestnávateľom (právnická osoba založená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %). Obecný podnik zamestnával doposiaľ len zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, a teda sa na nich zákon o výkone prác vo verejnom záujme nevzťahoval s poukazom na § 1 ods. 5 zákona. Štatutárny orgán nie je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, a teda sa na neho tiež tento zákon nevzťahuje s poukazom na § 2 ods. 1 zákona. Aktuálne má obecný podnik v pláne prijať administratívneho zamestnanca. Bude sa na zamestnanca vzťahovať zákon o výkone prác vo verejnom záujme s poukazom na § 2 ods. 2 zákona? Ak áno, sú s tým totiž spojené aj ďalšie povinnosti pre zamestnávateľa, napr. oznámenie voľných pracovných miest na mieste prístupnom zamestnacom u zamestnávateľa, vydanie pracovného poriadku a pod. Poznámka: Obecný podnik neposkytuje služby všetkým občanom alebo väčšine občanov, ale uzatvára zmluvy s inými subjektami (napr. mesto, školy a pod.) pri svojej podnikateľskej činnosti, napr. zmluvy o dielo na stavebné práce.

Zamestnanec je od 02.02.2021 na PN-ke, čo pred rokom oznámil Sociálnej poisťovni, ale aj zamestnávateľovi. Ale v priebehu minulého roka, ale tento rok (2022) zamestnanec sa neozval ohľadne jeho zdravotného stavu, nie je ochotný komunikovať, ani telefón nedvíha. Lekárske potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti sme od neho nedostali. Tiež sme nedostali potvrdenie o predlžení PN. Chceli by sme sa opýtať, že aké možnosti má zamestnávateľ v tomto prípade, môže dať výpoveď zamestnancovi poštou? Aké iné možnosti má, keďže nevie so zamestnancom komunikovať. Dohoda o skončení pracovného pomeru neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec je nekontaktný.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnávate­ľa za škodu na odložených veciach. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.

Inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje vo všeobecnosti zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. Vo vzťahu nárokov z bezdôvodného obohatenia medzi zamestnávateľom a zamestnancom obsahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v ustanovení § 222 osobitnú úpravu tohto inštitútu.  Podľa uvedeného ustanovenia môže nastať bezdôvodné obohatenie na strane zamestnanca, ako aj zamestnávateľa, pričom ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, je povinný toto obohatenie vydať. Osobitná úprava bezdôvodného obohatenia sa podľa § 222 Zákonníka práce uplatní za podmienky, že k bezdôvodnému obohateniu došlo v rámci existujúceho pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Máme zamestnankyňu na pracovnú zmluvu, ktorá t. č. poberá rodičovský príspevok. Je možné ju zamestnať napr. na 5 hodín týždenne, aby neprišla o svoj rodičovský príspevok? Ak áno, akou formou - na dohodu, resp. sa pokračuje v už podpísanej pracovnej zmluve a len ju treba znova prihlásiť do Sociálnej poisťovne?

Konateľ s.r.o. s pravidelným príjmom sa vzdal funkcie konateľa a bol podaný návrh na výmaz tohto konateľa z OR. Je povinnosťou vystaviť zápočtový list takémuto konateľovi?

Zamestnávateľ chce zmeniť zamestnancovi pracovnú pozíciu, kde sa mu mení aj pracovný čas a mzda, samozrejme, so súhlasom zamestnanca. Stačí k pracovnej zmluve vystaviť dodatok s uvedenými zmenami alebo treba vystaviť novú pracovnú zmluvu? 

Zamestnanec XY bol prijatý do zamestnania na pozíciu Disponenta výroby na trvalý pracovný pomer. Pri nástupe do zamestnania bol riadne oboznámený v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. – ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ( štandardné vstupné BOZP oboznámenie ). Po jednom mesiaci bol preložený na iné pracovisko s iným charakterom práce s tým že by sa jeho pracovná zmluva zmenila podľa súčasného charakteru práce. Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca XY v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo stačí preškolenie zamestnanca XY vedúcim zamestnancom na konkrétne pracovisko?

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti a následne po dvoch mesiacoch na trvalý pracovný pomer s výkonom tej istej pracovnej činnosti, s tým že zo dňa na deň dostal novú pracovnú zmluvu. Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca XY v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“), alebo mu platí vstupné oboznámenie BOZP ktoré absolvoval pri nástupe do práce na dohodu o prac. činnosti.

Je možné spracovanie účtovníctva firmy za celé účtovné obdobie, ktoré sa spracuje do 1 mesiaca, byť predmetom dohody o vykonaní práce?

V aplikačnej praxi sa pomerne často vyskytujú sporné situácie spočívajúce vo vzniku poškodenia zdravia zamestnanca mimo výkonu práce a mimo pracoviska (napr. na parkovisku zamestnávateľa, na pracovnej ceste alebo aj počas absolvovania lekárskej prehliadky). Do akej miery sa uplatňuje pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca pri odchode z pracoviska?

Zamestnanec, vzhľadom na rodinné problémy, sa dohodol so zamestnávateľom na zmene plného pracovného úväzku na polovičný úväzok. Mal pracovať 4 hodiny denne. Z dôvodu spomínaných rodinných problémov nechodí do práce pravidelne, ale podľa toho, ako mu to okolnosti dovoľujú. Teda v niektoré dni odpracuje napr. 8 hodín, v iné 3 hod. a niektoré vynecháva. Celkový mesačný fond pracovného času vo výške 50 % je zachovaný. Má zamestnanec právo za uvedených okolností na poskytnutie stravných lístkov za dni, v ktorých odpracuje 4 hod. a viac + 30 min. na obedňajšiu prestávku ? Ak áno, môže zamestnávateľ aj spätne poskytnúť stravenky za tieto dni, keďže túto okolnosť nemohol predvídať?

Slovenská stavebná s. r. o. má uzatvorenú zmluvu s inou firmou v rakúsku a svojich zamestnancov bude vysielať na 10 dní a potom 5 dní doma a zas 10 dní do Rakúska. Vyplácať ich bude slovenská s. r. o. Rakúska bude vyplácať za každého zamestnanca slovenskej s. r. o. vo faktúre. V rakúsku nesmie byť subdodávka, ale si požičia na prácu zamestnancov, ide dokopy o 4 mesiace. Ide o: agentúry dočasného zamestnávania, personálnu agentúru, agentúru podporovaného zamestnávania? Aký je rozdiel medzi týmito formami zamestnania? Nevieme si poradiť, o ktorú licenciu z tých troch máme žiadať.

Chcela by som Vás zdvorilo požiadať o stanovisko k zmene pracovného úväzku hlavného kontrolóra obce počas jeho funkčného obdobia.. Do funkcie HK som bola zvolená obecným zastupiteľstvom dňa 12.12.2017 s nástupom do funkcie od 1.1.2018 (bola som prevolená). Vo vyhlásení voľby HK určilo OZ kratší pracovný čas - 35 % týždenného pracovného času. Na marcovom zasadnutí OZ poslanci OZ sa rozhodli na zníženie môjho pracovného úväzku na 10 %. Som toho názoru, že počas funkčného obdobia sa úväzok určený OZ sa nemôže upravovať (ak áno, tak len so súhlasom HK). Platí na celé funkčné obdobie. Ja by som Vás chcela požiadať o Váš odborný názor.