BOZP - strana 3

Jednou z povinností zamestnávateľa je sústavné zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") pre zamestnancov. Vykonávanie tejto povinnosti musí byť riadené. Konkrétny právny rámec pre riadenie zaisťovania BOZP nie je stanovený. Rámcovú povinnosť na prijatie vhodného spôsobu riadenia BOZP ukladá zamestnávateľovi § 147 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"). Nezastupiteľnú úlohu v stanovení spôsobu riadenia má vrcholový manažment. Je na ňom, aký spôsob riadenia BOZP zavedie. Vhodné je zavedenie systémového riadenia BOZP. Článok sa zaoberá najmä úlohami manažmentu pri zavedení práve tohto typu riadenia BOZP. Problematika riadenia BOZP je značne rozsiahla, pre obmedzený rozsah tohto článku preto nie sú jeho témami risk manažment a plánovanie v riadení BOZP.

Starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok je jednou z povinností, ktorú podnikajúcim právnickým a fyzickým osobám ukladá zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Všetci máme užívať svoje vlastníctvo tak, aby sme neohrozovali zdravie a život svoj, ani ostatných osôb. Za bezpečný sa považuje nábytok, ktorý neohrozuje zdravie človeka pri jeho výrobe a užívaní, neohrozuje životné a pracovné prostredie použitými materiálmi, výrobnými procesmi, emisiami a odpadmi, vysokou spotrebou energie a procesom likvidácie výrobku po ukončení jeho životnosti. V ostatných rokoch prišlo k rozvoju drobných prevádzok, ktoré sa zaoberajú výrobou nábytku a obrábaním dreva. Je preto potrebné upozorniť vedúcich pracovníkov a užívateľov drevospracujúceho zariadenia na niektoré základné povinnosti a opatrenia, ktoré vyplývajú z bezpečnostných predpisov a noriem.

Účelom dokumentu vytvoreného spoločnosťou BOZPO, s. r. o. je menovanie zamestnanca za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

V záujme zabezpečenia bezpečnosti práce musí zamestnávateľ vykonávať preventívne opatrenia. Vytváranie preventívnych opatrení znamená aj pravidelné oboznamovanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov sa prevencia spája so špecifickými právnymi povinnosťami zamestnávateľa. Prevencia preto predstavuje neustály proces zabezpečovania a zvyšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov. Taktiež je prevencia súčasťou širších právnych povinností zamestnávateľa, ktoré musí plniť na úseku bezpečnosti práce.

Lešenia sú pomocné dočasné konštrukcie, slúžiace k bezpečnému vykonávaniu stavebných a montážnych prác, ktorých pracovisko sa nachádza nad úrovňou okolitého terénu alebo pevnej podlahy. Stavba lešenia je z hľadiska členenia stavebných procesov podľa miesta konania a vzťahu ku konečnému výrobku procesom pomocným, pretože sa nestáva súčasťou stavaného objektu. Pod užívaným pojmom lešenárske práce to znamená súbor procesov, ktorými sa lešenie pripravuje, stavia, udržiava a demontuje. Vzhľadom k dnes používaným systémovým konštrukciám lešenia ide väčšinou o jednoduché montážne operácie, vzhľadom na výšku veľmi nebezpečné, ktoré však vyžadujú znalosť pracovných postupov a technologickú disciplínu, aby lešenie bolo spoľahlivé a staticky bezpečné.

Článok sa zaoberá činnosťou odborne spôsobilých osôb (bezpečnostných technikov a revíznych technikov) pôsobiacich v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") u zamestnávateľov. Vymedzuje ich náplň práce, právne postavenie, zodpovednosť, ako aj zodpovednosť zamestnávateľa vrátane vedúcich zamestnancov za oblasť BOZP. Prevažujúcim druhom činnosti odborne spôsobilých osôb je výkon odbornej kontrolnej činnosti v oblasti BOZP.

Podnikanie v stavebníctve má oproti iným oblastiam svoje špecifické podmienky a riziká. Cieľom tohto článku je upozorniť a popísať preventívne organizačné, technické a výchovné opatrenia na ich elimináciu, a to v rámci platných bezpečnostných predpisov. Hlavným zámerom je poukázať na povinnosti, a tým aj zodpovednosť najmä súkromných podnikateľov, ale aj právnických osôb za zabezpečovanie a dodržiavanie všeobecne záväzných predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len "BOZP").

Rešpektovanie a preverovanie dodržiavania pravidiel bezpečnosti práce je podstatné pre zabezpečenie riadneho výkonu závislej práce. Významnú úlohu pri preverovaní dodržiavania týchto pravidiel bezpečnosti práce má inšpektorát práce, ktorý uvedenú kontrolu vykonáva prostredníctvom poverených inšpektorov práce. U zamestnávateľa môže pôsobiť aj odborový orgán, ktorý má v krajnom prípade možnosť aj prerušiť výrobný proces, pokiaľ je ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnancov v danom prípade. Taktiež zamestnávateľ má právnu povinnosť sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov. Uvedené preverovanie pritom predstavuje kontinuálny proces, ktorý bude predmetom tohto článku.

O domove sa často usudzuje, že je oázou pokoja a bezpečia. Zavrieme za sebou dvere bytu či domu a máme pocit, že všetky nástrahy zostali vonku. O tom, aké sú "bezpečnostné predpisy" v domácnostiach sa však veľa nezaujímame. A pritom úrazy v domácnosti tvoria u nás, aj v iných krajinách, z celkového počtu úrazov takmer polovicu. Často prichádzame do kontaktu s nožmi, plynom, vodou, elektrickým prúdom a ďalšími zdrojmi rizík. Napriek tomu obozretné a znalé počínanie pri domácej práci a iných domácich činnostiach je úplne na mieste.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") spočíva predovšetkým vo vytváraní podmienok pre výkon práce v bezpečnom a zdravom prostredí. Účelom pravidiel pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "pravidlá BOZP") je stanovenie zásad (povinností, príkazov, zákazov a odporúčaní) platných v areáli a na pracoviskách v organizácii, ktorých cieľom je vylúčenie alebo zníženie vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci. Povinnosťou zamestnávateľov je teda zaisťovať BOZP, vykonávať účinné opatrenia, prevenciu, zabezpečovať prostriedky a systém na riadenie ochrany práce svojich zamestnancov, pričom zamestnanci majú povinnosť pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, ale aj o bezpečnosť ostatných zamestnancov.

V záverečnej 3. časti predmetného článku sú pertraktované kapitoly – Plánovanie a riadenie prevádzky SM BOZP, Hodnotenie výkonnosti SM BOZP a Zlepšovanie SM BOZP. Tieto záverečné kapitoly nadväzujú na časť 1 a 2 predmetného článku, ktoré boli zverejnené v predchádzajúcich číslach časopisu.

Pracovné podmienky zamestnanca sú dôležitým faktorom, ktorý vplýva na pracovný výkon, ktorý podá zamestnanec. Pracovné podmienky vychádzajú z právnej úpravy obsiahnutej vo viacerých právnych predpisoch a musia spĺňať základné požiadavky na rozvrhnutie pracovného času, odpočinok, zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Vzhľadom na roztrieštenosť právnej úpravy pracovných podmienok prinášame prehľad najdôležitejších predpisov upravujúcich túto tému.

Príspevok sa zaoberá podmienkami rekondičných pobytov podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“), pričom porovnáva tiež inštitúty rekondičného pobytu a rekreačného poukazu.

Národná rada SR schválila 16. marca 2022 zákon č. 114/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“), a to s účinnosťou od 1. januára 2023. Novelou sa mení a dopĺňa tiež zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom novely je najmä precizácia doterajšej právnej úpravy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, jej zosúladenie s potrebami aplikačnej praxe, zapracovanie systémových zmien ako aj zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť administratívnu záťaž bez negatívneho vplyvu na súčasnú úroveň BOZP. Novelou zákona sú dotknuté subjekty zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

Kontrola je neodmysliteľnou súčasťou efektívneho riadenia aj v oblasti BOZP. Slúži na monitorovanie dodržiavania a uplatňovania všetkých aspektov týkajúcich sa ochrany práce bez ohľadu nato, kým a na akom stupni je vykonávaná. Článok sa venuje najmä odborným kontrolám v oblasti BOZP u zamestnávateľa, a to vnútorným a vonkajším. Kľúčové sú vnútorné kontroly vykonávané odborne spôsobilými osobami v zmysle zákona o BOZP. Významné miesto patrí vonkajším kontrolám, ktoré sú vykonávané podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) a podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). Článok stručne opisuje druhy kontrol, subjekty vykonávajúce kontrolu, ako aj ich pôsobnosť, právomoci a zodpovednosť.

Potravinársky priemysel alebo „potravinárstvo“ je spracovateľské ekonomické odvetvie, ktoré sa zaoberá spracovaním poľnohospodárskych výrobkov z tzv. prvovýroby hromadným spôsobom a masovou výrobou potravín, a má jedno špecifikum, ktorým sa výrazne odlišuje od ostatných druhov priemyslovej výroby, a tým je nutnosť zabezpečiť tzv. potravinársku hygienu – hygienickú kvalitu finálneho výrobku. Vzhľadom na rozmanitosť potravinárskeho priemyslu pri spracovaní poľnohospodárskych výrobkov sa používajú rôzne technické zariadenia navzájom spojené do technologických liniek na presne stanovené použitie, najmä na spracovanie, úpravu, dopravu alebo balenie materiálu. Takto vytvorené technologické linky ovládané ako integrovaný celok na použitie sa vyznačujú veľkým počtom rizikových miest, ktoré vystavujú obsluhujúci personál nebezpečenstvu a ohrozeniu pri práci.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou poslednej zmeny č. 73/2021 Z. z. k 1. aprílu 2021 upravuje § 16 Preukaz, osvedčenie a doklad, a § 39j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2021. Zmena sa dotýka ods. 1 písm. a), kde sa mení vydavateľ platného preukazu alebo platného osvedčenia. Miesto „príslušného inšpektorátu práce“ túto povinnosť bude vykonávať „oprávnená právnická osoba“ (OPO). V súčasnosti túto povinnosť môžu vykonávať: 1.  OPO – 000001-06, Technická inšpekcia, a. s., 2.  OPO – 0001/07, TUV SUD Slovakia, s. r. o., 3.  OPO – 000002/07, E. I. C. Engineering inspection company, s. r. o., 4.  OPO – 0001/10, Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. 5.  OPO – 0248/16, Certifikačný a inšpekčný orgán SR, s. r. o.

Výroba potravín je neodmysliteľnou súčasťou každej vyspelej spoločnosti. Produkcia potravín sa s narastajúcim počtom obyvateľstva neustále zvyšuje, a tým dochádza aj k rozvoju potravinárskeho priemyslu. Výroba potravín a nápojov zahŕňa mnoho rôznych odvetví ako napríklad odvetvie spracovania ovocia a zeleniny, pekárstva, mletia obilia, výroba nápojov, ktorá zahŕňa výrobu piva, vína a liehovín, ako aj nealkoholických nápojov a minerálnych vôd alebo mliekarenského priemyslu až po rafinovanie cukru a bitúnky. Potravinárstvo je kategória, kde je okrem zásad bezpečnosti práce nutné dodržiavať aj rad prísnych hygienických ustanovení pri výrobe potravín.

(pokračovanie z predchádzajúceho čísla) V predchádzajúcom čísle časopisu boli preberané prvé štyri časti predmetného článku – úvod, koncipovanie kontextu organizácie pri tvorbe systému manažérstva BOZP (ďalej len „SM BOZP“), vrcholové vedenie organizácie a spoluúčasť pracovníkov, plánovanie v rámci SM BOZP. V tomto pokračovaní sa piata časť zaoberá podporou SM BOZP, ktorú prezentujú zdroje, kompetencie a komunikácia. Šiesta časť sa venuje plánovaniu a riadeniu prevádzky v rámci SM BOZP. Kladie sa v nej dôraz na aplikáciu procesného prístupu v riadení, ktorý je charakteristický nielen pre túto časť, ale pre článok ako celok. Siedma časť charakterizuje a opisuje hodnotenie výkonnosti SM BOZP. Problematiku zlepšovania SM BOZP završuje ôsma časť.

Zamestnávateľ je povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel prijímať potrebné opatrenia, zabezpečovať prevenciu, vhodné ochranné pracovné prostriedky a neustále zlepšovať úroveň ochrany práce. Zamestnanci majú na druhej strane právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách hroziacich v pracovnom prostredí a o opatrenia prijatých na ich ochranu. Tieto základné práva a povinnosti vo všeobecnej rovine upravuje priamo zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Ďalšie práva a povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bližšie upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len ,,zákon č. 124/2006 Z. z.“).