Cestovné náhrady - strana 2

Počet vyhľadaných dokumentov: 103

Zoradiť podľa:

Počet vyhľadaných dokumentov: 103

Zoradiť podľa:

Občianske združenie zriadené podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov má v zmysle Stanov zriadené svoje orgány a to Predstavenstvo Republikového výboru , ktoré zasadá 6 x do roka a Republikový výbor, ktorý zasadá 2x do roka. Na zasadaniach v Bratislave sa zúčastňujú členovia týchto orgánov z celého Slovenska, ktorí sú volení najvyšším orgánom občianskeho združenia na 5 rokov. Predstavenstvo RV a Republikový výbor sú najvyššími orgánmi medzi konaniami zjazdov. Prijímajú rozhodnutia, uznesenia, stanoviská, rozdeľujú úlohy, schvaľujú plány práce, a ďalšie kompetencie, ktoré im vyplývajú zo Stanov. Bez ich schválenia nie sú tieto právne úkony platné. Okrem tajomníka, ktorý svoju funkciu vykonáva v pracovnom pomere ako jeden zo štatutárnych orgánov, žiaden iný člen týchto orgánov nemá voči zväzu uzatvorený pracovnoprávny vzťah. To znamená, že ich práca je dobrovoľná, nedostávajú za ňu žiadnu odmenu za čas a úsilie, ktoré poskytujú pre naše občianske združenie. Vzhľadom na náklady súvisiace s cestou na zasadania a späť do miesta bydliska a pobytom v Bratislave im preplácame paušálnu odmenu cestovných náhrad rozdelenú do 6 kategórií podľa vzdialenosti a obtiažnosti dopravy (väčšina zasadaní sa koná v sobotu) a určili sme im paušálnu sumu 15.-€ (miestne cestovné) + hodnota cestovného lístka vlakom .Nepredkladajú žiadne doklady (cestovné lístky). Uhrádza sa im podľa toho, kde je ich miesto trvalého bydliska a vzdialenosti (kilometrov), teda sa určí kategória 1 až 6. Sú takéto náklady oprávnenými nákladmi občianskeho združenia prislúchajúce k oslobodeným príjmom? Sú príjmy takýmto spôsobom vyplatené jednotlivým členom týchto orgánov oslobodené od dane (ako príjmy z cestovných náhrad)?
Naša firma prešla na vystavovanie cestovných príkazov v elektornickej forme. Chcela by som sa informovať a zároveň poradiť, či sa pri takto vystavených cestovných príkazoch akceptuje, ak zamestnanec podpíše súhlas s vyslaním na služobnú cestu elektronickým podpisom, alebo ho musí len ručne podpísať? A čo v takých prípadoch, ak je cestovný príkaz vystavený v zastúpení referentkou, nakoľko zamestnanec nemá prístup k PC?
Spoločník spoločnosti uhradil letenku za pracovnú cestu 16.12.2021. Pracovná cesta sa začala 29.12.2021 a ukončená bola 10.01.2022. Je spoločnosť povinná účtovať v roku 2021 o cestovných náhradách a o nákladoch budúcich období? (Rozúčtovať cestovné náhrady do dvoch účtovných období 2021 a 2022?)
Spoločnosť má zamestnancov, ktorí boli vyslaní na služobnú cestu do Srbska. Po návrate na Slovensko išli do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im však vystavili potvrdenie o práceneschopnosti už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na cestovné náhrady aj za tento deň?
  • Článek
Má nárok na cestovné náhrady zamestnanec, ktorý je na služobnej ceste v zahraničí a je hospitalizovaný v nemocnici alebo nepracuje z dôvodu práceneschopnosti a má v dochádzke na tieto...
Má nárok na cestovné náhrady zamestnanec, ktorý je na služobnej ceste v zahraničí a je hospitalizovaný v nemocnici alebo nepracuje z dôvodu práceneschopnosti a má v dochádzke na tieto dni vystavený doklad o práceneschopnosti?
Zamestnanci boli  vyslaní na pracovnú cestu do Srbska. Po návrate nastúpili do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im vystavili doklad o práceneschopnosti už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na cestovné náhrady aj za ten deň?
Ako má postupovať zamestnávateľ v prípade, ak by mal zamestnanca na služobnej ceste v zahraničí, a tento je hospitalizovaný v nemocnici alebo nepracuje z dôvodu ochorenia? Ak by mal  zamestnanec na tie dni vystavenú v dochádzke práceneschopnosť, vzniká mu nárok za tieto dni na cestovné náhrady?
  • Článek
Ako postupovať v prípade, ak by som mala zamestnanca na služobnej ceste v zahraničí, kde je buď hospitalizovaný, alebo nepracuje z dôvodu choroby? Ak by mal na tie dni...
V jednoosobovej s.r.o. je konateľ (zároveň spoločník) zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ak príde Inšpektorát na kontrolu môže pokutovať firmu preto, lebo nezabezpečuje (neobjedná) stravné lístky pre tohto jediného zamestnanca (vlastne konateľ sám sebe)? Druhou otázkou je, že keď má tento konateľ súbežne živnosť, a tam si objednáva stravné lístky a vystavuje cestovné príkazy, tak predpokladám nemusí aj v s.r.o. ich objednávať. Môže sa rozhodnúť či v s.r.o. alebo v živnosti bude uplatňovať stravné lístky? Poprosíme rozpísať hore uvedené témy. 
Poslanec sa ako sobášiaci (menovaný primátorom) zúčastňuje na civilných sobášoch. Tieto sa však nie vždy konajú v našom meste, sobášiaci si vyberajú neďalekú 7 km vzdialenú turistickú oblasť. Za túto cestu si účtuje cestovnú náhradu. Kde sa účtuje táto cestovná náhrada? Na položku 631 001 ako vlastnému zamestnancovi alebo na položku 637 007 ako cestovné náhrady iným ako vlastným zamestnancom?
Zamestnanec absolvoval zahraničnú pracovnú cestu ČR - SRN. Hraničný prechod Kúty prekročil o 9.00 hod. Prvý deň mal rokovanie s obchodným partnerom v severných Čechách. Tu si zabezpečil ubytovanie, na druhý deň po raňajkách, ktoré boli v cene, pokračoval v ceste do Nemecka. Z akého nároku krátiť diéty za poskytnuté raňajky druhý deň v hoteli v Česku? Z diéty v CZK alebo v EUR, ktoré zamestnancovi prináležia za druhý deň ZPC?
Cestovné náhrady, nároky a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri pracovnej ceste, vrátene poskytnutia preddavkov, upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).
Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.
Podľa zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu podľa § 36 zákona o cestovných náhradách. Zamestnanec však preddavok odmietol. Ako má spoločnosť postupovať pri riešení uvedenej skutočnosti?
Konateľ právnickej osoby má dve spoločnosti - s. r. o. a živnosť. Vykonával služobné cesty vo svojej s. r. o. na motorovom vozidle, ktorého vlastníctvom je jeho druhá firma - fyzická osoba SZČO. Daný automobil je zaradený do majetku SZČO a odpisuje sa. V technickom preukaze je písaný na IČO. Môže si konateľ vyúčtovať cestovné náhrady do svojej s. r. o. za daný automobil, ktorý je firemným majetkom živnosti?
Konateľ je zároveň aj jediným zamestnancom. Firma ma sídlo v meste Košice. V Poprade si kúpil spolu s manželkou byt a tento byt začal od oktobra prenajímať firme. Keďže je IT cestuje po celej SR. Robí si vyúčtovanie cestovného. Doteraz bol vždy začiatok cesty v Košiciach. Ako by malo teraz vyzerať jeho vyúčtovanie prac. cesty, keďže býva v Poprade. Sídlo je stále v Košiciach, prevádzku nemá zriadenú. Môžte mi konkrétne uviesť, ako by malo vyzerať vyúčtovanie + stravné, napr. 09.10 Košice 07:00 - Poprad 7:50 10.10 Poprad 08:00 - Trnava 10:55 10.10 Trnava 17:30 - Poprad 20:25 11.10 Poprad 05:00 - Bratislava 08:50 12.10 Bratislava 17:00 - Košice 21:40
1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín? 2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny? 3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?
Zamestnanec spoločnosti si na zahraničnej služobnej ceste hradil stravu prostredníctvom firemnej kreditnej karty. Za predpokladu, že budú zamestnancovi ponížené cestovné náhrady za bezplatne poskytnutú stravu na služobnej ceste, môže spoločnosť predmetný náklad hradený kreditnou kartou spoločnosti považovať za daňový výdavok? Ak áno, je suma vynaloženého nákladu daňovo uznaná v plnej výške?
Sme občianske združenie. Chceme preplatiť cest. náhrady našim hráčom na zápasy. Je možné použiť základnú sadzbu náhrady a namiesto presných výpočtov podľa TP určiť paušálne, napr. 0,117 € na 1 km (tzn. zapracovať do výpočtu náhrady aj očakávanú spotrebu)? Tzn., rozhodnutím výboru oz limitovať výšku nákladov. Samozrejme, predpokladám súhlas druhej strany.