Cestovné náhrady - strana 3
Počet vyhľadaných dokumentov: 103
Zoradiť podľa:
Počet vyhľadaných dokumentov: 103
Zoradiť podľa:
Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve nasledovné prípady: - preddavok 1 000,00 CZK pracovníkovi na pracovnú cestu (výmenný kurz banky v deň nákupu a vyplatenia preddavku 26,20) - vyúčtovanie pracovnej cesty, doplatok 800,00 CZK (vým. kurz banky v deň vyúčtovania 26,22).
Sme firma, ktorá vykonáva medzinárodnú kamiónovú dopravu. Chceli by sme sa opýtať, ako máme zaúčtovať v podvojnom účtovníctve diéty?
Zamestnanec bol na pracovnej ceste a pracoval blízko Maďarsko - Slovenských hraníc . Podľa údajov z cestovného príkazu zamestnanec prekročil hranice SR/HU o 23:45 a vrátil sa na druhý deň o 00:30 na územie SR. Má nárok na „ maďarské“ stravné za každý deň, t.j. 2 x 25% z 39 EUR, aj keď celková doba strávená v zahraničí je 45 minút? Zamestnanec bol na pracovnej ceste celkom v jeden deň 24 hodín z toho strávil 1 hodinu v zahraničí a ostatné v tuzemsku. Má nárok tuzemské celodenné stravné t. j. pre pásmo 18-24 hodín a zároveň na ¼ zahraničné stravné t. j. pre pásmo 0-6 hodín ?
Zamestnanec bol na služobnej ceste v Nemecku. Na faktúre za ubytovanie je uvedená samostatne aj hodnota raňajok v cene 12 €. Cestovné náhrady sme za ten deň krátili vo výške 25 % z celodenného stravného pre Nemecko 45 €, t. j. sme mu priznali celodenné stravné v sume 33,75 €. Ako máme postupovať z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. pri položke na faktúre „raňajky“? Je uznaným daňovým výdavkom? Na aký účet máme túto položku zaúčtovať?
Obec poskytuje športovému klubu dotáciu na základe VZN, športový klub vypláca svojim členom cestovné, keďže sa na nich nevzťahuje zákon o cestovných náhradách, akým spôsobom si môžu vyúčtovať príspevky na cestovné hráčom v rámci dotácie, je stanovená napríklad sadzba za kilometer a aké doklady k tomu potrebujú? Môže obec stanoviť v zmluve o dotácii akú sume môže minúť na konkrétne činnosti, napríklad na materiál, občerstvenie, cestovné a pod?
Správca konkurznej podstaty vynakladá náklady na konkurzy – cestovné, poštovné, za poskytnuté informácie od bánk ..., tieto náklady má refundované súdom ako úhrada pohľadávok proti podstate. Má spoločnosť tieto „náklady a refundácie“ účtovať ako náklady a výnosy, alebo len ako nejaké „priebežné položky“ bez dopadu na náklady a výnosy?
Komplementár komanditnej spoločnosti – FO, štatutár KS, absolvuje služobné cesty pre komanditnú spoločnosť prenajatým automobilom, od inej súkromnej osoby. Sú cestovné náhrady komplementára- FO- nákladom KS? Môže si komplementár počítať v cest. náhradách sadzbu základnej náhrady, ak použije požičané auto od inej súkromnej osoby, pričom tento automobil bol kúpený v roku 2015 od s. r. o.? Môže KS do svojich nákladov zahrnúť aj poistné platené za komplementára, ktorý sa inak považuje na účely zákona o sociálnom a zdravotnom poistení za SZČO?
Sme záujmové združenie právnických osôb. V 5/2013 si združenie na Valnom zhromaždení zvolilo Asistenta. V stanovách združenia je uvedené cit.:“ V prípade, že prezident, generálny sekretár a asistent Združenia nie sú v pracovnom pomere, majú aj napriek tomu nárok na refundáciu cestovných náhrad, schválených Predstavenstvom Združenia.“ Až v 06/2014 Valné zhromaždenie schválilo funkciu asistenta za výkonný orgán (prostredníctvom ktorého môže združenie tiež konať) a za tým účelom boli zmenené aj stanovy. Rozhodnutie Okresného úradu o zápise týchto zmien v registri a registrácii nového znenia stanov združenia je právoplatné od 12/2014. Od kedy si môže Asistent vykazovať cestovné náhrady a od kedy sa môžu stať nákladom združenia?
Prosím o odpoveď na nasledovný problém týkajúci sa väčšiny obcí:
1.) Ako správne (a čo najjednoduchšie) uplatniť zákon o cestovných náhradách v prípade organizácií - poberateľov dotácií z rozpočtu obce? Ide napr. o športové kluby, ktoré preplácajú svojim členom - futbalistom, šachistom, hádzanárom a pod. cestovné na zápasy pri použití vlastného MV. Nie je tu vzťah zamestnanec - zamestnávateľ, ale vznikajú oprávnené nároky na náhradu cestovného. Musí byť vždy doložený cestovný príkaz, údaje z technického preukazu použitého vozidla, doklad o kúpe PHM (prípadne cena PHM zo štat. úradu), alebo sa dajú nejakým spôsobom tieto nároky paušalizovať (napr. stanovením fixnej náhrady na 1 km podľa priemernej ceny PHM za určité vopred stanovené obdobie)?
2.) Ďalej by som sa chcela spýtať na paušalizáciu cestovných náhrad v prípade starostu obce používajúceho súkromné MV. Možno postupovať podľa informácie MF SR o uplatňovaní daňových výdavkov v súvislosti s využívaním súkromného MV a uplatniť paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie? Akým iným spôsobom sa môže urobiť paušalizácia pri využívaní MV na rôzne nepravidelné pracovné cesty?
SZČO používa na pracovné cesty svoje súkromné motorové vozidlo. Toto vozidlo nebolo nikdy v majetku SZČO ako podnikateľa. SZČO chce využiť možnosť, kedy nemusí písať km, ale môže si uplatniť do nákladov 80 % nakúpených PHL. Ako sa však dopracuje k počtu km, za ktoré si chce uplatniť paušálnu náhradu vo výške 0,183 €/km? Môže na základe spotreby uvedenej v technickom preukaze prepočítať, koľko km najazdí s nakúpenými PHL? Ak touto formou vypočíta, má právo uplatniť paušálnu náhradu 0,183 €/km na celý počet km, alebo len na 80 % počtu km?
V zmluve o vytvoreni diela a udeleni licencie na jeho pouzitie je v clanku o nahrade cestovnych nakladov napisane, ze Objednavatel sa zavazuje preplatit autorom v hotovosti vsetky ucelne vynalozene cestovne naklady vzniknute v suvislosti s vytvorenim diela vo vztahu k realizacii audiovizualneho diela do 30 dni od predlozenia dokladu o uhrade uz uskutocnenej cesty. Nahrada cestovnych nakladov netvori sucast odmeny autorov.
1. Je takto preplatene cestovne zdanitelnym prijmom autora?
2. Je potrebne na preplatenie cestovneho z pokladne vystavit cestovny prikaz na meno autora a nasledne vystavit pokladnicny vydavkovy doklad?
Spoločník a konateľ s. r. o. je zároveň aj jej zamestnancom. S. r. o. má sídlo od miesta jeho trvalého bydliska vzdialené 100 km. Do zamestnania dochádza v pondelok ráno a v piatok odchádza domov. Ubytovanie mu poskytujú príbuzní bývajúci v mieste sídla firmy. Má nárok na vyúčtovanie cestovných náhrad a stravného vo forme cestovných príkazov? Môže si s. r. o. tieto náhrady uplatniť ako výdavky?
SZČO vykonávajúca stavebné práce, má zamestnancov pracujúcich v zahraničí - Rakúsku. V pracovnej zmluve je miesto výkonu práce uvedené Slovenská republika, Rakúsko. Zamestnanci chodia na dvojtýždňové turnusy. Majú zamestnanci nárok na cestovné náhrady počas výkonu práce v zahraničí? O aký druh cestovných náhrad môžu zamestnávateľa požiadať? Je to pre zamestnávateľa daňový výdavok? A ako sa uplatňuje nárok na cestovné náhrady - stravné, vypísaním tlačiva Cestovný príkaz?
Konateľ spoločnosti s .r .o. dňa 7. 4. 2014 bol na pracovnej ceste osobným motorovým vozidlom. Dňa 7. 4. 2014 zaplatil v hotovosti nákup PHM v sume 1 350,00 CZK. Dňa 7. 4. 2014 bol vypracovaný cestovný príkaz, v ktorom je iba vyúčtovanie nákupu PHM v sume 1 350,00 CZK. Postupovala som správne pri výpočte cudzej meny na eurá? - použila som referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS zo dňa 6. 4. 2014 - zaúčtovala som 512/365, 365/211 - suma 1 350,00 CZK - osobná hotovosť konateľa a nie firmy s. r. o. – je správny postup pri výpočte cudzej meny na eurá:
Prijatá faktúra dátum dodania 7. 4. 2014 – použila som referenčný kurz ECB dňa 6. 4. 2014 prijatá faktúra bola zaplatená v hotovosti 22. 4. 2014 - použila som referenčný kurz ECB zo dňa 21. 4. 2014.
Má poslanec právo na preplatenie cestovného, keď pracuje mimo obce, v priebehu týždňa sme mali podvečer pracovné stretnutie poslancov, ktorého sa zúčastnil a tvrdí, že sa musel vo štvrtok a v piatok vrátiť naspäť do miesta pracoviska?
Spoločník a konateľ s. r. o. ( jednoosobová s.r.o.) vykonáva pre spoločnosť služby, ktoré má spoločnosť v predmete podnikania . Služby vykonáva bez pracovnoprávneho a obchodného vzťahu a bez nároku na odmenu , ktoré následne fakturuje inej s.r.o. Považuje sa takáto práca spoločníka pre spoločnosť za nelegálnu? Má spoločník nárok na cestovné náhrady v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri poskytovaní týchto služieb odberateľom v inom mieste, ako je miesto podnikania?
Sme slovenská s.r.o., ktorá bude mať zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy budú mať miesto výkonu práce v Rakúsku. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") § 18 sa aplikuje na zamestnanca, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí. Má spoločnosť aplikovať pre uvedených zamestnancov náhrady (stravné) ako pri zahraničnej služobnej ceste, nakoľko zamestnanci vždy každý týždeň v pondelok odchádzajú do Rakúska a vracajú sa večer na Slovensko do Bratislavy, kde im naša spoločnosť hradí ubytovanie. A zase v utorok idú do Rakúska a večer sa vracajú do Bratislavy a takto to je až do piatku. Podľa § 18 zákona o cestovných náhradách zamestnancovi, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí uvedené náhrady pri zahraničnej služobnej ceste nepatria. Čo si bude zamestnanec vykazovať v cestovnom príkaze aké náhrady (stravné)?
V akej výške uplatniť diety: SR - ČR - letecky Kórea -23.7.2013 odchod SR 05.00 - prechod ČR hranice 06,30 odlet lietadla 18,30 v tomto prípade diety ČR 600 CZK nad 12 hod. a vreckové 40 % zo 600 - 240 CZK - kurz sa uplatní zo dňa pred predložením vyúč. ZSC? Je to správne? Potom SZ trvá 24.7.2013 - 31.7.2013 - tam sa uplatní dieta vo výške 40 € denne podľa opatrenia a diety 40 % - 16 € denne - všetko nad 12 hod. Je to správne? A potom odlet je 31.7.2013 zo Soulu o 12.45 hod. prílet Praha tiež 31.7.2013 o 16,50 hod. je tu časový posun. Ako to posúdiť z hľadiska vyplatenia diet. Je správne dať na toho 31.7.2013 nad 12 hod. dietu vo výške 40 € - Korea a vreckové 40 % - 16 € a potom už z ČR - do SR nič. Posúdené ako nad 12 hod. - v Korei toho 31.7.2013 ? A ešte, stačí ak vo vyúčtovaní na CP budú uvedené a preplatené len diety a vreckové, nakoľko zam. sú zároveň konateľmi, záloha nebola daná a ostatné náklady ako letenky, poistenie, parkovné, PHM, DZ boli platené plat. kartou spoločnosti s.r.o.
Na základe Vašej odpovede ohľadom zákona o cestovných náhradach poprosím o vysvetlenie § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Zo znenia ktorého vyplýva, že zamestnávateľ môže so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť v pracovnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Z uvedeného vyplýva, že vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25 % vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je poskytovanie stravného v zmysle zákona o cestovných náhradách (ide o ustanovenie tohto zákona), a teda v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., z čoho vyplýva, že ide o oprávnený daňový výdavok a následne nie je potrebné dodaniť ani príjem zamestnancov podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Je naša interpretácia správna? Zároveň ak vychádzame z ustanovenia § 5 ods. ods. 3 zákona o cestovných náhradách, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5-12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie. Keďže naši zamestnanci uvedené spĺňajú a cca 10 dní v mesiaci práve v čase obeda musia absolvovať pracovné cesty v trvaní menej ako 5 hodín, z nášho pohľadu majú nárok na poskytnutie stravného v čase 5-12 hodín a vzhľadom na spoločné ustanovenia zákona o cestovných náhradách možno náhrady podľa uvedeného zákona paušalizovať. Máme za to, že náš postup je v zmysle zákona o cest. náhradách správny a aj tieto náhrady sú teda daňovo uznané.
Zamestnávateľ vypláca zamestnancom náhrady za použitie cestného motorového vozidla v zmysle § 7 ods. 10 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Podlieha uvedené motorové vozidlo dani z motorových vozidiel?