Dovolenka - strana 6

Obec pri odmeňovaní postupuje podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; na zamestnancov obce sa vzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí postupujú pri odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme uzavretá na rok 2011. Všetci zamestnanci obce majú upravený nárok na dovolenku o jeden týždeň viac v porovnaní so Zákonníkom práce z dôvodu predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V akej dĺžke vzniká nárok na dovolenku starostovi? Starostovi obce sa na začiatku roku zmena výšky nároku na dovolenku nerealizovala tak ako všetkým zamestnancom obce. Na spoločnej porade obcí nás usmernili, že keďže pri odmeňovaní uplatňujeme regulovaný systém odmeňovania, t. j. nepostupujeme pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce, nemôžeme starostovi zvýšiť počet dní dovolenky nad stanovenú minimálnu hranicu v Zákonníku práce. V záujme právnej istoty, keďže názory na dĺžku dovolenky starostu sa rôznia, prosím o usmernenie v týchto otázkach: či sa cit. kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje aj na starostu obce,či sa na starostu obce diferencovane vzťahuje dĺžka dovolenky v zmysle Zákonníka práce (základná výmera – 4 týždne, resp. 5 týždňov), aké sú podmienky preplatenia dovolenky starostu, či má starosta obce nárok na plnenia z podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorú obec uzatvorila s odborovou organizáciou. Patria starostovi aj iné nároky alebo plnenia z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa platnej na rok 2011, ktorú podpísalo aj v mene našej obce Združenie miest a obcí Slovenska?

Zamestnanec pri nástupe nepredložil zápočtový list. Po skončení povinnej školskej dochádzky si nepretržite robil aj druhú strednú školu a po jej absolvovaní bol vedený na úrade práce. Započítava sa mu táto doba do odpracovaných rokov z titulu posúdenia 25 dní riadnej dovolenky?

Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný čas 15 hodín týždenne. Je odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 1. stupňa náročnosti (administratívne práce), sviatky mu zamestnávateľ platí ako odpracované, nie priemernou hodinovou mzdou. Zamestnancovi vyšiel priemerný hodinový zárobok nižší, ako zákonom stanovená mesačná sadzba na hodinu. Do zamestnania nastúpil v novembri 2009. Ako postupovať pri výpočte priemerného hodinového zárobku zamestnanca, ak si zoberie dovolenku v januári 2010?

Ako postupovať pri výpočte priemerného hodinového zárobku pre účely dovolenky, ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný čas 15 hodín týždenne. Je odmeňovaný mesačnou mzdou, zaradený v 1. stupni náročnosti (administratívne práce), sviatky mu zamestnávateľ platí ako odpracované, nie priemernou hodinovou mzdou. Zamestnancovi vyšiel priemerný hodinový zárobok nižší ako zákonom stanovená mesačná sadzba na hodinu. Treba priemerný dopočítať na úroveň mesačnej sadzby na hodinu?

Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný čas 15 hod. týždenne. Je odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 1. stupňa náročnosti (administratívne práce), sviatky mu zamestnávateľ platí ako odpracované, nie priemernou hodinovou mzdou. Zamestnancovi vyšiel priemerný hodinový zárobok nižší ako zákonom stanovená mesačná sadzba na hodinu. Do zamestnania nastúpil v novembri 2009. Ako mu zamestnávateľ vypočíta (mzda, pracovný čas, zaradenie, stupeň náročnosti) priemerný hodinový zárobok, ak nastúpil v novembri 2009 a v decembri 2009 si zoberie dovolenku?

Zamestnankyňa bola od roku 2007 na materskej dovolenke, ktorá trvala do 2. 4. 2008 (64 prac. dní v r. 2008). Od 3. 4. 2008 pokračovala v čerpaní rodičovskej dovolenky až do konca roka. Vznikol zamestnankyni nárok na dovolenku za rok 2008 na základe § 144 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého sa na účely dovolenky čas materskej dovolenky posudzuje ako výkon práce? Ak áno, mala nárok na dovolenku za kalendárny rok krátenú za čas rodičovskej dovolenky? Koľko dní dovolenky za rok 2008 jej patrilo? Zamestnankyňa ešte nemala v roku 2008 dovŕšených 15 rokov pracovného pomeru, vychádzame zo základnej výmery dovolenky – 4 týždne.

Zamestnanec dostal od svojho zamestnávateľa ponuku zdôvodnenú finančnou a hospodárskou krízou pracovať za polovičný plat bez toho, že by sa upravili jeho pracovné povinnosti. Keďže ponuku neprijal a oznámil, že dáva výpoveď, ak nie je možné pracovať za mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve bol „požiadaný", aby odišiel zo zamestnania okamžite, t. j. vyčerpal si časť dovolenky a odišiel k 15. 5. 2009. Zamestnanec tento návrh prijal. Pri výpočte nároku na dovolenku za 4,5 mesiaca roku 2009 mu za odpracovaný čas z nároku 25 dní dovolenky za kalendárny rok odpočítali 16,5 dňa s odôvodnením, že neodpracoval v v máji 2009 21 dní, a teda nemá nárok na pomernú časť dovolenky (1 deň) za mesiac máj. Zamestnanec pracoval nepretržite celý čas od 1. 4. 2004 do 15. 5. 2009 na dobu neurčitú. Má nárok ešte na jeden deň dovolenky za mesiac máj. Za akých podmienok má nárok na odchodné, keďže 7. 7. 2009 mu vznikol nárok na predčasný dôchodok s titulu dovŕšenia veku a na jeho žiadosť v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. zamestnávateľ uviedol, že mu odchodné nemôže vyplatiť, lebo jeho pracovný pomer končil 15. 5. 2009? Je odchodné viazané na podmienku, že jeho nárok na odchodné je podmienený okamžitým odchodom do dôchodku – čo keď práve nátlak a neochota zamestnávateľa spôsobili, že nemal možnosť do dôchodku odísť ku dňu 7. 7. 2009, keď bola splnená podmienka dovŕšenia veku na tento nárok?