Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Zdravé kancelárie - zdraví zamestnanci (3.)

Dátum: Rubrika: ERGONÓMIA

V roku 1982 odsúhlasila Svetová zdravotnícka organizácia názov „Syndróm chorých budov“ – Sick Building Syndrom pre príznaky ochorenia alebo nepohody, ktoré nemali zjavné príčiny a súviseli s pobytom v budove, pričom po opustení budovy sa stratili. Nie je to však označenie chorôb domov, ale chorôb, ktorými trpia tí, ktorí sa v nich dlhšiu dobu zdržiavajú. Existuje u nich vysoká pravdepodobnosť negatívnych dopadov na zdravie. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpelo v roku 2002 zdravotnými problémami spojenými so syndrómom nezdravých budov asi 60% obyvateľov USA a Európy.

Novšie údaje zatiaľ nie sú k dispozícii, ale predpokladá sa, že toto percento sa neustále zvyšuje. O syndróme chorých budov sa hovorí vtedy, keď sa viac ako 20 percent obyvateľov alebo užívateľov budovy sťažuje na zdravotné problémy či pocit diskomfortu, a tieto príznaky trvajú dlhšie ako dva týždne. Pre tento syndróm je charakteristické, že veľká časť uvedených zdravotných ťažkostí mizne po opustení priestorov budovy. Príspevok popisuje zdravotné symptómy a možnosti ich predchádzania na pracoviskách a je pokračovaním predchádzajúcich príspevkov zdravé kancelárie-zdraví zamestnanci I. a II.

(pokračovanie článku z čísla 9)

Syndróm chorých budov
Moderní ľudia a zamestnanci prežijú väčšinu času uzatvorení vo vnútornom prostredí domov, úradov, škôl a podobne. Tieto budovy sú postavené s úmyslom poskytovať relatívne bezpečné a komfortné prostredie pre prácu a bývanie, ale je už známe, že tento cieľ nie je vždy dosiahnutý. Mnohí obyvatelia budov majú skúsenosť, že v budove častejšie ako zvyčajne cítia príznaky ochorenia alebo nepohody, ktoré nemajú zjavné príčiny. Takéto zdravotné problémy vznikajúce v súvislosti s pobytom v budove, a ktoré sa strácajú po opustení budovy, sú definované ako syndróm chorých budov – Sick Building Syndrom (ďalej len „SBS“). V minulosti sa používalo pre tento fenomén niekoľko názvov, napr.: „domová choroba“, „syndróm chorých úradov“, „syndróm utesnených/ nepriedušných budov“, „syndróm úradníckych očí“.
Ako poznať „chorú“ budovu?
Určiť syndróm chorej budovy či samotnú chorú budovu nie je jednoduché. Problémy a ťažkosti sa u každého jedinca prejavujú rozdielne. Napriek tomu existuje zopár znakov, ktoré sú charakteristické pre chorú budovu.
Charakteristické znaky, typické pre „choré budovy“ sú:
-
budovy postavené v 60. rokoch a neskoršie,
-
klimatizácia s možnosťou chladenia,
-
blikajúce osvetlenie a osvetlenie ostro žiariace,
-
nízka úroveň ovládania ventilácie, kúrenia a osvetlenia,
-
veľké množstvo čalúneného nábytku,
-
veľa otvorených regálov, kartotéky,
-
nový nábytok, koberce, nové maľby a nátery,
-
zlá údržba budovy,
-
nedostatočné upratovanie,
-
vysoká teplota, kolísanie teploty v priebehu dňa,
-
príliš nízka alebo vysoká vlhkosť vzduchu,
-
chemické znečistenia – tabakový dym, ozón, prchavé organické zmesi zo stavebných materiálov a zariadenia budovy,
-
prachové častice a vlákna vo vzduchu,
-
monitory počítačov,
-
užívatelia budovy sa tiež často sťažujú na hluk či nedostatočné osvetlenie.
S týmito príznakmi je možné sa stretnúť v budovách všetkých typov – v bytových domoch, rodinných domoch, administratívnych budovách, budovách pre verejnosť a pod. Samozrejme nie vo všetkých budovách sa musia vyskytnúť všetky uvedené problémy a nie všetky uvedené problémy musia vyvolať daný syndróm.
SBS je typický pre moderné budovy, málokedy sa vyskytne v starej zástavbe. Podľa prieskumu vykonaného odbormi bánk a poisťovní v Nemecku – The German Trade Union, Bank and Insurances, HBV (Weber, 1995) – takmer tretina (27,1%) zamestnancov v interiéri budov sa sťažovala na tepelnovlhkostnú mikroklímu, ďalších 13,5% na hluk, 10,6% na osvetlenie, 10,2% na cigaretový dym a 9,9% na stiesnenosť priestoru. To znamená, že na pocite nepohody pri práci sa prostredie podieľa viac ako 70% (71,3%). Najmenej si robia ľudia starosti s prácou nadčas (8,9%), so svojimi nadriadenými (4,0%) a s kolegami (2,9%).
K veľmi podobným výsledkom sa dopracovali aj autori prieskumu, ktorí pôsobia na Katedre technických zariadení budov Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Prieskum sa realizoval v roku 2008 a skúmala sa kvalita vnútorného prostredia vo veľkoplošných kanceláriách v moderných administratívnych budovách v Bratislave. Z odpovedí 1 295 respondentov vyplýva, že medzi najväčšie problémy patria hluk, teplotné pomery/klimatizácia a vydýchaný vzduch v priestoroch. Nespokojnosť sa zvyšovala zároveň s veľkosťou veľkoplošných
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.