Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Pôsobenie zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa

Dátum:

Článok podáva výklad k individuálnemu aj kolektívnemu vzťahu zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa. Rozoberá spoločné znaky platné pre ich pôsobenie s ohľadom na ustanovenia ustanovení Zákonníka práce a zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Pôsobenie zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa
JUDr.
Danica
Bedlovičová
právnička, mediátorka, Banská Bystrica
Kolektívne pracovnoprávne vzťahy sú upravené v článku 37 Ústavy Slovenskej republiky. Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Každý uchádzač o zamestnanie, ako aj zamestnanec má právo dohodnúť si so svojím budúcim zamestnávateľom a neskôr so zamestnávateľom individuálne podmienky v pracovnej zmluve, ako aj jej zmeny (individuálny pracovnoprávny vzťah). Zákonník práce, ako aj iné právne predpisy, upravujú okrem individuálnych pracovnoprávnych vzťahov aj kolektívne vzťahy, kde zamestnanec uplatňuje svoje práva prostredníctvom zástupcov zamestnancov, pričom ani nemusí byť členom orgánu, ktorý uplatňuje jeho právo (kolektívny pracovnoprávny vzťah).
Individuálne pracovnoprávne vzťahy
Zákonník práce v § 1 ods. 1 vymedzuje, že tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Individuálne pracovnoprávne vzťahy sú:
-
medzi uchádzačom o zamestnanie a potenciálnym zamestnávateľom pri uzatváraní pracovného pomeru, teda pracovnej zmluvy,
-
medzi zamestnancom a zamestnávateľom pri uzatváraní dohody o zmene pracovných podmienok - zmena pracovnej zmluvy [§ 54 Zákonníka práce (ZP)],
-
medzi uchádzačom o zamestnanie a potenciálnym zamestnávateľom pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Vždy ide o individuálny pracovnoprávny vzťah, v ktorom si účastníci pracovnoprávneho vzťahu - zamestnávateľ a zamestnanec - dohodnú individuálne podmienky, ako sú napr. druh práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika (resp. stručná charakteristika - náplň práce, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy), miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, ako aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.
Kolektívne pracovnoprávne vzťahy
Kolektívne pracovnoprávne vzťahy sú vzťahy medzi zamestnávateľom na jednej strane a zástupcami zamestnancov na druhej strane.
Kolektívne pracovnoprávne vzťahy upravuje 10. časť Zákonníka práce.
Zástupcovia zamestnancov sú:
1.
príslušný odborový orgán,
2.
zamestnanecká rada alebo
3.
zamestnanecký dôverník (§ 11a ZP).
Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je podľa zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p. zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
V súlade s čl. 10 ZP zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov majú zamestnanci právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku.
S cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka; zástupcovia zamestnancov navzájom úzko spolupracujú.
Zamestnanci sú oprávnení prostredníctvom zástupcov zamestnancov uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov, ak zákon neustanoví inak.
Zákonník práce a zástupcovia zamestnancov
Ak sa podľa ustanovení ZP vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne; to neplatí, ak ZP ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.
Ak ZP ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto dohodu nemožno nahradiť ani dohodou so zamestnancom. Ak sa podľa ustanovení ZP vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.
Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na pracoviskách zamestnávateľa. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených v ZP.
Zamestnanci sa zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok sa zamestnanci zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka:
a)
spolurozhodovaním (dohoda, predchádzajúci súhlas),
b)
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.