Irena Bubeníková

Občania obce dlhodobo preukázateľne užívajú obecné pozemky (majú ich ohradené, využívajú ich ako záhrady), ktoré sa nachádzajú za ich nehnuteľnosťami. Obec vyrubuje týmto občanom daň z nehnuteľností (pozemkov). Občania teraz namietajú, že obec im neoprávnene vyrubuje daň (a tým sa na nich obohacuje). Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom je aj osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Je teda tento postup obce zákonný?

V 90. rokoch minulého storočia boli niektorým občanom zo susednej obce Čata vymerané náhradné pozemky v našom katastrálnom území Pohronský Ruskov. Obec Pohronský Ruskov má k dispozícii Rozhodnutia o pridelení týchto náhradných pozemkov. Register obnovenej evidencie pozemkov v obci Pohronský Ruskov už máme a Projekt pozemkových úprav ešte neprebehol. Kto je v takýchto prípadoch vecne a miestne príslušným správcom dane?

Som starostom obce Lechnica, na ktorej katastrálnom území je okrem domov v správe obce postavených 11 rodinných domov, ktoré spravuje susedná obec Červený Kláštor. Deje sa tak od r. 1976, nakoľko v tom období bolo spoločné MNV a lokalita, kde je postavených týchto 11 domov bola bližšie k obci Červený Kláštor a taktiež sa do tejto lokality dalo prejsť po ceste len cez obec Červený Kláštor. Ako som uviedol územie, kde sa nachádza týchto 11 domov je kataster našej obce Lechnica, ale spravuje to obec Červený Kláštor a zároveň Červený Kláštor poberá z tohto územia všetky miestne dane, poplatky a taktiež podielové dane za občanov. V mojom záujme je, nakoľko som od novembra novozvolený starosta, uviesť túto situáciu do správnych koľají, avšak vzhľadom na to, že obec Červený Kláštor spravovala toto územie už dlhšiu dobu starosta obce "nechce pustiť" túto lokalitu. Totiž obidve obce sme malé obce a príjem cca 5 000 €/rok z daní atď. je značným percentom v našich rozpočtov. Naviac ani ľudia sa nechcú prehlásiť k nám do obce Lechnica napriek tomu, že bývajú v našom katastrálnom území. Čerešničkou na torte je to, že obec Červený Kláštor vydávala stavebníkom v tejto lokalite súpisné čísla a tak sa na katastrálnom úrade objavujú pod jedným súpisným číslom v katastri Lechnica dvaja rôzny majitelia. A moja otázka teda znie: 1. Keď odhliadneme od podielových daní - má obec Červený Kláštor právo vyberať miestne dane, poplatky, daň za psa atď. z katastrálneho územia našej obce? Pre príklad kúpim si byt v BA a dane predsa musím platiť BA, nakoľko je byt v k.ú. BA nie do iného mesta či obce. 2. Je možné pozastaviť výkon správy obci Červený Kláštor na danú lokalitu? 3. Môžem odňať súpisné čísla, vydané obcou Červený Kláštor stavbám na našom území, aby som tak dal do poriadku zdvojené súpisné čísla v jednom katastri? 4. Má obec Červený Kláštor právo si označiť naše územie svojimi značkami začiatok a koniec obce? Pre pozornosť len uvediem, že zástupcovia Červeného Kláštora stále hovoria o tomto území ako o svojom území, ale ak je niečo moje prečo si to chcem od niekoho iného kúpiť? - lebo obec Č. Kláštor nám zasielala viacero návrhov na odkúpenie tohto územia, čo viem aj podložiť písomnými žiadosťami od obce Č. Kláštor. Taktiež hneď vedľa týchto domov je rekreačný areál, ktorého stavby majú pridelené súpisné čísla našej obce a platia nám aj miestne dane.

V katastrálnom území obce sa nachádza stavba hotela. Koncom roka 2008 boli na základe kúpnopredajnej zmluvy odpredané v stavbe hotela apartmány. K 1. januáru 2009 bola stavba hotela s odkúpenými apartmánmi evidovaná na liste vlastníctva ako „Hotel s apartmánmi" (popis stavby). Na liste vlastníctva je vyčlenená aj výmera podielu na spoločných častiach domu (hotela), spoločných zariadeniach domu (hotela) a pozemku pre nových vlastníkov, ktorí na základe kúpnej zmluvy odkúpili tieto apartmány v hoteli; vyčlenené boli aj nebytové priestory (garáže). Má sa táto stavba zdaňovať v režime dane zo stavieb ako podnikateľský objekt alebo v režime dane z bytov?

V obci sa nachádza stavba, ktorá bola pôvodným majiteľom vrátená v roku 1992 v rámci reštitúcie. Správca dane od roku 1993 túto stavbu nezdaňoval, pretože usúdil, že stavby vrátené reštitúciou boli na 15 rokov oslobodené od dane. Podľa správcu dane sa až v roku 2008 mala za tieto stavby platiť daň. V tejto stavbe bola niekedy internátna škola (detsky domov) a stavba je v katastri nehnuteľností doposiaľ evidovaná ako budova pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, hoci už 20 rokov sa takáto činnosť v stavbe nevykonáva. Je táto stavba od roku 2008 oslobodená od dane zo stavieb podľa § 17 ods.1 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z. miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. alebo podlieha zdaneniu?

Samostatne hospodáriaci roľník podal na rok 2009 daňové priznanie za pozemky, ktorých výmera je určená podľa orthofotomáp. Mapa obsahuje presnú výmeru pozemkov, ktorú obhospodaruje, avšak v nájomnej zmluve uzavretej medzi samostatne hospodáriacom roľníkom a vlastníkom je okrem ornej pôdy uvedená aj výmera trvalých trávnych porastov (rôzne celky kríkov, trnie), ktoré nikto nevyužíva. Samostatne hospodáriaci roľník nechce za tieto pozemky platiť daň, nie je ako dlhodobý nájomca zapísaný v katastri nehnuteľnosti, aj keď ornú pôdu a časť trvalých trávnych porastov užíva. Kto je za tieto pozemky daňovníkom na rok 2009, užívateľ pozemkov alebo ich vlastník?

Urbárske spoločenstvo priznávalo a platilo daň za spoluvlastnícke podiely všetkých členov spoločenstva. Na rok 2009 obecné zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením určilo hodnotu lesných pozemkov, ktorú uplatňuje pri výpočte základu dane z pozemkov u tých daňovníkov, ktorí nepredložili znalecký posudok a sadzbu dane z pozemkov, ktoré sú v porovnaní s rokom 2008 vyššie. Urbárske spoločenstvo odmieta platiť daň a súčasne žiada zaplatenú daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobia vrátiť. Postupovalo spoločenstvo správne?

Daňovník dane z nehnuteľností má vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu už niekoľko rokov. Rodinný dom však nie je dokončený a nebolo vydané ani kolaudačné rozhodnutie. Parcely uvedené v stavebnom povolení sa zdaňovali ako stavebné pozemky. V roku 2008 daňovník všetky pozemky spolu s rozostavanou stavbou predal. Ako má nový majiteľ podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2009? Majú sa mu naďalej zdaňovať parcely ako stavebné pozemky alebo podľa stavu na liste vlastníctva?

Daňovník bol k 1. januáru 2008 vlastníkom pozemku evidovaného na správe katastra ako vinica, parcelné č. 8880/1 vo výmere 1 152 m2. Za tento pozemok správca dane vyrubil daň, ktorú daňovník aj zaplatil. V priebehu roka 2008 bolo správcovi dane doručené stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť v decembri 2007. Stavebným povolením bola povolená stavba na pozemku vedenom na liste vlastníctva ako vinica vo výmere 1 152 m2. Obvodný pozemkový úrad vydal rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy o výmere 52 m2, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2007. Na základe uvedeného správca dane predvolal daňovníka na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie daňovník podal v novembri 2008, kde uviedol stavebný pozemok vo výmere 1 152 m2. Správca dane mu dodatočným platobným výmerom vyrubil na rok 2008 rozdiel dane, ktorý však daňovník odmieta zaplatiť a žiada, aby mu bola daň za stavebný pozemok vyrubená len za tú časť parcely, ktorá bola vyňatá z pôdneho fondu (t. j. 52 m2, pretože parcela má pridelené samostatné číslo) a zostávajúcu časť pozemku na parcele č. 8880/1 žiada zdaňovať ako vinicu aj naďalej. Postupoval správca dane na rok 2008 správne?

Právnická osoba vykonávala v roku 2008 podnikateľskú činnosť. Za rok 2008 zaplatila daň zo stavieb. Koncom roka 2008 uzatvorila kúpnu zmluvu s ďalšou právnickou osobou, ktorej odpredala celý majetok. Kúpna zmluva bola uzatvorená koncom decembra 2008, ale vklad v katastri bol povolený až 2. januára 2009. Správca dane vyrubil na rok 2009 daň z nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi, pretože podľa právneho stavu bol k 1. januáru 2009 vlastníkom majetku pôvodný vlastník. Nový vlastník žiada, aby daň z nehnuteľností bola už na rok 2009 vyrubená jemu a to najmä z dôvodov, že daň z nehnuteľností chce započítať pri dani z príjmov do výdavkov, ale aj preto, že z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci má právo na úžitky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti od 1. januára 2009. Správcovi dane nový vlastník (kupujúci) tvrdí, že za nehnuteľnosti, ktoré tiež k takémuto dátumu kúpil, a ktoré sa nachádzajú na území iných správcov dane, mu uvedené skutočnosti akceptujú. Mohol správca dane vyrubiť daň na rok 2009 už novému vlastníkovi, keď k 1. januáru 2009 nebol ako vlastník vedený na liste vlastníctva v katastri?

V priebehu roka 2003 daňovník podpísal kúpnopredajnú zmluvu o prevode bytu. Vklad do katastra bol povolený vo februári 2004. Po zápise do katastra a oznámení tejto skutočnosti daňovníkovi, daňovník v marci 2004 podal obci daňové priznanie. Správca dane informoval daňovníka, že od roku 2005 začína plynúť päťročná lehota oslobodenia bytu od dane z bytov. Za roky 2005 až 2008 správca dane nevyrubil daňovníkovi daň z bytov. Koncom roka 2008 sa daňovník znovu informoval u tohto istého správcu dane, či už pominulo oslobodenie od dane, a či má podať priznanie na rok 2009. Správca dane koncom roka 2008 oznámil daňovníkovi, že oslobodenie bytu od dane z bytov sa na jeho byt nevzťahovalo, pretože takéto oslobodenie bolo od roku 2005 zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p zrušené. Správca dane daňovníkovi ďalej oznámil, že za roky 2005 až 2008 dorubí daň z bytov. Je postup správcu dane správny? Môže obec v tomto prípade dorubiť daň z bytov za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, alebo bol byt od dane oslobodený?

Manželia sa v júni 2008 rozviedli. Majetkovo právne vysporiadanie u manželov sa neuskutočnilo, pričom za nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov daňové priznanie predložil manžel. Platobný výmer na daň z nehnuteľností, ktorým správca dane na rok 2008 vyrubil daň, prevzal manžel v apríli 2008. V júli 2008 správca dane od tohto daňovníka obdŕžal podanie, v ktorom prehlasuje, že daň z nehnuteľnosti bude platiť len v polovičnej výške, pretože sa s manželkou rozviedol. Žiada, aby druhú polovicu dane správca dane vyrubil jeho bývalej manželke. Správca dane daňovníkovi oznámil, že na vyrubenie dane je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a na zmeny, ktoré nastanú počas zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. Ďalej uviedol, že správca dane pri bezpodielovom spoluvlastníctve vyrubuje daň tomu z manželov, ktorý podal priznanie. Bolo konanie správcu dane v súlade so zákonom?

Poľnohospodársky podnik požiadal správcu dane o platenie dane v splátkach na rok 2008, pretože obec všeobecne záväzným nariadením na rok 2008 na toto zdaňovacie obdobie neurčila splátkový kalendár. Obec vydala rozhodnutie o zriadení záložného práva podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., zákona, zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. Do konca minulého roka správa katastra nemala námietky. Začiatkom roka 2009 správca dane podal na správu katastra návrh na zaregistrovanie rozhodnutia najskôr o zrušení záložného práva, (pretože to bolo na tú istú nehnuteľnosť) a následne na zriadenie záložného práva. Kataster obci oznámil, že obec musí predložiť záložnú zmluvu vypracovanú podľa § 151a a § 552 Občianskeho zákonníka, pričom obci zoslal aj vzor zmluvy. Ako má obec v tejto veci postupovať?

Ak právnická osoba kúpila stavbu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2007, stáva sa daňovníkom od 1. 1. 2008, alebo až po zápise v katastri nehnuteľností 24. 1. 2008, teda až od 1. 1. 2009?

Stavebníkovi bolo vydané stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť v roku 2008 pre stavbu rodinného domu, na pozemku parcelné číslo 1642/14 o výmere 256 m2 a prípojky inžinierskych sietí aj parcela číslo 1642/13 o výmere 2643 m2 (zapísané ma katastrálnom úrade ako trvalý trávny porast). Stavebným pozemkom je pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach") alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14 zákona o miestnych daniach. Ako stavebné pozemky sa zdaňujú tie pozemky, na ktorých sa na základe stavebného povolenia stavajú stavby, ktoré podľa zákona o miestnych daniach sú predmetom dane zo stavieb alebo bytov. Inžinierske siete nie sú predmetom dane zo stavieb a preto by sa pozemky cez ktoré sa budú viesť siete k stavbám nemali zdaňovať ako stavebné ale podľa toho ako sú zapísané na liste vlastníctva. Ako treba správne zaradiť pozemky pre výpočet dane z nehnuteľností – daň z pozemkov?

Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov právnická osoba v priebehu roka 2009 požiadala správcu dane o zníženie dane z nehnuteľností na rok 2009. Daň jej bola vyrubená platobným výmerom a podľa všeobecne záväzného nariadenia o dani z nehnuteľnosti platného na rok 2009 bola daň splatná v štyroch rovnakých splátkach. Obecné zastupiteľstvo dodatkom k platnému všeobecne záväznému nariadeniu schválilo právnickej osobe 30 % zníženie celkovej dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2009. Je postup správcu dane v súlade so zákonom?