Lehota podľa pracovnoprávnych predpisov

Lehota podľa pracovnoprávnych predpisov je určitý časový úsek, ktorý môže byť ohraničený vyjadrením konkrétneho počtu dní, mesiacov, či rokov, alebo aj dátumom. Podľa tohto časového úseku ide spravidla o vznik alebo obmedzenie práv a povinností. Na počítanie lehôt uvedených v Zákonníku práce (napr. vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 4 a 5 ZP) sa subsidiárne použije § 122 Občianskeho zákonníka (nie Správny poriadok), na základe ktorého platí, že lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.