Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Online časopis

Faktory pracovného prostredia - prijímanie opatrení na prevenciu rizík (2.)

Dátum: Rubrika: BOZP ADRESNE Zo seriálu: Faktory pracovného prostredia

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov, prijímaním opatrení na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca, ale aj vytváraním pracovnej pohody zamestnancov na pracovisku. Pod prevenciou rizík sa rozumejú "všetky opatrenia vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a z opatrení zamestnávateľa, ktoré majú za cieľ predchádzať rizikám, odstraňovať ich alebo minimalizovať pôsobenie neodstrániteľných rizík".
Pokračovanie z predchádzajúceho vydania.

Faktory pracovného prostredia

Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií

Prach

Nariadenie vlády č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v z. n. p.

Nariadenie vlády č. 253/2006 Z. z. o požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.

Hluk

Nariadenie vlády č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v z. n. p.

Vibrácie

Nariadenie vlády č. 416/2005 Z. z., o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v z. n. p.

Chemické faktory

Nariadenie vlády č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v z. n. p.

Karcinogénne a mutagénne faktory

Nariadenie vlády č. 356/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v z. n. p.

Ionizujúce žiarenie

Zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Optické žiarenie

Nariadenie vlády č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu (Lasery, Infračervené žiarenie, Ultrafialové žiarenie).

Biologické faktory

Nariadenie vlády č. 83/2013 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci v z. n. p.

Faktory spôsobujúce profesionálne alergické ochorenia dýchacích ciest alebo očných spojiviek

Zvýšený tlak vzduchu, elektromagnetické žiarenie

Nariadenie vlády č. 209/2016 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu.

Faktory spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení

Fyzická záťaž

Nariadenie vlády č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami.

Vyhláška č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.

Záťaž teplom a chladom

Vyhláška č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Psychická pracovná záťaž

Vyhláška č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci (nárazová práca, práca pod tlakom, vnútené tempo, monotónnosť, hluk, sociálne interakcie, hmotná a organizačná zodpovednosť, riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných, zmenová, nočná, nadčasová práca, neštandardné prac. prostredie/bane fyzický diskomfort, zvýšená senzorická záťaž).

Najčastejšie zistené škodlivé faktory v pracovnom prostredí sú hluk a prach, ktoré sa vyskytujú pri rôznych výrobných činnostiach, napríklad obilný prach pri šrotovaní obilia, múka v pekárňach, hluk a prach pri strojoch v stolárstve, v stavebníctve, hluk motorovej reťazovej píly pri práci v lesníctve a pod.
Prach
Prašnosťou rozumieme znečistenie ovzdušia hmotnými časticami, ktoré rozptýlené vo vzduchu, tvoria aerosóly. Aerosóly delíme podľa mechanizmu vzniku na prach (vzniká drvením pevných materiálov), dym (vzniká spaľovaním organických hmôt) a dym (vzniká oxidáciou organických látok). Každý aerosól je charakterizovaný koncentráciou, veľkosťou a vlastnosťami rozptýlených častíc. Na všetkých týchto charakteristikách potom závisí pôsobenie na zdraví. Z hľadiska pôsobenia na človeka delíme prach na toxický a bez toxického účinku. U netoxických prachov môže byť závažné ich fibrogénne pôsobenie. Prašnosť ovzdušia meriame a podľa platnej legislatívy hodnotíme.
Nebezpečenstvo
Zamestnávateľ je povinný zisťovať prítomnosť nebezpečných chemických faktorov na pracovisku - prach, a ak je prítomný, posúdiť akékoľvek riziko vyplývajúce z daného faktora. Prach je jedno významné nebezpečenstvo, ktorému sú vystavení pracovníci najmä v stavebníctve. Vystavenie stavebnému prachu môže mať za následok množstvo vážnych vplyvov na zdravie, trvalú invaliditu alebo dokonca smrť. Tieto zdravotné riziká zahŕňajú astmu, chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP), rakovinu pľúc a silikózu. Preto je nevyhnutné, aby riziká zo stavebného prachu boli riadne posúdené a kontrolované.
Stavebný prach je všeobecný názov pre prach, ktorý sa nachádza na stavenisku.
Obvykle ide o tri hlavné typy prachu:
1.
Kremičitý prach.
Oxid kremičitý je prírodná látka prítomná v mnohých bežne používaných stavebných výrobkoch, ako sú tehly, dlaždice, azbestová strešná krytina a malta. Kremičitý prach vzniká pri spracovaní minerálov (napr. brúsenie, rezanie a vŕtanie), ktoré obsahujú oxid kremičitý. Tieto činnosti uvoľňujú veľmi jemné prachové častice oxidu kremičitého, známeho ako dýchateľný prach z kryštalického kremeňa, ktorý je dostatočne jemný na to, aby pri vdýchnutí prenikol hlboko do pľúc.
1.
Azbest
patrí medzi silikáty - minerálne vlákna kremičitanov sú karcinogénne. Dlhodobé vdychovanie prachu azbestu môže spôsobovať vznik veľmi vážnych zdravotných ťažkostí (pľúcnej fibrózy, rakoviny pľúc a priedušiek, ochorenie ne
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.