Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti v EÚ

Publikované: Autor/i: JUDr. Michal Želonka

Problematika whistleblowingu sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou pracovnoprávnej reality. Slovensko prijalo zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jeho neskoršie novelizácie, ktoré reagujú aj na európsku úpravu a rozhodnutia súdov. V praxi však ochrana oznamovateľov nestojí len na samotnom znení zákona. Kľúčový je výklad pojmov, kritériá posudzovania zverejnenia informácií vo verejnom záujme a hodnotenie následných odvetných opatrení. Tieto otázky adresuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a vnútroštátne súdy, ktoré ukazujú, kde ležia hranice legitímneho oznamovania a kde sa začína porušenie povinnosti lojality voči zamestnávateľovi.

Európsky rámec a slovenská úprava

Na úrovni EÚ je východiskom smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva Únie. Vyžaduje, aby členské štáty zaviedli vnútorné a vonkajšie kanály oznamovania, zabezpečili dôvernosť totožnosti oznamovateľa a chránili ho pred odvetnými opatreniami. Slovenský zákon č. 54/2019 Z. z. tieto požiadavky implementuje, ustanovuje proces oznamovania a definuje okruh zakázaných odvetných zásahov. Novely posilnili procesné garancie, rozšírili pracovnoprávnu ochranu a precizovali pôsobnosť úradu, ktorý koná vo veciach ochrany oznamovateľov.

Napriek tomu ostáva časť sporov otvorená: kedy je oznamovanie oprávnené aj smerom k médiám, aké dôkazy musí whistleblower mať, či musel najprv využiť interné kanály a či jeho konanie skutočne slúžilo verejnému záujmu. Odpovede ponúkajú rozhodnutia ESĽP a niektoré novšie vnútroštátne rozsudky.

Halet proti Luxembursku

Vo veci Halet sa veľká komora ESĽP zaoberala zverejnením citlivých dokumentov týkajúcich sa daňových praktík nadnárodných spoločností. Zamestnanec v audítorskom a daňovom poradenstve odovzdal médiám súbory, ktoré podľa orgánov činných v trestnom konaní obsahovali dôverné informácie klientov. Bol odsúdený za porušenie obchodného tajomstva. ESĽP posudzoval, či trestné odsúdenie bolo v

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (1) N

Publikované:

Väčšina právnych predpisov prijímaná na Slovensku už od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky bola výrazným spôsobom inšpirovaná právnymi predpismi platnými v Českej republike. Nebolo tomu inak ani v rámci úpravy občianskeho súdneho konania, v súčasnosti na Slovensku označovaného ako civilné sporové konanie. Desaťročia platili v oboch krajinách obdobné právne predpisy, a to zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“), ktorý bol v Slovenskej republike platný a účinný do 30.06.2016 a zákon č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád (ďalej len ako „OSŘ“), ktorý je v Českej republike platný doposiaľ.