Cestovné náhrady
Manželka otca dieťaťa sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, má nárok na materské podľa § 49 ods. 3 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Má takáto žena nárok na materskú, resp. rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 Zákonníka práce (dieťa neprevzala do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu)? Ak nie, ako má zamestnávateľ vykazovať neprítomnosť v zamestnaní tejto zamestnankyne počas starostlivosti o manželove dieťa? Ako neplatené voľno?
Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.).
Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?
Môže príspevková organizácia zriadená obcou poskytnúť svojim zamestnancom (výkon práce podľa z.č. 553/2003 Z.z. ) pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce? (v súvislosti s aktuálnou zmenou dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov) Ak áno, aké podmienky musia byť splnené? Je na to potrebný súhlas zriaďovateľa? Dodlňujúca informácia: príspevková organizácia je súčasne naviazaná na zriaďovateľa aj finančne, a to pravidelným príspevkom od zriaďovateľa.
Obec poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky za každý odpracovaný deň ako zákonnú povinnosť. Z týchto stravných lístkov hradí obec 55 % a zamestnancovi sa strháva zo mzdy zvyšných 45 %. Na tieto stravné lístky obec počas roku neprispieva zo SF. Ku koncu roka sa zo SF, ktorý sa tvorí celý rok a ktorý sa počas roka nečerpá, kupujú pre zamestnancov stravné lístky. Tieto stravné lístky (hradené zo SF) sú tiež oslobodené od dane a od odvodov alebo musia z nich byť zrazené aj odvody aj daň?
Zamestnanec je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa osobitného zákona 552/2003 Z. z. Zamestnanec vykonáva pracovné činnosti s tým, že najnáročnejšia pracovná činnosť spadá do 8. platovej triedy v zmysle Prílohy č.1 tohto zákona. Zamestnanec ale nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania – vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Môže byť zamestnanec napriek nesplneniu kvalifikačného predpokladu vzdelania zaradený do 8. platovej triedy? Môže zamestnanec vykonávať funkciu vedúceho oddelenia? Do akej platovej triedy má byť zaradený na pozícii vedúceho oddelenia?
Môže sa považovať za doklad o zaplatení havarijného poistenia u auta, ktoré sa použije pri "cesťáku" aj napríklad zmluva o uzatvorení HP?
Pýtam sa preto, lebo spomínané auto je na leasing a HP je rozdelené na splátky spolu s vozidlom. Doklad ako sme zvyknutí, keď niekto platí ročne poistku, nie je možné v takomto prípade predložiť. Alebo by postačil výpis z účtu o uskutočnenej platbe napríklad v predchádzajúcom mesiaci a to by preukazovalo, že sa stále platí?
Dobrý deň, chceli by sme sa poradiť ohľadom platnosti odbornej spôsobilosti vodičov motorových vozíkov. V našej firme máme zamestnanca, ktorý je držiteľom platného preukazu na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2. V čase vydania preukazu bol aj držiteľom vodičského oprávnenia skupín B, C, D a T. Medzitým mu však boli tieto vodičské preukazy odobraté. Radi by sme sa preto informovali, či takýto zamestnanec môže naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2. Zároveň by nás zaujímalo, či je pri aktualizačnej odbornej príprave a predĺžení platnosti odbornej spôsobilosti potrebné predložiť vodičský preukaz. Upozorňujeme, že v našej firme ide o kombinovanú vnútroareálovú premávku (pohybujú sa tu autá našej firmy a aj autá dodávateľských firiem) a vozíky nie sú určené na jazdu po verejných komunikáciách. Okrem toho máme zamestnanca, ktorý získal preukaz na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2 ešte pred účinnosťou vyhlášky č. 356/2007 Z. z. V čase jeho získania nebol držiteľom vodičského preukazu (B, C, D, T) a nie je ním ani v súčasnosti. Môže tento zamestnanec naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2? Ďakujeme za Vašu odpoveď.
Mladý živnostník, ktorý začal podnikať v katastrálnej oblasti musel pri výkone svojej činnosti zamestnať garanta na 3 roky. To aj urobil, ale na živnostenskom úrade mu bolo povedané, že ak ho nezamestnával 8 hodín denne, musí ho ďalšie 3 roky zamestnať. Jeho kolegovia mali garantov zamestnaných na 1 hodinu týždenne, tak mu aj poradili a u všetkých to prešlo. Prosím, aby bolo všetko v poriadku, na aký pracovný úväzok musí opäť prijať garanta?
Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali?
Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?
Zamestnanec vykonáva prácu na základe zákona č. 552/2003 Z. z. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce uvedené „mesto“ (konkrétny názov mesta, v ktorom má zamestnanec trvalý pobyt a zároveň sídlo zamestnávateľ). Ďalej je v pracovnej zmluve uvedené, že hlavným miestom výkonu práce je presná adresa sídla zamestnávateľa. Zamestnávateľ má v danom meste viacero prevádzok na rôznych adresách. V pracovnej zmluve ani v informačnej povinnosti zamestnávateľa nie sú bližšie špecifikované podmienky, v ktorej prevádzke a v akom čase sa má zamestnanec zdržiavať, ani nie je výslovne uvedené, že tieto podmienky určuje zamestnávateľ. Vyplýva zo Zákonníka práce alebo zo zákona č. 552/2003 Z. z. oprávnenie zamestnávateľa určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta a v akom čase (v rámci pracovného času) sa má zamestnanec zdržiavať? Vychádzame z predpokladu, že zamestnanec sa má primárne zdržiavať v sídle zamestnávateľa (t. j. na hlavnom mieste výkonu práce), a len na základe pokynu zamestnávateľa môže vykonávať prácu aj v inej prevádzke v rámci mesta. Alebo v dôsledku absencie presného určenia týchto podmienok v pracovnej zmluve môže zamestnanec sám určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta bude vykonávať prácu, pričom o tom iba informuje zamestnávateľa?
Zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so školou o poskytnutí praktického vyučovania. Akú zmluvu má zamestnávateľ uzatvoriť so žiakom, ak žiakovi bude poskytovať odmenu za produktívnu prácu? Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi z tejto zmluvy (povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni a daňovému úradu)?
Čo je originál priepustky od lekára (papierová forma) podľa zákona o účtovníctve? A podľa Zákonníka práce? Môže zamestnanec skartovať originál priepustky od lekára (papierová forma) po ich naskenovaní po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorého sa žiadosť (priepustka) týkala, ak tak interný predpis zamestnávateľa hovorí v prípade elektronického schvaľovania dochádzky? Je zamestnanec povinný na účely kontroly u seba uchovávať originál priepustky od lekára (papierová forma) po dobu 1 mesiaca po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorého sa žiadosť (priepustka) týkala, ak tak interný predpis zamestnávateľa hovorí v prípade elektronického schvaľovania dochádzky? Na základe akého ustanovenia zákona je takáto povinnosť pre zamestnanca? Je vôbec originál priepustky od lekára (papierová forma) účtovným dokladom v zmysle § 10 zákona o účtovníctve? Je originál priepustky od lekára (papierová forma) alebo nie je účtovným záznamom? Je originál priepustky od lekára (papierová forma) možné transformovať podľa § 33 zákona o účtovníctve? Zamestnávateľ je povinný predložiť na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. Aké doklady sú to v tomto prípade? Originál priepustky, alebo jej sken, či niečo iné?
Rád by som sa informoval o požiadavkách na školiteľa obsluhy zdvižných brán s motorovým pohonom nad 2,7 metra. Môže túto obsluhu školiť BOZP technik, ktorý školí zamestnancov svojho zamestnávateľa ? Aké podmienky potrebuje splniť aby mohol tieto školenia pre svojho zamestnávateľa vykonávať?
V § 7 ods. 1 č. 124/2006 Z. z. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. je uvedené: (1) Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.
Akými spôsobmi je možné zabezpečiť preukázateľné oboznámenie?
Musí ísť výhradne o podpis konkrétneho zamestnanca na prezenčnej listine, kde je uvedené s akými predpismi bol zamestnanec oboznámený alebo je možné využiť aj elektronický systém evidencie, keď je každému zamestnancovi pridelená ID karta s jedinečným číslom a v rámci oboznamovania si zamestnanec zosníma touto kartou účasť na konkrétnom oboznámení (napr. prevádzkový poriadok)? Pozn. Toto jedinečné číslo je priradené výhradne jednému zamestnancovi, pričom ani po jeho odchode zo zamestnania nie je toto číslo pridelené inému zamestnancovi.
Ak je možné využiť elektronický systém evidencie, tak za akých podmienok? Napr. neprepisovateľnosť údajov, podmienky archivácie a pod.
Príspevková organizácia (ďalej len "p.o.) je zriadená mestom. Štatutárnym orgánom p.o. je riaditeľ. Mestské zastupiteľstvo odvolalo z funkcie doterajšieho riaditeľa p.o. a na uvoľnené miesto štatutárneho orgánu p.o. len dočasne poverilo vedúceho zamestnanca p.o. Poverenie je časovo obmedzené na: "do vymenovania nového riaditeľa". P.o. chce dočasne (na dobu trvania výkonu dočasne povereného riaditeľa) obsadiť funkciu vedúceho oddelenia (keďže zamestnanec, ktorý túto funkciu vykonával bol povereným vykonávaním funkcie riaditeľa), a to interným zamestnancom, ktorý bol doposiaľ podriadeným zamestnancom vedúceho zamestnanca (v súčasnosti povereného vedením funkcie riaditeľa). Druh práce vedúceho zamestnanca a podriadeného zamestnanca je zhodný, vedúci zamestnanec má isté rozhodovacie a koordinovacie úlohy navyše. Pracovné náplne zamestnancov sú súčasťou pracovnej zmluvy a majú povahu dvojstranného právneho úkonu. Akým aktom má p.o. ustanoviť aktuálne podriadeného zamestnanca na pozíciu vedúceho zamestnanca na dobu trvania výkonu funkcie riaditeľa (teda v prípade vymenovania nového riaditeľa sa dočasne poverený riaditeľ vráti na svoju pôvodnú pozíciu vedúceho oddelenia)? Je nutné pristúpiť k zmene pracovnej zmluvy a teda aj pracovnej náplne vo forme dvojstranného právneho úkonu alebo stačí jednostranné poverenie riaditeľa? Mohlo by ísť iba o zastupovanie vedúceho oddelenia, ktorý je dočasne uvoľnený z pozície vedúceho zamestnanca nakoľko vykonáva funkciu dočasne povereného riaditeľa? Pracovná náplň by sa mala rozšíriť, nakoľko pracovná náplň na pozícii podriadeného zamestnanca ostáva zachovaná a priberá úlohy vedúceho oddelenia. Ak je možné vykonať takúto zmenu oboma spôsobmi, t.j. aj zmenou pracovnej zmluvy, aj poverením, aké sú výhody/nevýhody jednotlivých zvolených právnych úkonov? Ak má byť takáto zmena vykonaná zmenou pracovnej zmluvy, je možná/nevyhnutná časová limitácia výkonu dočasnej funkcie vedúceho (napr. na dobu trvania výkonu funkcie dočasne povereného riaditeľa)? Patrí takémuto zamestnancovi (dočasnému vedúcemu) v tomto prípade príplatok za riadenie, alebo zastupovanie? Odmeňovanie sa spravuje zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Kaviareň s celoročnou prevádzkou má počas letných mesiacov funkčnú letnú vonkajšiu terasu s obsluhou. V rámci areálu, kde sa nachádza kaviareň sa počas letných mesiacov konajú aj podujatia, počas ktorých zabezpečuje prevádzka kaviarne občerstvenie v predajných stánkoch. Po ukončení letnej sezóny funguje len vnútorná časť kaviarne. Z dôvodu zvýšeného dopytu po službách kaviarne na vonkajšej terase ako aj v predajných stánkoch zamestnávateľ potrebuje zabezpečiť na letnú sezónu vyšší počet pracovníkov na pozíciu čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku. Môže zamestnávateľ na tento účel výkonu činností - čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku uzatvoriť dohody o vykonaní sezónnych prác podľa § 228a ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Spĺňajú pracovné činnosti: čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku pojmové znaky sezónnej práce v cestovnom ruchu podľa Prílohy č. 1b, písm. b) bod 6. Zákonníka práce? Obe pracovné činnosti sa vykonávajú len počas letných mesiacov, opakujú sa každý rok a netrvajú dlhšie ako 8 mesiacov v kalendárnom roku.
Zamestnanec bol odoslaný na vstupnú prehliadku z dôvodu posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon práce v noci. Lekár pracovnej zdravotnej služby vyhotovil posudok so záverom v tomto znení: "spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením s časovým obmedzením do 15.12.2025". Zamestnávateľovi z takéhoto výsledku posúdenia nebolo zrejmé, čo tento záver znamená (zamestnávateľ mal za to, že podľa takéhoto záveru posudku zamestnanec nemôže vykonávať nočnú prácu do 15.12.2025), pretože dotknutý zamestnanec uviedol, že lekár pracovnej zdravotnej služby mu k tomu uviedol, že môže vykonávať nočnú prácu, ale vzhľadom na jeho zdravotný stav chce lekár PZS preveriť vplyv výkonu nočnej práce na zdravotný stav zamestnanca skôr ako o rok, keďže prehliadky sa vo vzťahu k práci v noci vykonávajú raz ročne. Zamestnávateľ preto kontaktoval lekára PZS, ktorý uviedol, že predmetný záver posudku podľa písm. b) (spôsobilý s dočasným obmedzením) môže byť aj len časové obmedzenie plnej spôsobilosti na výkon posudzovanej práce, a na základe takéhoto záveru posudku zamestnanec môže vykonávať nočnú prácu minimálne do 15.12.2025, kedy sa vykoná opätovné posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na nočnú prácu. Na požiadavku zamestnávateľa, aby v takýchto prípadoch uvádzal záver posudku podľa písm. a) "spôsobilý na výkon posudzovanej práce", a to, že zamestnanca potrebujú podrobiť preventívnej prehliadke v skoršom termín nech si zabezpečia iným spôsobom v súlade s ustanovením § 30e ods. 16 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (Lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou), ako vydávaním posudkov so záverom podľa písm. b ) (spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením), lekár PZS uviedol, že oni si nemajú ako inak zabezpečiť výkon prehliadky v skoršom termíne, a že riešením je len to, že pristúpia k vydávaniu dvoch posudkov - jeden pre nich s výsledkom podľa b) a jeden pre zamestnávateľa s výsledkom podľa a). Je postup lekára PZS v súvislosti s uvádzaním záveru o spôsobilosti s dočasným obmedzením v zmysle vyššie uvedeného možný, alebo má pravdu zamestnávateľ? Ako by mal zamestnávateľ v tejto situácii postupovať?
Aké možnosti riešenia situácie má zamestnávateľ (príspevková organizácia zriadená ministerstvom) s cieľom dodržať ustanovenie o zákaze vzájomnej podriadenosti a nadriadenosti zamestnancov (§ 7 zákona č. 552/2003 Z. z.) v prípade, ak nadriadený zamestnanec sa stane blízkou osobou podriadenému zamestnancovi (ľúbostný vzťah, uzavretie manželstva medzi podriadeným a nadriadeným) alebo v prípade, ak zamestnávateľ zamestnal a zaradil do vzťahu priamej podriadenosti a nadriadenosti osoby blízke, o čom však zamestnávateľ v čase zaradenia nemal vedomosť, a uvedené zistil po 2 rokoch zamestnávania týchto osôb, ak ani jeden z týchto zamestnancov nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, prípadne zamestnávateľ ani nemá možnosť zamestnanca (po dohode so zamestnancom) preradiť ho na iné miesto, lebo (vhodným) voľným miestom nedisponuje, a nie je ani možná zmena riadiacich väzieb (stanovenie iného vedúceho zamestnanca pre dotknutého podriadeného zamestnanca)?