Pracovná zdravotná služba
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je dôležitou súčasťou pracovného práva. Táto oblasť sa zameriava okrem iného na predchádzanie vzniku úrazov, chorôb z povolania a škôd na živote a majetku. V súvislosti s predchádzaním negatívnym zdravotným dôsledkom zákonodarca ustanovil špecifické kategórie prác, pri výkone ktorých majú zamestnanci osobitné právne postavenie.
Vláda Slovenskej republiky prišla s iniciatívou prijatia opatrení, ktoré majú spoločný cieľ, a to zlepšiť podnikateľské prostredie. Táto iniciatíva bola označovaná ako "podnikateľské kilečko", alebo aj ako "lex korona". V nasledujúcich riadkoch si priblížime obsah niektorých už prijatých opatrení pre zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré z hľadiska ambulancií alebo lekárni môžu znamenať zmenu v ich doterajšom fungovaní.
Medzi opatrenia, ktoré napĺňajú spoločný cieľ zaraďujeme aj opatrenia z oblasti ochrany verejného zdravia, ktorá je upravená v osobitnom právnom predpise. Takýmto osobitným právnym predpisom je zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 355/2007 Z.z."), ktorý sa vzťahuje aj na ambulancie a lekárne. V tomto zákone je upravená povinnosť (aj pre lekárne aj ambulancie) zabezpečiť si pracovnú zdravotnú službu a mnoho ďalších povinností. Ešte pred samotným vymedzením opatrení si zhrnieme základné informácie o pracovnej zdravotnej službe, ktoré sa zídu ambulancii.
Všeobecne nemožno spochybňovať akékoľvek opatrenia, ktoré realizuje zamestnávateľ alebo príslušné štátne orgány v snahe uskutočniť preventívne opatrenia na zabezpečenie ochrany života a zdravia zamestnancov pred šírením koronavírusu na pracovisku. Bohužiaľ sa však už pri prvých zverejnených opatreniach v oblasti právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov alebo bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začína pomerne skoro ukazovať, že pri ich navrhovaní prevládajú emócie a nie racionálne posúdenie konkrétnych okolností v krátkej dobe uskutočňovaných riešení.
Právne následky navrhnutého opatrenia v podobe odloženia lekárskych prehliadok zamestnancov v zmysle uznesenia Vlády SR pod číslom 174/2020 budú aj po skončení pandémie koronavírusu tak zásadne negatívne dokonca pre samotných zamestnávateľov, že pozitívna motivácia pravdepodobne v podobe obmedzenia stretávania väčšieho počtu zamestnancov, čo je ale diskutabilné, sa minie účinkom
Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany zdravia pri práci, ak spolupracuje s pracovnou zdravotnou službou? Zákon č. 355/2007 Z. z. ustanovuje konkrétne povinnosti, o ktorých sa viac dočítate v článku.
Okrem povinností, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, je povinný plniť aj ďalšie povinnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pri práci (§ 30 a § 52 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.), pri ktorých môže spolupracovať s pracovnou zdravotnou službou.
Na každom pracovisku je potrebné posúdiť mieru pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia (fyzikálnych, chemických, biologických a iných faktorov) na zdravie zamestnancov a zároveň zabezpečiť prevenciu poškodenia zdravia zamestnancov pri práci. Výsledkom posúdenia je kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík; podľa závažnosti vplyvu faktorov práce a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov, resp. podľa miery zdravotného rizika pri práci sa práce zaraďujú do štyroch kategórií – kategória 1, 2, 3 a 4.
Zamestnávateľ zabezpečuje pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú jeho vlastnými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom poskytovateľmi pracovnej zdravotnej služby.
Jednou z povinností zamestnávateľa vyplývajúcich zo zákona č. 355/2007 Z. z. je zabezpečenie posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu na základe výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zdravotná spôsobilosť zamestnancov na prácu sa posudzuje vo vzťahu ku všetkým zdraviu škodlivým faktorom, ktoré sú súčasťou výkonu práce a vo vzťahu k pracovným podmienkam, za ktorých sa práca vykonáva.
Lekárke preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa rozdeľujú v závislosti od toho, či sa vykonávajú pred vstupom zamestnanca do práce, v priebehu trvania pracovného pomeru alebo v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. V článku sa zameriame na jednotlivé druhy lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci.
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza v plnom rozsahu zamestnávateľ, ak osobitné predpisy neustanovujú inak (§ 30e ods. 18 zákona č. 355/2007 Z. z).
Choroba z povolania je ochorenie, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou, je zaradená do zoznamu chorôb z povolania a uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom, ktoré je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v odbore pracovné lekárstvo (s praxou v odbore klinické pracovné lekárstvo); u profesionálnych kožných ochorení je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v odbore dermatovenerológia (kožné lekárstvo).
V nasledujúcom článku sa dozviete, ako má postupovať zamestnávateľ s pracovnou zdravotnou službou pri príprave podkladov a poskytovaní súčinnosti orgánu verejného zdravotníctva pri prešetrovaní podozrenia na chorobu z povolania.
Zákon č. 355/2007 Z. z. upravuje aj postup osoby, u ktorej bola uznaná alebo nebola uznaná choroba z povolania, alebo jej zamestnávateľa, ak majú pochybnosti o správnosti posúdenia špecializovaným pracoviskom.