Zákon č. 355/2007 Z. z. upravuje aj postup osoby, u ktorej bola uznaná alebo nebola uznaná choroba z povolania, alebo jej zamestnávateľa, ak majú pochybnosti o správnosti posúdenia špecializovaným pracoviskom.
- Vzor
Do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania môže táto osoba alebo jej zamestnávateľ písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej alebo neuznanej choroby z povolania Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania. O opätovné posúdenie uznanej alebo neuznanej choroby z povolania nie je možné požiadať, ak celoslovenská komisia túto chorobu z povolania už posudzovala.
Ak celoslovenská komisia potvrdí správnosť predchádzajúceho uznania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, písomne o tom informuje žiadateľa v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti o opätovné posúdenie.
Ak bolo uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom posúdené nesprávne, celoslovenská komisia dá svoje stanovisko k uznaniu alebo neuznaniu choroby z povolania a postúpi ho špecializovanému pracovisku v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti o opätovné posúdenie. Následne vydá špecializované pracovisko v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie nový lekársky posudok o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania.
Náklady spojené s opätovným uznaním alebo neuznaním choroby z povolania uhrádza žiadateľ, ak celoslovenská komisia správnosť pôvodného uznania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom potvrdila, t. j. ak nezmenila záver lekárskeho posudku.
Každý zamestnávateľ je povinný vytvárať také pracovné podmienky, ktoré neohrozujú zdravie zamestnancov a vykonávať účinné preventívne opatrenia na ochranu ich zdravia. Hlavný dôraz pri prevencii chorôb z povolania musí byť sústredený na technické úpravy pracoviska a zmeny technológií, teda najmä na technické opatrenia, ktoré vedú k obmedzeniu výskytu zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí, ak je to možné. Ak sa nepodarí technologickými ani technickými opatreniami eliminovať pôsobenie nežiaducich účinkov na zdravie zamestnancov, treba organizovať prácu takým spôsobom, aby sa znížila expozícia zamestnancov zdraviu škodlivým faktorom na najnižšiu možnú mieru a aby neboli prekročené limity alebo kritériá na ochranu zdravia, ktoré sú určené pre jednotlivé faktory v pracovnom prostredí. Možno to dosiahnuť napr. striedaním zamestnancov pri výkone práce, zaraďovaním prestávok v práci a obmedzením času výkonu práce v takomto zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Súčasne musia zamestnanci používať účinné osobné ochranné pracovné prostriedky.
Okrem opatrení kolektívnej a individuálnej ochrany je jedným z najúčinnejších opatrení zameraných na zlepšenie ochrany zdravia konkrétnych zamestnancov výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, prostredníctvom ktorých možno včas odhaliť počiatočné zmeny zdravotného stavu súvisiace s prácou a zabrániť tak vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou; významnou mierou sa podieľajú na znižovaní počtu chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou. Je preukázané, že náklady na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci zamestnancov sú niekoľkonásobne nižšie, ako sú náklady súvisiace s odškodnením uznaných chorôb z povolania.
Netreba však zabudnúť ani na skutočnosť, že finančné náklady spojené so zhoršením zdravotného stavu zamestnancov v súvislosti s prácou alebo chorobou z povolania odčerpávajú zdroje aj z verejných financií, zamestnanci sa horšie uplatňujú na trhu práce a zvyšuje sa nezamestnanosť.
„Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce.“ (cit. z § 195 Zákonníka práce).
V prevencii profesionálnych ochorení má významný vplyv aj informovanosť zamestnancov o zdravotných rizikách pri práci a o účinnej ochrane pred nimi, ale aj ich edukácia v oblasti zdravého životného štýlu a vykonávania voľnočasových aktivít podporujúcich celkovú regeneráciu organizmu. Odbornou a poradenskou službou pre zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorá takúto činnosť vykonáva ako súčasť zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou je pracovná zdravotná služba.