Pracovný čas

Prvá zamestnankyňa prevzala dieťa do starostlivosti na základe uznesenia súdu o neodkladnom opatrení (dieťa sa narodilo dňa 9. 3. 2025). Uznesenie súdu bolo vydané 27. 6. 2025, právoplatnosť nadobudlo dňa 19. 7. 2025 a vykonateľnosť dňa 27. 6. 2025. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyhotovená 30. 7. 2025. Zamestnankyňa v období od 11. 8. 2025 do 22. 2. 2026 čerpala materskú dovolenku. Následne od 23. 2. 2026 čerpá rodičovskú dovolenku. Druhá zamestnankyňa prevzala trojročné dieťa do starostlivosti na základe uznesenia súdu o neodkladnom opatrení (dieťa sa narodilo dňa 26. 1. 2023). Uznesenie súdu bolo vydané 18. 2. 2026, právoplatnosť nadobudlo dňa 17. 3. 2026 a vykonateľnosť 18 .2. 2026. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyhotovená 20. 3. 2026. Zamestnankyňa nemá nárok na materskú dovolenku, pretože dieťa 26. 1. 2026 dovŕšilo tri roky. Od 1. 3. 2026 čerpá rodičovskú dovolenku. Do akého dátumu (vrátane, t. j. posledný deň čerpania rodičovskej dovolenky) majú nárok na rodičovskú dovolenku prvá zamestnankyňa a druhá zamestnankyňa?

Ako je to s príplatkom za prácu vo sviatok, ak má zamestnanec trvalý pracovný pomer podľa § 52 Zákonníka práce - domácka práca. Pracovný čas si zamestnanec rozvrhuje sám v rámci celého týždňa. Presne 8. máj 2026 je pracovný deň a sviatok - patrí zamestnancovi za tento deň príplatok za prácu za sviatok?

Právna úprava rozlišuje rôzne druhy pracovného času, v rámci ktorého vykonáva zamestnanec závislú prácu. Podstatným je ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý môže byť pri určitých kategóriách zamestnancov špecificky upravený. Pružný pracovný čas predstavuje taktiež špecifickú organizáciu výkonu závislej práce. Právna úprava rozlišuje taktiež rovnomerne a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Taktiež možno rozlišovať konto pracovného času a obligatórne predpoklady jeho uplatnenia.

Prinášame stručný prehľad kľúčových pravidiel a zmien v oblasti pracovného práva a zamestnávania na Slovensku, ktoré vychádzajú zo Zákonníka práce a sú aktuálne pre rok 2026.

Od júla 2025 nadobudli účinnosť novely právnych predpisov, ktoré výrazne rozšírili právomoci inšpektorov práce pri kontrolách v cestnej doprave. Ide o zmeny v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zákone č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave. Cieľom noviel je posilniť kontrolu dodržiavania pracovného času vodičov, zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a zefektívniť dohľad nad dodržiavaním legislatívy v sektore dopravy.

Na školení o RZD bolo povedané, že každý zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus na dieťa, bude mať v ročnom zúčtovaní zakliknuté v hornej časti, že príjem zdaniteľných príjmov zamestnanca zo zdrojov na území SR....je 90 % a viac. Správne som to pochopila? Program mi to tým pádom ťahá aj do Hlásenia o vyúčtovaní dane - v riadku 1 doplňujúci údaj dáva pri týchto zamestnancoch X. Je to správne? 

Do materskej školy bez právnej subjektivity chceme prijať silu "Pedagogický asistent" pre dieťa so zdravotným znevýhodnením. Uvedená pani má stredoškolské vzdelanie, konkrétne obchodnú akadémiu. Ako ju zaradiť do platovej triedy?

Obec zamestnáva na dohodu o pracovnej činnosti trénera od 1. 2. 2026. Jeho odmena je 300 eur. Tréner bol od 20. 2. 2026 do 24. 2. 2026 na PN. Keďže je odvodová odpočítateľná položka 300 eur, tak obec ako zamestnávateľ mu nevypláca náhradu príjmu? Nahráme mu dni PN, ale náhradu 0 eur? Alebo ako postupovať? A čo ohlasovacie povinnosti voči ZP? Nahlásili sme ho do ZP, ale odvody do ZP nakoniec nebudú žiadne. 

Digitalizácia pracovného prostredia zásadne zmenila spôsob, akým sa práca vykonáva, organizuje a kontroluje. Kým v tradičnom modeli pracovného pomeru bolo možné pomerne jasne oddeliť pracovný čas od osobného voľna, súčasná realita je podstatne komplexnejšia. Elektronická pošta, komunikačné aplikácie a vzdialený prístup k pracovným systémom vytvárajú stav, v ktorom je zamestnanec potenciálne dostupný nepretržite. Táto dostupnosť sa pritom často nevníma ako výnimočný zásah do súkromia, ale ako implicitná súčasť pracovného výkonu.

V prípade určitých kategórií zamestnancov právna úprava umožňuje individuálnu špecifickú úpravu pracovného času zamestnávateľom. Ide napríklad o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré  nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky náročné, a môžu mať špecifické požiadavky na úpravu pracovného času v ich prípade. Právna úprava taktiež umožňuje preradenie zamestnanca, pokiaľ sú splnené predpoklady dané taxatívnym právnym výpočtom.

Chceli by sme vás požiadať o radu pri preplatení dovolenky zamestnancovi, ktorý si do tejto chvíle nevyčerpal ani jeden deň dovolenky za rok 2024 a rok 2025. Za rok 2024 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy a za rok 2025 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy. Zostatok k 31. 12. 2025 je 30 dní za rok 2024 a 30 dní za rok 2025. Koľko dní dovolenky mu máme preplatiť? 

Pracovný čas je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými zamestnávateľ organizuje svoju činnosť. Možnosť rozvrhnúť pracovné zmeny, zaviesť pružný pracovný čas, využiť nadčasy alebo pracovnú pohotovosť je v dnešnej ekonomike takmer nevyhnutné. Na druhej strane však práve pracovný čas výrazne zasahuje do života zamestnanca. Dĺžka práce, nočné zmeny, práca cez víkend a nedostatok odpočinku majú priamy dosah na zdravie, rodinný život a celkovú kvalitu života.

Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.). Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?

Môže príspevková organizácia zriadená obcou poskytnúť svojim zamestnancom (výkon práce podľa z.č. 553/2003 Z.z. ) pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce? (v súvislosti s aktuálnou zmenou dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov) Ak áno, aké podmienky musia byť splnené? Je na to potrebný súhlas zriaďovateľa? Dodlňujúca informácia: príspevková organizácia je súčasne naviazaná na zriaďovateľa aj finančne, a to pravidelným príspevkom od zriaďovateľa.

Obec poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky za každý odpracovaný deň ako zákonnú povinnosť. Z týchto stravných lístkov hradí obec 55 % a zamestnancovi sa strháva zo mzdy zvyšných 45 %. Na tieto stravné lístky obec počas roku neprispieva zo SF. Ku koncu roka sa zo SF, ktorý sa tvorí celý rok a ktorý sa počas roka nečerpá, kupujú pre zamestnancov stravné lístky. Tieto stravné lístky (hradené zo SF) sú tiež oslobodené od dane a od odvodov alebo musia z nich byť zrazené aj odvody aj daň?

Zamestnanec je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa osobitného zákona 552/2003 Z. z. Zamestnanec vykonáva pracovné činnosti s tým, že najnáročnejšia pracovná činnosť spadá do 8. platovej triedy v zmysle Prílohy č.1 tohto zákona. Zamestnanec ale nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania – vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Môže byť zamestnanec napriek nesplneniu kvalifikačného predpokladu vzdelania zaradený do 8. platovej triedy? Môže zamestnanec vykonávať funkciu vedúceho oddelenia? Do akej platovej triedy má byť zaradený na pozícii vedúceho oddelenia?

Dobrý deň, chceli by sme sa poradiť ohľadom platnosti odbornej spôsobilosti vodičov motorových vozíkov. V našej firme máme zamestnanca, ktorý je držiteľom platného preukazu na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2. V čase vydania preukazu bol aj držiteľom vodičského oprávnenia skupín B, C, D a T. Medzitým mu však boli tieto vodičské preukazy odobraté. Radi by sme sa preto informovali, či takýto zamestnanec môže naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2. Zároveň by nás zaujímalo, či je pri aktualizačnej odbornej príprave a predĺžení platnosti odbornej spôsobilosti potrebné predložiť vodičský preukaz. Upozorňujeme, že v našej firme ide o kombinovanú vnútroareálovú premávku (pohybujú sa tu autá našej firmy a aj autá dodávateľských firiem) a vozíky nie sú určené na jazdu po verejných komunikáciách. Okrem toho máme zamestnanca, ktorý získal preukaz na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2 ešte pred účinnosťou vyhlášky č. 356/2007 Z. z. V čase jeho získania nebol držiteľom vodičského preukazu (B, C, D, T) a nie je ním ani v súčasnosti. Môže tento zamestnanec naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2? Ďakujeme za Vašu odpoveď.

Mladý živnostník, ktorý začal podnikať v katastrálnej oblasti musel pri výkone svojej činnosti zamestnať garanta na 3 roky. To aj urobil, ale na živnostenskom úrade mu bolo povedané, že ak ho nezamestnával 8 hodín denne, musí ho ďalšie 3 roky zamestnať. Jeho kolegovia mali garantov zamestnaných na 1 hodinu týždenne, tak mu aj poradili a u všetkých to prešlo. Prosím, aby bolo všetko v poriadku, na aký pracovný úväzok musí opäť prijať garanta?

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?