Za vykonanú prácu majú zamestnanci v pracovnom pomere právo na mzdu a zamestnanci v právnom vzťahu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru právo na odmenu. Dôležitým podkladom pre vyplatenie mzdy či odmeny je evidencia pracovného času zamestnanca. Evidencia pracovného času patrí medzi najčastejšie kontrolované oblasti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pričom dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy vykonávajú príslušné inšpektoráty práce. V článku vás oboznámime, aký je možný spôsob a forma vedenia evidencie pracovného času a aké povinnosti má zamestnávateľ a zamestnanec.
Evidenčná povinnosť zamestnávateľa súvisiaca s pracovným časom je upravená v § 99 Zákonníka práce a v § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce. Pracovný čas sa eviduje u všetkých zamestnancov vrátane domáckej práce a telepráce, vedúcich zamestnancov či zamestnancov na služobnej pracovnej ceste. To znamená, že Zákonník práce neupravuje žiadne výnimky. Zamestnávateľ je povinný viesť:
- evidenciu pracovného času, kedy ide o časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou – je potrebné zaznamenať začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu v rámci svojho pracovného harmonogramu (napr. 8:00 – 12:00, 12:30 – 15:00),
- evidenciu práce nadčas, kedy ide o prácu vykonávanú nad určený týždenný pracovný čas vyplý