Pracovný pomer

Podnikateľské prostredie je dynamické a rozhodnutia sa niekedy menia. Môže sa stať, že zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď, no následne zistí, že o jeho skúsenosti nechce prísť. Hoci dôvody na výpoveď stále existujú, prioritou sa stane udržanie zamestnanca vo firme.

Aké sú kritériá na uzatváranie jednotlivých dohôd so zamestnancom a ako správne vymedziť pracovnú úlohu a činnosť vymedzenú druhom práce?

Začiatok roka 2026 priniesol tradičný mierny nárast nezamestnanosti na Slovensku, čo sa prejavilo zvýšením podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie (PDU) na 4,42 %.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je najtvrdší spôsob ukončenia pracovného vzťahu. Pracovný pomer sa končí doručením oznámenia. Neplynie tu žiadna výpovedná lehota. Použiť ho môže zamestnávateľ aj zamestnanec. Ale pozor, len ak sú splnené zákonné dôvody.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR v Bratislave vydal metodický pokyn č. 1/2026, ktorý sa zameriava na praktické aspekty aplikácie § 15 ods. 6 Stavebného zákona.

Zákonník práce explicitne v § 223 ods. 1 zakotvuje, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Aké sú kritériá na uzatváranie jednotlivých dohôd so zamestnancom a ako správne vymedziť pracovnú úlohu a činnosť vymedzenú druhom práce?

V priebehu trvania pracovného pomeru môže vzniknúť potreba doručiť zamestnancovi písomnosť. Pritom je potrebné rozlišovať, či ide o písomnosť, ktorá spôsobí vznik, zmenu alebo zánik pracovného pomeru. Takáto písomnosť musí byť doručená výlučne danému zamestnancovi právne súladným spôsobom. 

Digitalizácia pracovného prostredia zásadne zmenila spôsob, akým sa práca vykonáva, organizuje a kontroluje. Kým v tradičnom modeli pracovného pomeru bolo možné pomerne jasne oddeliť pracovný čas od osobného voľna, súčasná realita je podstatne komplexnejšia. Elektronická pošta, komunikačné aplikácie a vzdialený prístup k pracovným systémom vytvárajú stav, v ktorom je zamestnanec potenciálne dostupný nepretržite. Táto dostupnosť sa pritom často nevníma ako výnimočný zásah do súkromia, ale ako implicitná súčasť pracovného výkonu.

V prípade určitých kategórií zamestnancov právna úprava umožňuje individuálnu špecifickú úpravu pracovného času zamestnávateľom. Ide napríklad o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré  nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky náročné, a môžu mať špecifické požiadavky na úpravu pracovného času v ich prípade. Právna úprava taktiež umožňuje preradenie zamestnanca, pokiaľ sú splnené predpoklady dané taxatívnym právnym výpočtom.

Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť patria k najnáročnejším odvetviam z hľadiska psychickej aj fyzickej záťaže. Najnovšie zistenia Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "­EU-OSHA") odhaľujú, že pracovníci v týchto profesiách sú čoraz viac vystavení psychosociálnym rizikám - od dlhých pracovných hodín a neustáleho stresu, až po násilie a vysokú emocionálnu záťaž.

Chceli by sme vás požiadať o radu pri preplatení dovolenky zamestnancovi, ktorý si do tejto chvíle nevyčerpal ani jeden deň dovolenky za rok 2024 a rok 2025. Za rok 2024 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy a za rok 2025 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy. Zostatok k 31. 12. 2025 je 30 dní za rok 2024 a 30 dní za rok 2025. Koľko dní dovolenky mu máme preplatiť? 

Závislá práca je základným pojmom pracovného práva a označuje prácu vykonávanú v pracovnoprávnych vzťahoch. Jej podstatou je vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a za mzdu, na náklady zamestnávateľa. Zamestnanec nemá plnú slobodu pri určovaní spôsobu, miesta a podmienok výkonu práce. Účelom zákonnej definície závislej práce je zabrániť obchádzaniu Zákonníka práce a využívaniu iných zmluvných typov na výkon práce so znakmi závislej práce (najmä švarcsystému).

Pri posúdení pracovného pomeru je potrebné rozlišovať, či ide o pracovný pomer na dobu určitú alebo v pracovnej zmluve absentuje určenie časovej dĺžky jeho trvania. Pritom ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z taxatívne ustanovených dôvodov daných právnou úpravou.

Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.). Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?

Môže príspevková organizácia zriadená obcou poskytnúť svojim zamestnancom (výkon práce podľa z.č. 553/2003 Z.z. ) pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce? (v súvislosti s aktuálnou zmenou dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov) Ak áno, aké podmienky musia byť splnené? Je na to potrebný súhlas zriaďovateľa? Dodlňujúca informácia: príspevková organizácia je súčasne naviazaná na zriaďovateľa aj finančne, a to pravidelným príspevkom od zriaďovateľa.

Okamžité skončenie pracovného pomeru patrí k najintenzívnejším zásahom do trvania pracovnoprávneho vzťahu. Na rozdiel od výpovede, pri ktorej pracovný pomer trvá aj počas výpovednej doby, pri okamžitom skončení pracovný pomer zaniká už dňom doručenia právneho úkonu druhému účastníkovi. Ide preto o mimoriadny inštitút, ktorý zákonodarca podrobil prísnym materiálnym aj formálnym podmienkam.

Obec poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky za každý odpracovaný deň ako zákonnú povinnosť. Z týchto stravných lístkov hradí obec 55 % a zamestnancovi sa strháva zo mzdy zvyšných 45 %. Na tieto stravné lístky obec počas roku neprispieva zo SF. Ku koncu roka sa zo SF, ktorý sa tvorí celý rok a ktorý sa počas roka nečerpá, kupujú pre zamestnancov stravné lístky. Tieto stravné lístky (hradené zo SF) sú tiež oslobodené od dane a od odvodov alebo musia z nich byť zrazené aj odvody aj daň?

Zamestnanec je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa osobitného zákona 552/2003 Z. z. Zamestnanec vykonáva pracovné činnosti s tým, že najnáročnejšia pracovná činnosť spadá do 8. platovej triedy v zmysle Prílohy č.1 tohto zákona. Zamestnanec ale nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania – vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Môže byť zamestnanec napriek nesplneniu kvalifikačného predpokladu vzdelania zaradený do 8. platovej triedy? Môže zamestnanec vykonávať funkciu vedúceho oddelenia? Do akej platovej triedy má byť zaradený na pozícii vedúceho oddelenia?

Dobrý deň, chceli by sme sa poradiť ohľadom platnosti odbornej spôsobilosti vodičov motorových vozíkov. V našej firme máme zamestnanca, ktorý je držiteľom platného preukazu na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2. V čase vydania preukazu bol aj držiteľom vodičského oprávnenia skupín B, C, D a T. Medzitým mu však boli tieto vodičské preukazy odobraté. Radi by sme sa preto informovali, či takýto zamestnanec môže naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2. Zároveň by nás zaujímalo, či je pri aktualizačnej odbornej príprave a predĺžení platnosti odbornej spôsobilosti potrebné predložiť vodičský preukaz. Upozorňujeme, že v našej firme ide o kombinovanú vnútroareálovú premávku (pohybujú sa tu autá našej firmy a aj autá dodávateľských firiem) a vozíky nie sú určené na jazdu po verejných komunikáciách. Okrem toho máme zamestnanca, ktorý získal preukaz na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2 ešte pred účinnosťou vyhlášky č. 356/2007 Z. z. V čase jeho získania nebol držiteľom vodičského preukazu (B, C, D, T) a nie je ním ani v súčasnosti. Môže tento zamestnanec naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2? Ďakujeme za Vašu odpoveď.

Telepráca dnes nie je len módny trend. Ide o praktický a právne ukotvený spôsob práce, ktorý pri správnom nastavení prináša zamestnávateľom úsporu nákladov a zamestnancom väčšiu flexibilitu. Najmä v období konsolidácie a zvyšovania nákladov na prácu je to aktuálna téma.