Pracovnoprávne vzťahy

Manželia z našej obce podali na náš obecný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby „dvojgaráž“, ktorú postavili pri svojom rodinnom dome bez stavebného povolenia. Bol vykonaný štátny stavebný dohľad a následne bolo začaté konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení uvedenej stavby a tiež priestupkové konanie podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Manželov sme predvolali na ústne pojednávanie vo veci priestupku a dostavil sa manžel, ktorý predložil splnomocnenie na zastupovanie svojej manželky a uviedol, že jemu ani jeho manželke nemôžeme pokutu uložiť, lebo on je vojakom z povolania a manželka je sudkyňou na okresnom súde. Prečo im nemôžeme uložiť pokutu a ako máme ďalej postupovať?

Manželka otca dieťaťa sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, má nárok na materské podľa § 49 ods. 3 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Má takáto žena nárok na materskú, resp. rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 Zákonníka práce (dieťa neprevzala do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu)? Ak nie, ako má zamestnávateľ vykazovať neprítomnosť v zamestnaní tejto zamestnankyne počas starostlivosti o manželove dieťa? Ako neplatené voľno?

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce má svoje obligatórne právne predpoklady. Právna úprava bezpečnosti práce je diferencovaná do veľkého počtu právnych predpisov, kam možno zaradiť aj vykonávaciu právnu úpravu. Pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú taktiež významným vnútorným normatívnym predpisom bezpečnosti práce. Pre pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti práce je nevyhnutné, aby sa zamestnávateľ dopustil protiprávneho konania v podobe porušenia právnych povinností daných mu právnou úpravou, pričom toto protiprávne konanie  je v príčinnej súvislosti so spôsobením ujmy na zdraví zamestnancovi, pričom v tomto článku bude venovaná pozornosť pracovnému úrazu zamestnanca.

Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.). Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?

Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (zákon č. 406/2025 Z. z.) novelizoval s účinnosťou od 1. januára 2026 Zákonník práce v ustanovení § 141 ods. 2 písm. c), ktoré upravuje niektoré dôležité osobné prekážky v práci.

Od 1. 1. 2026 začína platiť obmedzenie hotovosti na podnikateľa do 5 000 €/ročne. Moja s. r. o. má sídlo na SK. Nakupujem však aj v zahraničí v bazáre so sídlom v zahraničí. On príjíma hotovosť za nákup auta. Zaplatím mu 25 000 €. To bolo doteraz, je to v poriadku aj po novom? Či sa musí zaplatiť bezhotovostne? Som platiteľ DPH, ale to asi nemám vplyv? Na vydávanie hotovosti v zahraničí.

Čas vianočných sviatkov prináša viacero otázok týkajúcich sa pravidiel súbehu čerpania dovolenky a sviatku najmä v prevádzkach s nepretržitým pracovným režimom.

Slovenská firma (sro) má uložené disponibilné finančné prostriedky vo finančnej inštitúcii sídliacej v krajine eurozóny. Uvedená finančná inštitúcia poskytuje možnosť krátkodobého investovania voľných finančných prostriedkov, z ktorých následne môžu plynúť úrokové výnosy (tzv. cashback). Po ďalšie, uvedená krajina sa nachádza na zozname krajín, s ktorou má Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-z-prijmu/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zoznam-platnych-ucinnych-zmluv-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/). Slovenská firma za určité časové obdobie mala nárok na takéto úrokové výnosy. Finančná inštitúcia však neposkytla plnú sumu úrokových výnosov, ale takú sumu, ktorá bola ponížená o daň z úrokových výnosov v konkrétnej krajine. Otázkou je či takýto, už zdanený príjem z úrokových výnosov v zahraničí, u slovenskej firmy podlieha zdaneniu aj na Slovensku? Prípadne, či je obvyklým postupom napr. aj vyžiadanie zaplatenej dane od krajiny v zahraničí?

Môže príspevková organizácia zriadená obcou poskytnúť svojim zamestnancom (výkon práce podľa z.č. 553/2003 Z.z. ) pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce? (v súvislosti s aktuálnou zmenou dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov) Ak áno, aké podmienky musia byť splnené? Je na to potrebný súhlas zriaďovateľa? Dodlňujúca informácia: príspevková organizácia je súčasne naviazaná na zriaďovateľa aj finančne, a to pravidelným príspevkom od zriaďovateľa.

Okamžité skončenie pracovného pomeru patrí k najintenzívnejším zásahom do trvania pracovnoprávneho vzťahu. Na rozdiel od výpovede, pri ktorej pracovný pomer trvá aj počas výpovednej doby, pri okamžitom skončení pracovný pomer zaniká už dňom doručenia právneho úkonu druhému účastníkovi. Ide preto o mimoriadny inštitút, ktorý zákonodarca podrobil prísnym materiálnym aj formálnym podmienkam.

Obec poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky za každý odpracovaný deň ako zákonnú povinnosť. Z týchto stravných lístkov hradí obec 55 % a zamestnancovi sa strháva zo mzdy zvyšných 45 %. Na tieto stravné lístky obec počas roku neprispieva zo SF. Ku koncu roka sa zo SF, ktorý sa tvorí celý rok a ktorý sa počas roka nečerpá, kupujú pre zamestnancov stravné lístky. Tieto stravné lístky (hradené zo SF) sú tiež oslobodené od dane a od odvodov alebo musia z nich byť zrazené aj odvody aj daň?

Zamestnanec je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa osobitného zákona 552/2003 Z. z. Zamestnanec vykonáva pracovné činnosti s tým, že najnáročnejšia pracovná činnosť spadá do 8. platovej triedy v zmysle Prílohy č.1 tohto zákona. Zamestnanec ale nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania – vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Môže byť zamestnanec napriek nesplneniu kvalifikačného predpokladu vzdelania zaradený do 8. platovej triedy? Môže zamestnanec vykonávať funkciu vedúceho oddelenia? Do akej platovej triedy má byť zaradený na pozícii vedúceho oddelenia?

Môže sa považovať za doklad o zaplatení havarijného poistenia u auta, ktoré sa použije pri "cesťáku" aj napríklad zmluva o uzatvorení HP? Pýtam sa preto, lebo spomínané auto je na leasing a HP je rozdelené na splátky spolu s vozidlom. Doklad ako sme zvyknutí, keď niekto platí ročne poistku, nie je možné v takomto prípade predložiť. Alebo by postačil výpis z účtu o uskutočnenej platbe napríklad v predchádzajúcom mesiaci a to by preukazovalo, že sa stále platí?

Môžu sa financie z príjmu z predaja majetku (kód zdroja 43) použiť vo výdavkových finančných operáciách na splátku istiny? 

Slovenská spoločnosť je registrovaná podľa § 7a zákona DPH od 26. 11. 2025. Prijala zahraničnú faktúru za províziu a poplatky od Booking.com s IČ DPH Holandsko, ktoré je platné. Na faktúre je uvedené * na DPH sa vzťahuje nariadenie o "prenesení daňovej povinnosti", dátum vystavenia 3. 12. 2025, nie je však uvedený dátum dodania, len obdobie: 1. 11. 2025 - 30. 11. 2025 poplatok za platobné služby a rezervácie. Zahraničnú faktúru zaúčtujeme ako službu – EÚ služba – § 69. Týmto spôsobom sa evidujú faktúry z EÚ so samozdanením, ale neuplatním nárok na odpočet. Do akého obdobia zaevidujem túto prijatú faktúru a podám Výkaz DPH ? Budem sa riadiť dátumom vystavenia, alebo obdobím, keď boli služby poskytnuté? Nakoľko podľa § 7a zákona o DPH nárok na odpočet DPH nevzniká, na aký protiúčet zúčtujem na strane MD voči strane D 343 bude tento nákladový účet daňovým výdavkom? Booking 100,00 D 321 služby 100,00 MD 518 nadobudnutie služby EÚ - základ dane 100,00 MD nadobudnutie EÚ DPH 23,00 MD ? voči D 343 aký doplniť protiúčet k účtu 343, napr. účet obstarania služby ? Ostane tento účet daňovým výdavkom?

Dobrý deň, chceli by sme sa poradiť ohľadom platnosti odbornej spôsobilosti vodičov motorových vozíkov. V našej firme máme zamestnanca, ktorý je držiteľom platného preukazu na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2. V čase vydania preukazu bol aj držiteľom vodičského oprávnenia skupín B, C, D a T. Medzitým mu však boli tieto vodičské preukazy odobraté. Radi by sme sa preto informovali, či takýto zamestnanec môže naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2. Zároveň by nás zaujímalo, či je pri aktualizačnej odbornej príprave a predĺžení platnosti odbornej spôsobilosti potrebné predložiť vodičský preukaz. Upozorňujeme, že v našej firme ide o kombinovanú vnútroareálovú premávku (pohybujú sa tu autá našej firmy a aj autá dodávateľských firiem) a vozíky nie sú určené na jazdu po verejných komunikáciách. Okrem toho máme zamestnanca, ktorý získal preukaz na obsluhu motorových vozíkov skupiny W2 ešte pred účinnosťou vyhlášky č. 356/2007 Z. z. V čase jeho získania nebol držiteľom vodičského preukazu (B, C, D, T) a nie je ním ani v súčasnosti. Môže tento zamestnanec naďalej obsluhovať motorové vozíky skupiny W2? Ďakujeme za Vašu odpoveď.

Telepráca dnes nie je len módny trend. Ide o praktický a právne ukotvený spôsob práce, ktorý pri správnom nastavení prináša zamestnávateľom úsporu nákladov a zamestnancom väčšiu flexibilitu. Najmä v období konsolidácie a zvyšovania nákladov na prácu je to aktuálna téma.

Sme rozpočtová organizácia zriadená obcou. Budovu máme zverenú do správy. Vykurovanie je riešené pecou na pelety, ktorá je jediný zdroj vykurovania. Rozhodli sme kúpiť ešte jednu pec. V pôvodnej kotolni bol vybudovaný nový komín na druhú pec. Je vybudovanie nového komína technickým zhodnotením budovy?

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Problematika whistleblowingu sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou pracovnoprávnej reality. Slovensko prijalo zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a jeho neskoršie novelizácie, ktoré reagujú aj na európsku úpravu a rozhodnutia súdov. V praxi však ochrana oznamovateľov nestojí len na samotnom znení zákona. Kľúčový je výklad pojmov, kritériá posudzovania zverejnenia informácií vo verejnom záujme a hodnotenie následných odvetných opatrení. Tieto otázky adresuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a vnútroštátne súdy, ktoré ukazujú, kde ležia hranice legitímneho oznamovania a kde sa začína porušenie povinnosti lojality voči zamestnávateľovi.