Pracovnoprávne vzťahy

Článok sa zaoberá zodpovednostnými vzťahmi naprieč oblasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Okruh zodpovedných v oblasti BOZP sa týka zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a tiež osôb s odbornou spôsobilosťou v oblasti BOZP. S porušovaním predpisov na zaistenie BOZP súvisí viacero druhov zodpovedností. Článok sa venuje len niektorým druhom pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), a to zodpovednosťou zamestnávateľa a vedúcich zamestnancov za zaistenie BOZP a za pracovný úraz zamestnanca a zodpovednosťou odborne spôsobilej osoby v oblasti BOZP za jej činnosť a jej zodpovednosťou za škodu zamestnávateľa ním spôsobenú v dôsledku porušenia pracovných povinností, napríklad porušením predpisov na zaistenie BOZP.

Rok 2026 prináša stabilizované, no zároveň detailne regulované prostredie pracovného práva na Slovensku. Pre zamestnávateľov aj HR profesionálov je kľúčové poznať pravidlá vzniku pracovného pomeru, zamestnávania cudzincov, výpovedných dôvodov, odvodového zaťaženia či aktuálnych daňových sadzieb. Prinášame stručné a systematické zhrnutie najdôležitejších pravidiel.

Novelou zákona o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2026, došlo k zmene v pravidlách správneho trestania za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Podnikateľské prostredie je dynamické a rozhodnutia sa niekedy menia. Môže sa stať, že zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď, no následne zistí, že o jeho skúsenosti nechce prísť. Hoci dôvody na výpoveď stále existujú, prioritou sa stane udržanie zamestnanca vo firme.

Aké sú kritériá na uzatváranie jednotlivých dohôd so zamestnancom a ako správne vymedziť pracovnú úlohu a činnosť vymedzenú druhom práce?

Začiatok roka 2026 priniesol tradičný mierny nárast nezamestnanosti na Slovensku, čo sa prejavilo zvýšením podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie (PDU) na 4,42 %.

Upozorňujeme na nový a vylepšený e-nástroj Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) pre nebezpečné látky, ktorý zjednodušuje hodnotenie chemického rizika na pracoviskách. 

Okamžité skončenie pracovného pomeru je najtvrdší spôsob ukončenia pracovného vzťahu. Pracovný pomer sa končí doručením oznámenia. Neplynie tu žiadna výpovedná lehota. Použiť ho môže zamestnávateľ aj zamestnanec. Ale pozor, len ak sú splnené zákonné dôvody.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR v Bratislave vydal metodický pokyn č. 1/2026, ktorý sa zameriava na praktické aspekty aplikácie § 15 ods. 6 Stavebného zákona.

Zákonník práce explicitne v § 223 ods. 1 zakotvuje, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Aké sú kritériá na uzatváranie jednotlivých dohôd so zamestnancom a ako správne vymedziť pracovnú úlohu a činnosť vymedzenú druhom práce?

V priebehu trvania pracovného pomeru môže vzniknúť potreba doručiť zamestnancovi písomnosť. Pritom je potrebné rozlišovať, či ide o písomnosť, ktorá spôsobí vznik, zmenu alebo zánik pracovného pomeru. Takáto písomnosť musí byť doručená výlučne danému zamestnancovi právne súladným spôsobom. 

Digitalizácia pracovného prostredia zásadne zmenila spôsob, akým sa práca vykonáva, organizuje a kontroluje. Kým v tradičnom modeli pracovného pomeru bolo možné pomerne jasne oddeliť pracovný čas od osobného voľna, súčasná realita je podstatne komplexnejšia. Elektronická pošta, komunikačné aplikácie a vzdialený prístup k pracovným systémom vytvárajú stav, v ktorom je zamestnanec potenciálne dostupný nepretržite. Táto dostupnosť sa pritom často nevníma ako výnimočný zásah do súkromia, ale ako implicitná súčasť pracovného výkonu.

Jednou z úloh inšpekcie práce je aj poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy spadajúce do kompetencie inšpekcie práce.

Dňom 30. januára 2026 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 9/2026 Z. z., ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Prevencia je významným prostriedkom, a to v záujme zabezpečenia bezpečnosti práce. Preto, aby nenastali nepriaznivé právne následky pracovnoprávnej zodpovednosti, ukladá právna úprava zamestnancovi, a aj zamestnávateľovi, aby sa správali určitým spôsobom. Predovšetkým musia vytvoriť podmienky na zabezpečenie zdravia a bezpečnosti pri výkone závislej práce. Významnou je pritom zakročovacia právna povinnosť zamestnanca, ktorá má významný preventívny aspekt. Taktiež zamestnávateľ musí vykonávať obligatórne činnosti a preventívne opatrenia v záujme zabezpečenia bezpečnosti práce.

V prípade určitých kategórií zamestnancov právna úprava umožňuje individuálnu špecifickú úpravu pracovného času zamestnávateľom. Ide napríklad o tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, ktoré  nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky náročné, a môžu mať špecifické požiadavky na úpravu pracovného času v ich prípade. Právna úprava taktiež umožňuje preradenie zamestnanca, pokiaľ sú splnené predpoklady dané taxatívnym právnym výpočtom.

Inšpekcia práce v Nitrianskom kraji v uplynulom roku zaznamenala 9 219 porušení právnych predpisov, z čoho významnú časť tvorili nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Napriek miernemu...

V Európskom dome v Bratislave sa 25. januára 2026 uskutočnila expertná diskusia "Budúcnosť európskeho trhu práce", organizovaná Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci s ďalšími partnermi. Hlavným cieľom...

Právna úprava diferencuje jednotlivé prípady, kedy môže zamestnanec podať podnet príslušnému inšpektorátu práce. Taktiež možno rozlišovať rámcové práva zamestnanca v oblasti bezpečnosti práce a zamestnanec má taktiež právo odobrať sa do bezpečia, pokiaľ sa domnieva, že môže dôjsť k ohrozeniu jeho života alebo zdravia. Taktiež má zamestnanec právo byť informovaný a oboznámený s predpismi bezpečnosti práce. Pri zabezpečení bezpečnosti práce preto zamestnávateľ musí spolupracovať buď so zamestnancom, alebo so zástupcami zamestnancov, pokiaľ u zamestnávateľa pôsobia. Taktiež má zamestnanec právo byť informovaný o pravidlách bezpečnosti práce zrozumiteľným a zákonným spôsobom.

Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť patria k najnáročnejším odvetviam z hľadiska psychickej aj fyzickej záťaže. Najnovšie zistenia Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "­EU-OSHA") odhaľujú, že pracovníci v týchto profesiách sú čoraz viac vystavení psychosociálnym rizikám - od dlhých pracovných hodín a neustáleho stresu, až po násilie a vysokú emocionálnu záťaž.