Mzdová politika

Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní na tlačive „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti“. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií SR. Za zdaňovacie obdobie roku 2025 určilo Ministerstvo financií SR nový vzor tlačiva a s jeho zmenami vás oboznámime v nasledujúcom článku.

S účinnosťou od 1. 1. 2026 má osamelý rodič - zamestnanec alebo zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho (jej) priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, resp. liečenie alebo do zariadenia poradenstva a prevencie. Prosím o radu, akým spôsobom má zamestnanec preukázať, že spĺňa podmienku osamelého rodiča? 

Ako je to s príplatkom za prácu vo sviatok, ak má zamestnanec trvalý pracovný pomer podľa § 52 Zákonníka práce - domácka práca. Pracovný čas si zamestnanec rozvrhuje sám v rámci celého týždňa. Presne 8. máj 2026 je pracovný deň a sviatok - patrí zamestnancovi za tento deň príplatok za prácu za sviatok?

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Erik Tomáš, oznámil, že minimálna mzda na Slovensku by mala od roku 2027 dosiahnuť hodnotu 972 eur. 

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, nárok na ktoré vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce. V článku vás oboznámime, aká je zákonom garantovaná výška príplatku za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci, a kedy vzniká zamestnancovi nárok na ich vyplatenie.

Sociálna poisťovňa oznámila výšku všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2025, ktorý predstavuje sumu 19 440 eur. Ide o 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za príslušný kalendárny rok, ktorú zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Priemerná mesačná mzda za rok 2025 dosiahla úroveň 1 620 eur.

V rámci ročného zúčtovania dane za rok 2025 majú zamestnanci, ktorí získali príjmy len zo závislej činnosti plynúcej zo zdrojov na území Slovenskej republiky, možnosť do 16. februára 2026 požiadať zamestnávateľa o vykonanie zúčtovania. 

Od 1. januára 2026 vznikla pre začínajúce samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) bez oprávnenia nová povinnosť v súvislosti so sociálnym poistením. Na základe novely zákona musia SZČO bez oprávnenia predložiť...

Od 1. januára 2026 sa minimálna mzda na Slovensku zvýšila na historických 915 eur, čo predstavuje nárast o 99 eur oproti minulému roku. Tento krok vychádza z novely zákona schválenej...

Od 1. januára 2026 stúpla minimálna mzda na Slovensku na 915 eur, čo predstavuje historický nárast o 99 eur oproti predchádzajúcemu roku. Tento vývoj reflektuje novelu zákona z roku 2024,...

Mzdy si aj v októbri 2025 udržali tempo rastu nad úrovňou inflácie, pričom reálny rast miezd zaznamenalo väčšina odvetví hospodárstva. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR o zamestnanosti a...

Vláda SR 18. decembra 2025 schválila návrh zákona o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Zákon transponuje smernicu EÚ o transparentnosti odmeňovania do slovenskej legislatívy a jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť miezd, posilniť ochranu pred diskrimináciou a znižovať mzdové rozdiely medzi ženami a mužmi.

Keď spoločnosť dosiahne určitú úroveň zrelosti, očakávania od mzdového procesu sa menia. Presnosť a načasovanie už nestačia. Skutočnou výzvou je udržať kontrolu, konzistentnosť a získať prehľad naprieč viacerými entitami, systémami a krajinami. Preto mzdy v dlhodobo zabehnutých firmách vyžadujú viac než len rutinné spracovanie. Je potrebná koordinácia, automatizácia a dôveryhodné odborné znalosti, ktoré zvládnu komplexnosť a zároveň podporia strategické ciele. V Accace pomáhame veľkým organizáciám posilniť mzdové operácie prostredníctvom štandardizácie, transparentnosti a bezproblémového riešenia.

Pri nástupe do zamestnania podpisujeme tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti ( ďalej len „NZDČ“). Prostredníctvom toho tlačiva máme možnosť označiť krížikom, či si chceme uplatňovať NZDČ každý mesiac,  alebo ponechať nevyplnené, ak si chceme nezdaniteľnú časť uplatniť až pri ročnom zúčtovaní dane v marci ďalšieho roka.

Zamestnanec je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a vykonáva prácu vo verejnom záujme podľa osobitného zákona 552/2003 Z. z. Zamestnanec vykonáva pracovné činnosti s tým, že najnáročnejšia pracovná činnosť spadá do 8. platovej triedy v zmysle Prílohy č.1 tohto zákona. Zamestnanec ale nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania – vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Môže byť zamestnanec napriek nesplneniu kvalifikačného predpokladu vzdelania zaradený do 8. platovej triedy? Môže zamestnanec vykonávať funkciu vedúceho oddelenia? Do akej platovej triedy má byť zaradený na pozícii vedúceho oddelenia?

Rast firmy je vždy vzrušujúci, no zároveň vie preveriť odolnosť vašich interných procesov. Mzdová agenda patrí medzi prvé oblasti, ktoré pocítia tlak. S pribúdajúcimi zamestnancami, novými trhmi a množstvom legislatívnych pravidiel sa jednoduché mesačné úlohy môžu rýchlo zmeniť na komplexnú operáciu vyžadujúcu čas, presnosť a lokálne know-how. Nemusí to však byť tak. S proaktívnym partnerom po vašom boku môžu mzdy zostať jednoduché, presné a v súlade s legislatívou – aj počas rýchlej expanzie. V Accace vám pomôžeme nastaviť jasné procesy, ktoré sa hladko škálujú a uvoľnia váš tím, aby sa mohol sústrediť na rast.

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Základnou daňovou úľavou je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorú si môže uplatniť každá fyzická osoba (daňový rezident SR a aj daňový nerezident SR), ak v príslušnom zdaňovacom období dosiahla aktívne príjmy, t. j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, príp. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP. V článku vás oboznámime, aké sú jej základné charakteristiky a že na uplatnenie daňovej úľavy nemá vplyv skutočnosť, či aktívne príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti.

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Právna úprava rozlišuje niekoľko druhov miezd, ktoré zamestnanci môžu poberať v pracovnom pomere. Ide napríklad o minimálnu mzdu, pod ktorú mzda zamestnanca pracujúceho na ustanovený týždenný pracovný čas, nemôže klesnúť v žiadnom prípade. Pre odmeňovanie platia určité základné zásady, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou. Takouto zásadou je aj zásada rešpektovania dobrých mravov pri odmeňovaní. Právna úprava taktiež ustanovuje kritériá pre splatnosť mzdy zamestnanca v pracovnom pomere.