Mgr. Martin Fidrik

Zvyčajne je to zamestnávateľ, kto určuje, kde bude zamestnanec prácu vykonávať. Je však možné, aby si miesto výkonu práce určil zamestnanec sám? Áno je, umožňuje to § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Ak máte zamestnancov alebo pracujete v personalistike, pravdepodobne ste sa už s takouto výzvou stretli. Najčastejšie ich posielajú inkasné spoločnosti, banky alebo nebankové subjekty. Spolu s výzvou býva doručená aj úverová zmluva, v ktorej sa nachádza ustanovenie týkajúce sa zrážok zo mzdy. V takom prípade je zamestnanec s veľkou pravdepodobnosťou v postavení spotrebiteľa.

V tomto článku sa bližšie pozrieme na rozdiely medzi úpravou dohody o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce.

Zrážky zo mzdy sú pojmom, s ktorým sa stretol takmer každý zamestnávateľ, personalista, či účtovník. V praxi však často nastáva dilema: zraziť alebo nezraziť? Téma zrážok zo mzdy je rozsiahla. Preto sa jej budeme venovať vo viacerých blogoch. V tomto úvodnom si vysvetlíme, čo zrážky zo mzdy sú a aké druhy zrážok pozná Zákonník práce.

Od roku 2019 bol Zákonník práce novelizovaný viac ako dvadsaťkrát. Nie je to nič výnimočné. Existujú zákony, ktoré sa menia častejšie. Dôležité však je, čo tieto zmeny znamenajú pre pracovné zmluvy, ktoré boli uzavreté ešte pred účinnosťou konkrétnej novely. Niektoré novely boli zásadné, iné menili Zákonník práce len minimálne.

Nie je výnimočné, že zamestnávateľ potrebuje jedného zamestnanca na dve rôzne pracovné pozície. Napríklad účtovníčku, ktorá má zároveň na starosti aj personalistiku. Prirodzene preto vzniká otázka, či sa to dá pokryť jednou pracovnou zmluvou.

V časoch krízy a zhoršujúcej sa ekonomickej situácie musia podnikatelia prijímať nepopulárne opatrenia. Medzi takéto opatrenia patrí aj znižovanie počtu zamestnancov, prípadne zrušenie pracovného miesta. Ak ste už nútení takéto opatrenie prijať, je potrebné aby bolo v súlade so Zákonníkom práce. Vyhnete sa tak navýšeniu nákladov v podobe súdneho sporu so zamestnancom pre neplatné skončenie pracovného pomeru.

Správne nastavené odmeňovanie zamestnancov je pre rast každej firmy dôležité. V prípade vedúcich pozícií je bežné, že pracujú dlhšie ako rádoví zamestnanci. Pritom mnohí sa mylne domnievajú, že ich mzda vzhľadom na počet odpracovaných hodín musí byť „poriadny balík“.

Zamestnancovi podľa Zákonníka práce patrí za vykonanú prácu mzda. Tá je splatná pozadu v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve. Prípadne v kolektívnej zmluve. Ak to nie je dohodnuté, tak je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Niekedy sa ale stane, že zamestnávateľ zamestnancovi mzdu vo výplatnom termíne nevyplatí. Zákonník práce a dokonca aj Trestný zákon dáva zamestnancovi nástroje, ktoré môže efektívne využiť.

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.