Zvyčajne je to zamestnávateľ, kto určuje, kde bude zamestnanec prácu vykonávať. Je však možné, aby si miesto výkonu práce určil zamestnanec sám? Áno je, umožňuje to § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
- Vzor
Možnosti ako dohodnúť miesto výkonu práce
Podľa Zákonníka práce je povinnou náležitosťou pracovnej zmluvy aj miesto výkonu práce. To možno dohodnúť nasledujúco:
a) ako jedno miesto výkonu práce,
b) ako viaceré miesta výkonu práce,
c) ako pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec.
Jedno miesto výkonu práce
Pevne stanovené miesto výkonu práce sa používa najmä vtedy, ak zamestnanec vykonáva prácu napríklad v kancelárii (účtovník) alebo vo výrobe. Takto dohodnuté miesto výkonu práce musí byť v pracovnej zmluve určené minimálne uvedením obce alebo jej časti.
Podľa Inšpektorátu práce nestačí, ak sa ako miesto výkonu práce uvedie len samosprávny kraj alebo štát. Ideálne je, aby bolo miesto určené čo najpresnejšie. Prečo? Je to dôležité napríklad pri určovaní pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad pri pracovných cestách.
Viaceré miesta výkonu práce
Ak má zamestnanec dohodnutých viacero miest výkonu práce, je potrebné určiť, ktoré z nich sa bude považovať za pravidelné pracovisko. Tento pojem neupravuje Zákonník práce, ale Zákon o cestovných náhradách.
Pravidelné pracovisko
Pravidelným pracoviskom je prednostne miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak takéto miesto nie je dohodnuté, za pravidelné pracovisko sa považuje miesto výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve. Ak má zamestnanec v zmluve uvedené dve alebo viac miest výkonu práce, môže v praxi nastať problém, ktoré z nich sa považuje za pravidelné pracovisko. Preto odporúčame myslieť na to už pri uzatváraní pracovnej zmluvy.
Pri zamestnancoch, ktorým časté zmeny pracoviska vyplývajú z povahy práce (napr. vodiči nákladnej dopravy), možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto ich pobytu.
Keď miesto určuje zamestnanec
Áno, aj zamestnanec si môže určiť miesto výkonu práce. Umožňuje to