Neetické správanie na pracovisku

Diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie, mobbing a bossing už dávno nie sú iba „ľudské problémy“ riešené medzi štyrmi očami. V modernom pracovnom práve ide o právne skutočnosti, ktoré môžu viesť k zodpovednosti zamestnávateľa, osobných nárokov zamestnanca a v niektorých prípadoch aj k zásahom inšpekcie práce či súdov. Hoci zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a antidiskriminačné predpisy pracujú s pomerne abstraktnými pojmami, v praxi sa za nimi skrývajú veľmi konkrétne situácie, od systematického ignorovania zamestnanca až po explicitne ponižujúce správanie nadriadeného.

Slovné spojenie „pracovná disciplína“ sa v pracovnoprávnej oblasti bežne používa, no ako pojem definovaný v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) nie je.

Typický prejav zneužívania práva možno identifikovať v rámci strešného pojmu „násilie na pracovisku“, napríklad šikanovanie na pracovisku, mobbing, bossing alebo bullying, obťažovanie vrátane sexuálneho obťažovania, poškodzovanie pracovných nástrojov a vybavenia, nepriateľské správanie, kričanie, používanie urážlivých prezývok a podobne. Násilie na pracovisku sa môže prejavovať ako fyzické násilie, ako aj psychické násilie uskutočňujúce sa medzi zamestnancami navzájom alebo medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo vedúcimi zamestnancami.

Podľa § 13 ods. 3 druhej vety Zákonníka práce nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

Zákonník práce upravuje oblasť rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie popri čl. 1 základných zásad aj vo vlastnom normatívnom texte (§ 13 ZP), čím zdôrazňuje jej význam na samotnú realizáciu pracovnoprávnych vzťahov. Zákonník práce súčasne v § 13 ods. 1 odkazuje na antidiskriminačný zákon. Antidiskriminačná legislatíva v oblasti pracovnoprávnych vzťahov vychádza najmä zo smernice č. 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní a smernice č. 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod.