Zdravotné poistenie

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení”). Povinnosť vykonať ročného zúčtovanie majú zdravotné poisťovne najneskôr do 30. septembra, resp. do 31. októbra 2024. Koho sa vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia týka, kedy vzniká preplatok či nedoplatok vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Slovenská s. r. o., jediným společníkem je mateřská společnost, česká s. r. o., dva jednatelé jsou občané České republiky, kteří pobývají v ČR, kde si hradí sociální a zdravotní pojištění. Dotaz je, zda mají jednatelé povinnost ze své funkce jednatelů ve slovenské s. r. o. platit na Slovensku nějaké pojištění (zdravotní, sociální), ačkoli nemají uzavřenou žádnou smlouvu o jednatelství ani pracovní smlouvu na Slovensku. Pokud ano, v jaké výši musí toto pojištění platit?

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Zamestnávateľ ako platiteľ poistného je  povinný vykazovať preddavky na poistné za každý kalendárny mesiac, za ktorý odvádza poistné. Spôsob a formu vykazovania preddavkov na poistné upravuje  vyhláška MZ SR č. 159/2018 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného v znení neskorších predpisov.

Od 1. januára 2023 je účinná novela č. 518/2022 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sa v rámci čl. VII mení a dopĺňa aj zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona“). Novela zákona zavádza do oblasti zdravotného poistenia nový inštitút tzv. minimálne poistné na zdravotné poistenie a dotkne sa nízkopríjmových zamestnancov, ktorých príjmy sú do výšky sumy životného minima. S touto legislatívnou novinkou vás oboznámime v nasledovnom článku.

Ako správne postupovať pri zdaňovaní a vyplňovaní daňového priznania za rok 2022, ak daňovník v roku 2022 mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z prenájmu a v roku 2022 mu prišlo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, kde mal preplatok na zdravotnom poistení zo závislej činnosti (90,00 €) a nedoplatok na zdravotnom poistení z podnikania (178,52 €)? Je správne, ak v daňovom priznaní sa zo zdravotného poistenia zaplateného zo závislej činnosti na základe potvrdenia o príjme od zamestnávateľov odpočíta preplatok z ročného zúčtovania. Úprava sa vykoná už v V. oddiely na riadku č. 37, taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadku č. 10 a nedoplatok z ročného zúčtovania z podnikania sa zohľadní v VI. oddiely a taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadkoch č. 13 a 14 a všetko sa uvedie ešte v poznámkach. Je to správny postup? Daňovník uplatňuje pri príjmoch z podnikania paušálne výdavky.

Ako správne postupovať pri SZČO, ktorý uplatňuje paušálne výdavky a platí poistné na sociálne a zdravotné poistenie na základe nejakého trvalého príkazu a stane sa, že je na PN, resp. OČR a pod. Sociálna a zdravotná poisťovňa vráti daný preplatok buď v danom roku, alebo až neskôr. Ako daný prípad správe zaúčtovať? Dávať to ako preplatok, teda VNZD, ale nevieme presnú výšku, alebo to môžeme dať ako VOZD, ten preplatok a v prípade vrátenia to dať ako ostatný príjem (POZD), ale z toho by sa uplatnili 60 % výdavky, alebo to dať mínusovou položkou VOZD? Alebo máme stále vyžiadať saldokonto platieb a odsúhlasovať si to so Sociálnou a zdravotnou poisťovňou?

Slovenská SZČO (živnostenský list na Slovensku) chce v ČR zrealizovať búracie služby. Podnikateľ by na túto činnosť chcel zamestnať na dohodu na cca 3 mesiace 1 človeka z ČR. Ako má postupovať, aby tohoto pána z ČR mohol legálne zamestnať na DPČ? Faktúru za búracie služby bude vystavovať slovenskej spoločnosti.

Rezident SR ma platnú pracovnú zmluvu s českou firmou so sídlom v Českej republike. Zamestnanec sa dohodol s firmou na zmene miesta výkonu prace tak, že svoju zamestnaneckú činnosť (interný konzultant firmy) vykonáva na home office na Slovensku. Zamestnanec vykonáva len závislú činnosť, nemá právo uzatvárať zmluvy, vystupovať v mene spol. a pod. Vzniká na Slovensku materskej firme z ČR povinnosť zriadiť stálu prevádzkareň? Aký bude mať vplyv zmena miesta výkonu práce na sociálne, zdravotné a daňové povinnosti českého zamestnávateľa a aký na zamestnanca? Zamestnanec je aktuálne zaradený v českom daňovom, zdravotnom aj sociálnom systéme.

Živnostník mal živnosť od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2016, znovu si ju otvoril 26. 11. 2019. Iný príjem ani zamestnanie nemá, za rok 2019 mal príjmy 3 800 €, daňové priznanie za rok 2019 podané v marci 2020. Od akého dátumu a v akej výške má povinnosť platiť preddavky na sociálne poistenie?

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak sa zamestnanec oneskorene dostaví na pracovisko (mešká 1,5 hodiny) bez ospravedlnenia, bez vážneho dôvodu, s tým, že zaspal. Ak chce zamestnávateľ dať takémuto zamestnancovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny (s možnosťou výpovede), musí najskôr požiadať zástupcov zamestnancov (odbory) o prerokovanie zameškania práce (časti pracovnej zmeny) a následne po doručení ich stanoviska rozhodnúť, že sa jedná o neospravedlnené zameškanie časti pracovnej zmeny? Až po týchto krokoch môže zamestnancovi doručiť písomné upozornenie na porušenie PD? Alebo to tak nie je a zamestnávateľ v tomto prípade nie je povinný prerokovať a rozhodnúť o absencii? Aké má zamestnávateľ možnosti vzhľadom na to, že sa nejedná o zameškanie celej pracovnej zmeny, ale len jej časti, pričom ide o prvé takéto zameškanie (neskorý príchod zamestnanca do práce)? Nahlasuje sa necelodenná absencia zamestnanca v práci Sociálnej a zdravotnej poisťovni?

Slovenský zamestnanec pracujúci v dvoch členských štátoch má vystavený formulár A1, odvody a daň platí na Slovensku. Tento zamestnanec bol zatiaľ zamestnaný v slovenskej firme a aj vo firme so sídlom v Estónsku. Pracovný pomer so slovenskou firmou mu skončí v apríli. V estónskej firme by bol aj naďalej zamestnaný, ktorá je už zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni (aj na slovenskom daňovom úrade na daň zo závislej činnosti - DIČ) ako zamestnávateľ, ktorá platí povinné odvody a aj daň na Slovensku. Výkon práce naďalej zostáva na území SK. Takže nie v Estónsku. Formulár A1 mu končí dňom 31. 7. 2019. Otázky: 1. - Vyplýva mu z toho nejaká povinnosť v súvislosti s formulárom A1 v tom prípade, keď už jeho pracovný pomer v slovenskej firme zanikne? 2. Tento zamestnanec by mal platiť odvody a daň zo závislej činnosti aj naďalej na Slovensku?

Chcem sa informovať ohľadom platenia odvodov do ZP a SP v prípade: -Ak zamestnancovi poskytujeme ubytovanie v ubytovni, s ktorou máme zmluvu o ubytovávaní zamestnancov. Nie sme výrobná sféra a teda ubytovanie do výšky 60 € nie je oslobodené. Celú cenu ubytovania bez DPH mu potom zdaňujeme cez výplatnú pásku. Vykazujeme to mesačne nepeňažný príjem zamestnanca. Máme platiť odvody do ZP a do SP?

Som spolumajiteľkou a zároveň konateľkou s. r. o. V januári mi končí poberanie rodičovského príspevku a do pôvodného zamestnania sa vrátiť nemôžem. Chcela by som sa zamestnať vo vlastnej s. r. o., ale nie na riadny pracovný pomer, ale zatiaľ len na DPČ na 1 hodinu denne so mzdou cca 100 €. Chcem sa spýtať, či budem riadne zdravotne a aj dôchodkovo poistená, keďže zo začiatku budem poberať mzdu len 100 € brutto.

Ako treba zaúčtovať preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia SZČO, ak SZČO vedie jednoduché účtovníctvo a aj v prípade, ak SZČO vedie daňovú evidenciu? Na oznámení výsledku ročného zúčtovania bolo nasledujúce: celkový výsledok RZ za rok 2017, ktorý bol zistený ku dňu 25. 5. 2018 je preplatok vo výške 55,89 €. Z preplatku RZ vo výške 6,73 € bola zrazená daň 1,27 €. Preplatok v sume 54,62 € bol poukázaný v prospech účtu SZČO.

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone? 

Spoločnosť na analytických účtoch 428AE eviduje nerozdelený zisk minulých rokov tak, že na jednom spoločnom účte 428999 eviduje nerozdelené zisky za roky, ktoré by pri vyplatení ako podiely na zisku nepodliehali odvodom do zdravotného poistenia a nerozdelené zisky, ktoré podliehajú odvodom do zdravotného poistenia od roku 2011 eviduje kvôli prehľadnosti jednotlivo podľa rokov, napr. na účte 428.011 za rok 2011, účte 428.016 za rok 2016. Spoločnosť má za rok 2017 stratu. Môže valné zhromaždenie rozhodnúť o úhrade straty použitím nerozdeleného zisku za rok 2016, alebo sa musí použiť najprv nerozdelený zisk zo starých rokov zo spoločného účtu 428999?