Sociálne zabezpečenie

Manželka otca dieťaťa sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, má nárok na materské podľa § 49 ods. 3 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Má takáto žena nárok na materskú, resp. rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 Zákonníka práce (dieťa neprevzala do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu)? Ak nie, ako má zamestnávateľ vykazovať neprítomnosť v zamestnaní tejto zamestnankyne počas starostlivosti o manželove dieťa? Ako neplatené voľno?

Od 1. januára 2026 nadobúda účinnosť zákon č. 153/2025 Z. z., na základe ktorého sa zavádza nový druh odvodovej odpočítateľnej položky pre sociálne poistenie, ktorá sa uplatní pri príjme zo závislej činnosti plynúcej z trénerskej činnosti. V článku vás oboznámime, aké sú dopady pri výpočte odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a pri výpočte preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti.

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Článok od spoločnosti Accace "Praktické rady a tipy pre budúce mamičky" prináša užitočné informácie pre ženy, ktoré sa pripravujú na materstvo z pracovnoprávneho hľadiska. Ponúka podrobný prehľad o právach a povinnostiach vrátane procesu oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi, podmienok nástupu na materskú dovolenku, a možnosti využitia rodičovskej dovolenky. Článok kladie dôraz na včasnú a presnú komunikáciu so zamestnávateľom a úradmi s cieľom zabezpečiť hladký odchod a návrat do práce. Dopĺňa ho zoznam dôležitých termínov a dokumentov, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne zvládnutie týchto administratívnych úkonov.

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Obec je vlastníkom nájomných bytov. Tvorí fond opráv podľa § 18 ods. 2zákona č. 443/2010. Tento fond môže použiť aj na iné výdavky v obci, alebo ich musí použiť len na výdavky čo sa týka oprav a údržby nájomných bytov

Slovenská s. r. o., jediným společníkem je mateřská společnost, česká s. r. o., dva jednatelé jsou občané České republiky, kteří pobývají v ČR, kde si hradí sociální a zdravotní pojištění. Dotaz je, zda mají jednatelé povinnost ze své funkce jednatelů ve slovenské s. r. o. platit na Slovensku nějaké pojištění (zdravotní, sociální), ačkoli nemají uzavřenou žádnou smlouvu o jednatelství ani pracovní smlouvu na Slovensku. Pokud ano, v jaké výši musí toto pojištění platit?

Ak skončí pracovný pomer zamestnanca, zanikne mu aj účasť na povinnom nemocenskom poistení. Po skončení pracovnoprávneho vzťahu trvá istý „ochranný“ časový úsek, v ktorom bývalému zamestnancovi, ak ochorie po skončení pracovného pomeru, môže vzniknúť nárok na nemocenskú dávku. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) označuje tento časový úsek pojmom ochranná lehota, o nej vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Životné minimum definuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z. z.“). Sumy životného minima sa upravujú pravidelne každý rok k 1. júlu príslušného kalendárneho roka.  Valorizačný mechanizmus na úpravu sumy životného minima je nastavený tak, že sumy životného minima sa vynásobia koeficientom index spotrebiteľských (životných nákladov) nízkopríjmových domácností zisteným ŠÚ SR v apríli 2024; sumy sa zaokrúhlia na eurocent nahor. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime: „Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že sumy uvedené v § 2 sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie.“

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Od 1.1.2024 nadobúda účinnosť novela č. 210/2023 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá opätovne mení právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné. Aké to prináša dopady na vykazovanie poistného na sociálne poistenie, vám prinášame v nasledujúcom článku.

Významné legislatívne zmeny, ktoré mali dopad na vykazovanie údajov na Evidenčnom liste dôchodkového poistenia nastali k 1. júnu 2022 a k 1. januáru 2023. V nadväznosti na novelu č. 210/2023 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2024 a ktorá  opätovne mení právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné, nastali ďalšie zmeny s dopadom na vykazovanie údajov na Evidenčnom liste dôchodkového poistenia. O novinkách vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Źena je zamestnaná na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa A od roku 2015. V roku 2022 bola na rodičovskej dovolenke a od 01.01.2023 opäť nastúpila do práce. Žena sa 19.09.2023 zamestnala na skrátený úväzok u zamestnávateľa B, čiže má dva súbežné pracovné pomery. Je tehotná a plánovaný nástup na materskú dovolenku je december 2023, keď by začala aj poberať materské. Ak žena pôjde na materskú dovolenku v decembri 2023, tak bude mať nárok na výplatu materského z oboch pracovných pomerov, teda aj z toho, ktorý bol uzavretý 19.09.2023?

Zamestnanec pôsobí ako učiteľ strednej školy od 26.08.1985. Zamestnanec požiadal o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 29.11.2023. Dňa 30.11.2023 má stretnutie na pobočke Sociálnej poisťovne a ide požiadať o predčasný starobný dôchodok.

Problém s cezhraničnou teleprácou Nielen počas pandémie, ale aj po jej skončení vznikali právne otázky, ktoré priamo ovplyvňovali aj pracovnoprávnu oblasť. Zamestnávateľ mal pracovnú zmluvu (podľa slovenského práva) so zamestnancom (občanom...

Vykazovanie údajov na evidenčnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „ELDP“) sa v nadväznosti na § 60 ods. 6 novely č. 248/2022 Z. z. zákona o sociálnom poistení zmenilo. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné. V tomto článku sa venujeme práve týmto zmenám a oboznámime vás aj s postupom vykazovania údajov pri uplatnení odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Fyzická osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 % sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových a duševných schopností fyzickej osoby, ktorá z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

V Národnej rade Slovenskej republiky bola schválená novela zákona [1] („Novela“), ktorou sa okrem iného zaviedlo minimálne poistné na zdravotné poistenie konateľov, ako aj iné osoby považované na účely Novely za zamestnancov. Uvedená zmena je účinná už od 1. 1. 2023.

Zahraniční študenti (hlavne z Maďarska) študujú na vysokej škole na dennom štúdiu prvého alebo druhého stupňa. Otázkou je, že spomínaní študenti sú sociálne poistení alebo sú poistencami štátu z hľadiska zdravotného poistenia? Alebo sú stále účastníkmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistania štátu podľa štátnej príslušnosti? Vznikajú im nejaké povinnosti na Slovensku voči Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni?