Motivácia a benefity

Rekreačné poukazy a príspevky na športovú činnosť detí patria medzi daňovo výhodné benefity. V článku vysvetľujeme, kto má na tieto príspevky nárok, aké sú limity a podmienky oslobodenia od dane.

Stravovanie a doprava zamestnancov sú základnými benefitmi, ktoré môžu výrazne ovplyvniť spokojnosť zamestnancov. Zistite, kedy sú tieto príspevky oslobodené od dane a na čo si dať pozor, aby firma aj zamestnanec využili daňové výhody naplno.

Benefity zamestnancov sú určitou formou motivácie, či už od samého začiatku ako lákavá súčasť pracovnej ponuky inzerovanej spoločnosťou alebo ako dlhodobé výhody poskytnuté zamestnancom. Pod pojmom benefit si môžeme predstaviť rôzne formy vzdelávacích a oddychových aktivít, občerstvenie na pracovisku (nepeňažné benefity), ale aj 13. plat, podielové odmeny (peňažné benefity) –  skrátka všetko, čo je poskytnuté nad rámec mesačnej mzdy. Ako sa však benefity zamestnancov posudzujú z hľadiska daní?

Motivovanie zamestnancov však patrí k náročným a zložitým úlohám zamestnávateľa. Vyplýva to predovšetkým z hlavného dôvodu motivácie, ktorým je na jednej strane vytvoriť pracovné prostredie, v ktorom budú mať zamestnanci uspokojené svoje nároky a záujmy, čo ich bude viesť k efektívne vykonávanej práci, a na strane druhej výsledok práce zamestnancov, ktorý by mal viesť k naplneniu úloh a cieľov, požadovaných zamestnávateľom.

Zamestnanecké benefity sú určitou formou motivácie, či už od samého začiatku ako lákavá súčasť pracovnej ponuky inzerovanej spoločnosťou alebo ako dlhodobé výhody poskytnuté zamestnancom. Pod pojmom benefit si môžeme predstaviť rôzne formy vzdelávacích a oddychových aktivít, občerstvenie na pracovisku (nepeňažné benefity), ale aj 13. plat, podielové odmeny (peňažné benefity) –  skrátka všetko, čo je poskytnuté nad rámec mesačnej mzdy. Ako sa však benefity zamestnancov posudzujú z hľadiska daní?

Motivovanie zamestnancov patrí k náročným a zložitým úlohám zamestnávateľa. Vyplýva to predovšetkým z hlavného dôvodu motivácie, ktorým je na jednej strane vytvoriť pracovné prostredie, v ktorom budú mať zamestnanci uspokojené svoje nároky a záujmy, čo ich bude viesť k efektívne vykonávanej práci, a na strane druhej výsledok práce zamestnancov, ktorý by mal viesť k naplneniu úloh a cieľov, požadovaných zamestnávateľom. Zamestnanecké benefity ovplyvňujú spokojnosť zamestnancov a následne ich výkonnosť a lojalitu voči zamestnávateľovi. Zamestnanecké zvýhodnenia môžu nadobúdať rôzne formy a sú využívané v spoločnostiach v závislosti od ich veľkosti (vrátane od výšky disponibilných zdrojov) a od oblasti ich pôsobenia, ako aj pozície, ktorú jej zamestnanci zastávajú. Cieľom článku je oboznámiť sa s aktuálnou štruktúrou zamestnaneckých benefitov, zadefinovať zdroje, z ktorých možno benefity čerpať, a aký má poskytovanie benefitov dopad na zdaňovanie a odvod poistného na zdravotné a sociálne poistenie.

V súčasnosti mnohí zamestnávatelia bojujú s problémom, ako získať a následne si aj udržať kvalitných zamestnancov. Základnými nástrojmi na získanie zamestnancov sú mzdy (fixná a variabilná) a rôzne benefity, či už finančného alebo nefinančného charakteru.

Chcela by som Vás poprosiť o radu pri zaradení pedagogického asistenta s 1. atestáciou od 1. septembra 2023. Na pozícii pedagogického asistenta máme zamestnankyňu, ktorá bola predtým zaradená ako učiteľ 1. stupňa ZŠ s VŠ II. stupňa a s 1. atestáciou. Doteraz bola zaradená ako pedagogický asistent v 6. platovej triede. Keďže od 1. septembra 2023 je zmena v tom, že pedagogický asistent s 1. atestáciou môže byť zaradený do 7. platovej triedy. Čítam rôzne názory, ale prevažujú také, že na ňu sa to nevzťahuje, keďže atestáciu neabsolvovala po 1. septembri 2023 ako pedagogický asistent. Neviem, či je to správne uvažovanie, ale chcela by som Vás poprosiť o odpoveď, či je možné ju zaradiť do platovej triedy 7.

V stredu 27. septembra 2023 bolo v Zbierke zákonov SR publikované Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Oznámenie č. 372/2023 Z. z.) o výške minimálnej mzdy na rok 2024.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku GE Aircraft Engine Services Ltd (C-607/20) zaoberal otázkou, či poskytovanie nákupných poukážok zamestnancom v rámci programu odmeňovania za ich mimoriadne výkony predstavuje dodanie služby za protihodnotu podliehajúce DPH.

V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení – benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi, t. j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis, ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko alebo napr. aj zaplatenie parkovného.

V praxi dochádza k situácii, že zamestnanec počas rekreácie vystrieda viacero ubytovacích zariadení. Z kombinácie napr. dve prenocovania v jednom zariadení a tri prenocovania v inom zariadení možno odvodiť, že sú splnené podmienky na príspevok na rekreáciu, pokiaľ ide o dve prenocovania počas rekreácie. V praxi však spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom nastáva, ak v ubytovacom zariadení zamestnanec mal len jedno prenocovanie, ale celkový počet prenocovaní počas rekreácie bol dve a viac.

Pomerne často sa možno stretnúť v aplikačnej praxi s otázkami zamestnávateľov, či môžu od zamestnancov vyžadovať pomernú časť úhrady nákladov spojených s poškodením mobilných zariadení (najmä mobilného telefónu), ktoré im zverujú do dispozície, alebo požadovať celkovú úhradu nákladov pri ich zistenom poškodení. 

Podmienky poskytnutia príspevku na rekreáciu upravuje § 152a Zákonníka práce. V článku sa venujeme konkrétnym príkladom, kedy zamestnanec má a kedy nemá nárok na tento príspevok.

V aplikačnej praxi sa v rámci benefitného systému zamestnávateľa pravidelne objavujú rôzne formy príspevkov zamestnávateľa zamestnancom.  Najčastejšie ide o rôzne formy peňažnej dotácie na využitie služieb iných subjektov v oblasti potravinárskeho priemyslu, zdravotníckych zariadení, wellness a cestovného ruchu a pod. V niektorých prípadoch sa však možno stretnúť s formou peňažnej dotácie na zakúpenie nejakého predmetu osobnej spotreby, napr. na kúpu okuliarov, oblečenia, obuvi alebo malej elektroniky zamestnancov vrátane mobilného telefónu.

Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom za vykonanú prácu mzdu. Pojem „mzda“ je definovaný v § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), a to ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Poskytovanie zamestnaneckých výhod je zamerané na profesijný a osobnostný rast zamestnancov, podporu rodiny, sociálnu starostlivosť, starostlivosť o zdravie a regeneráciu pracovnej sily. V praxi často vzniká otázka, ako posudzovať zamestnanecké výhody z hľadiska účtovníctva. Poskytovanie zamestnaneckých výhod je upravené osobitnými predpismi, kolektívnou zmluvou, vnútorným predpisom zamestnávateľa, pracovnou zmluvou alebo inou zmluvou uzatvorenou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Jedným zo základných pilierov v oblasti starostlivosti o zamestnanca je tvorba a použitie sociálneho fondu zamestnávateľa.

Vo vzťahu k vzdelávaniu zamestnancov rozlišuje ZP zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie. Za získanie či zvýšenie kvalifikácie možno považovať takú kvalitatívnu zmenu v obsahu vzdelávania, ktorá sa premieta do zvýšenia kvalifikačného stupňa (zvyšovaním kvalifikácie je napr. štúdium v rámci bakalárskeho, magisterského stupňa vysokoškolského štúdia). Zvyšovanie kvalifikácie je podľa § 140 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu. Ak si zamestnanec chce zvyšovať kvalifikáciu, zamestnávateľ môže, ale nemusí so zvyšovaním kvalifikácie súhlasiť. Je na rozhodnutí zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržovanie a obnovovanie. O prehlbovanie kvalifikácie pôjde vtedy, keď prehlbovanie, udržovanie, resp. obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t. j. ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý predstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni (prehlbovaním kvalifikácie je napr. účasť na školení, krátkodobé vzdelávanie a pod.). Zamestnávateľovi, ktorý umožní svojmu zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu, vzniknú určité náklady, spočívajúce najmä v náhrade mzdy za poskytnuté pracovné voľno. Do nákladov môže zamestnávateľ zahrnúť aj iné výdavky súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie, napr. školné, preplatenie učebných pomôcok, cestovných náhrad a pod. Zamestnávateľ má preto záujem, aby zamestnanec u neho zostal pracovať určitý čas a v prípade, že jeho pracovný pomer sa skončí, je zamestnávateľ oprávnený požadovať, aby sa mu náklady, ktoré zamestnancovi uhradil, vrátili. Dohodu o zvýšení kvalifikácie musí zamestnávateľ so zamestnancom pod sankciou neplatnosti v zmysle § 17 ods. 2 ZP v spojení s § 155 ods. 1 ZP uzatvoriť písomne.

Vo vzťahu k vzdelávaniu zamestnancov rozlišuje ZP zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie. Za získanie či zvýšenie kvalifikácie možno považovať takú kvalitatívnu zmenu v obsahu vzdelávania, ktorá sa premieta do zvýšenia kvalifikačného stupňa (zvyšovaním kvalifikácie je napr. štúdium v rámci bakalárskeho, magisterského stupňa vysokoškolského štúdia). Zvyšovanie kvalifikácie je podľa § 140 ods. 1 ZP prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu. Ak si zamestnanec chce zvyšovať kvalifikáciu, zamestnávateľ môže, ale nemusí so zvyšovaním kvalifikácie súhlasiť. Je na rozhodnutí zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržovanie a obnovovanie. O prehlbovanie kvalifikácie pôjde vtedy, keď prehlbovanie, udržovanie, resp. obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t. j. ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý predstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni (prehlbovaním kvalifikácie je napr. účasť na školení, krátkodobé vzdelávanie a pod.). Zamestnávateľovi, ktorý umožní svojmu zamestnancovi zvyšovať si kvalifikáciu, vzniknú určité náklady, spočívajúce najmä v náhrade mzdy za poskytnuté pracovné voľno. Do nákladov môže zamestnávateľ zahrnúť aj iné výdavky súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie, napr. školné, preplatenie učebných pomôcok, cestovných náhrad a pod. Zamestnávateľ má preto záujem, aby zamestnanec u neho zostal pracovať určitý čas a v prípade, že jeho pracovný pomer sa skončí, je zamestnávateľ oprávnený požadovať, aby sa mu náklady, ktoré zamestnancovi uhradil, vrátili. Dohodu o zvýšení kvalifikácie musí zamestnávateľ so zamestnancom pod sankciou neplatnosti v zmysle § 17 ods. 2 ZP v spojení s § 155 ods. 1 ZP uzatvoriť písomne.