Ing. Miroslava Brnová

Chcel by som sa informovať, ako je to pri platbe kartou, ale online - v e-shope si objednám materiál a tovar, prevediem platbu kartou, uplatňuje sa transakčná daň, alebo to spadá do platby kartou v poplatku 2 € ročne na všetky platby? Nerozumiem, či to platí, iba pri nákupe priamo v obchode tá platba kartou, alebo aj online... Alebo, ak zaplatím telefónny účet cez platobnú bránu? Transakčná daň je, ako keby som klasicky zadal príkaz na úhradu prevodom cez účet? Alebo sa z toho neplatí transakčná daň?

Na ktoré riadky daňového priznania 2024 FO typ B smerovať vyplatenú dividendu (podiel na zisku) z USA dist.ETF (konkrétne ide o SCHD). Napr.vyplatená suma 1.000 USD, zrážková daň v USA (W-8BEN) 15 % = 150 USD Finančná správa deklaruje, že je treba na Slovensku daniť 19 % tzn. dodaniť 4 %, zdravotné odvody sa vraj v tomto prípade neplatia.

Ak ide učiteľ strednej školy so žiakmi do zahraničia ako sprevádzajúca osoba v januári 2025 (Erasmus), nemá nárok na daňový bonus počas celého roka 2025 podľa platných predpisov od 1. 1. 2025? Je jednou z možností presunúť poberanie daňového bonusu na manželku? 

„Fyzická osoba – autor – bude mať príspevok do časopisu a knihy v slovenskom vydavateľstve, za ktoré bude mať vyplatený autorský honorár. Autor má v autorskej zmluve uvedené bydlisko v krajine, s ktorou má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V autorskej zmluve zrážka dane nie je riešená. Môže slovenské vydavateľstvo zahraničnému autorovi daň z autorského honoráru automaticky nezraziť, na základe bydliska autora v zahraničí a existujúcej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo je nutná žiadosť autora vydavateľstvu o nezrazenie dane v SR, príp. aj s odvolaním sa na miesto jeho daňovej rezidencie? Ak má/môže zraziť slovenské vydavateľstvo autorovi zrážkovú daň v SR, v akej výške?

Fyzická osoba-nepodnikateľ nadobudola dňa 24. 10. 2017 pozemok prostredníctvom darovacej zmluvy. Dňa  8. 9. 2023 tento pozemok vymenil za iný pozemok na základe zámennej zmluvy. Fyzická osoba plánuje pozemok, ktorý nadobudol prostredníctvom zámeny v roku 2023, predať v mesiaci 05/2024. Podlieha takýto predaj dani z príjmu? Respektíve, považuje sa zámena za nové nadobudnutie, pri ktorom plynie nová 5-ročná lehota v súvislosti s oslobodením od dane z príjmu pri predaji nehnuteľnosti?

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia? 

Štyri fyzické osoby (ide o dva manželské páry) obstarali byt za účelom jeho dlhodobého prenájmu. Uvedenú nehnuteľnosť vlastní každý z nich v pomere 25 %. Z prenájmu uvedeného bytu bude plynúť pravidelný príjem. Musia si vlastníci takýto príjem deliť a zdaňovať v pomere v akom vlastnia byt, teda 25 % každý z nich? A akým spôsobom si majú deliť daňové výdavky na prevádzku bytu (napríklad výdavky na energie)? Dvaja zo štyroch vlastníkov sú živnostníci a majú v predmete činnosti aj prenájom nehnuteľností. Je možné, aby si živnostníci svoju pomernú časť nehnuteľnosti aj zahrnuli do obchodného majetku, odpisovali ho a uplatňovali napríklad aj náklady na opravy?

Slovenská spoločnosť s. r. o. (podnikajúca v segmente poradenských služieb) v roku 2023 obstarala osobné vozidlo v hodnote do 30 000 € a zaradila ho do obchodného majetku. Z rôznych dôvodov sa podnikaniu v danom roku nedarilo, a tak firma v danom roku vozidlo na podnikateľské účely využila len do veľmi malej miery. Avšak, v danom roku využili vozidlo na súkromné účely spoločníci vlastniaci obchodný podiel v spoločnosti. Nakoľko sa v danom roku vozidlo na podnikateľské účely viac-menej nevyužilo, hoci bolo použité na osobné účely vlastníkov - je možné po skončení účtovného obdobia 2023 pri výpočte základu dane spoločnosti, hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkou vôbec nezahrnúť? A naopak, ak v nasledujúcom období (2024 a ďalej) sa bude dané vozidlo na podnikateľské účely využívať napr v 100 % miere, je možné v takom prípade si v danom roku uplatniť 100 % hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkov? Alebo je potrebné pri zaradení vozidla do obchodného majetku vybrať jeden režim uplatňovania si odpisov v daňových výdavkoch a takýto spôsob používať všetky 4 roky?

Ako správne postupovať pri zdaňovaní a vyplňovaní daňového priznania za rok 2022, ak daňovník v roku 2022 mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z prenájmu a v roku 2022 mu prišlo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, kde mal preplatok na zdravotnom poistení zo závislej činnosti (90,00 €) a nedoplatok na zdravotnom poistení z podnikania (178,52 €)? Je správne, ak v daňovom priznaní sa zo zdravotného poistenia zaplateného zo závislej činnosti na základe potvrdenia o príjme od zamestnávateľov odpočíta preplatok z ročného zúčtovania. Úprava sa vykoná už v V. oddiely na riadku č. 37, taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadku č. 10 a nedoplatok z ročného zúčtovania z podnikania sa zohľadní v VI. oddiely a taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadkoch č. 13 a 14 a všetko sa uvedie ešte v poznámkach. Je to správny postup? Daňovník uplatňuje pri príjmoch z podnikania paušálne výdavky.

Chceme Vás poprosiť o zodpovedanie otázky ohľadom problematiky DP a mikrodaňovník - ak dosiahnem hranicu príjmov do 49 790 €, ale nechcem si uplatniť výhody mikrodaňovníka, tak nebudem v DP zaškrtávať políčko som mikrodaňovníkom? Podnikám ako SZČO a mám príjmy aj zo založenej sro. Príjmy v ani jednej z týchto firiem nedosahujú hranicu 49 790 €, vykonávali sme zároveň aj transakcie medzi oboma firmami. Môžem si uplatniť 15 % daň aj pri SZČO aj pri PO, ak sa neoznačím ako mikrodaňovník? 

V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení – benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi, t. j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis, ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko alebo napr. aj zaplatenie parkovného.

V ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je zadefinovaná ako jedna zo súm daňového zvýhodnenia (daňových bonusov), na ktoré má daňovník nárok (ak spĺňa zákonom určené podmienky), suma daňového bonusu na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, kde sú podmienky upravené v § 33 ZDP.

Spoločnosť, ktorá zamestnáva dvoch zamestnancov zabezpečila Callio Gastro karty na stravovanie. Na karty zamestnancom poslala peniaze s tým, že ich denné stravné má byť 5 €. Za normálnych okolností by tak 55 % (2,75 €) bol náklad zamestnávateľa, 45 % (2,25 €) by sa stiahlo z mzdy zamestnanca. Firma však nechce zrážať zo mzdy zamestnanca ich podiel. Ako má v tomto prípade postupovať? Je 45 % zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa? Čo v takom prípade, ak zamestnanec minie nad rámec dohodnutých 5 € a napríklad to bude na tovar, ktorý nespadá do definície stravovania zamestnanca? Aj tu platí, že by to bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa?

Spoločnosť, ktorá zamestnáva dvoch zamestnancov zabezpečila Callio Gastro karty na stravovanie. Na karty zamestnancom poslala peniaze s tým, že ich denné stravné má byť 5 €. Za normálnych okolností by tak 55 % (2,75 €) bol náklad zamestnávateľa, 45 % (2,25 €) by sa stiahlo z mzdy zamestnanca. Firma však nechce zrážať zo mzdy zamestnanca ich podiel. Ako má v tomto prípade postupovať? Je 45 % zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa? Čo v takom prípade, ak zamestnanec minie nad rámec dohodnutých 5 € a napríklad to bude na tovar, ktorý nespadá do definície stravovania zamestnanca? Aj tu platí, že by to bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa?  

Zamestnávateľ niektorým zamestnancom zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok a niektorým zamestnancom poskytuje finančný príspevok na stravu. V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami...

Zamestnávateľ niektorým zamestnancom zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok a niektorým zamestnancom poskytuje finančný príspevok na stravu. V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov: umožnil stravovať sa zamestnancom, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (nárok na zabezpečenie stravovania bol dohodnutý v dohode) a rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a to o konateľa a spoločníka. Zamestnanci vykonávajúci práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konateľ a spoločník si vybrali, aby im zamestnávateľ poskytol finančný príspevok na stravu. Môže zamestnávateľ finančný príspevok poskytnutý zamestnancom, vykonávajúcim práce na základe dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, konateľovi a spoločníkovi v sume 2,81 € oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a uplatniť ho do daňových výdavkov zamestnávateľa?

Daná je firma s 2 zamestnancami. Firma im zabezpečila Callio Gastro karty na stravovanie. Na karty im poslala peniaze s tým, že ich denné stravné má byť 5 €. Za normálnych okolností by tak 55 % (2,75 €) bol náklad zamestnávateľa, 45 % (2,25 €) by sa stiahlo z mzdy zamestnanca. Firma však nechce zrážať zo mzdy zamestnanca ich podiel. Ako máme v tomto prípade postupovať? Podľa nás by tých 45 % bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa. Čo ak zamestnanec minie nad rámec dohodnutých 5 €? Prípadne aj na veci, ktoré nespadajú do definície stravovania zamestnanca? Aj tu platí, že by to bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa?

Klientovi bol bezodplatne poskytnutý reklamný priestor v printovom médiu - reklama na aktivity klienta v printovom médiu dodávateľa. Náklady na zabezpečenie reklamy na strane dodávateľa boli preukazne vynaložené za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov. Vzniká na strane klienta nepeňažný príjem v súvislosti s prijatím bezodplatne dodanej služby? Je táto bezodplatne poskytnutá služba predmetom dane z príjmov na strane klienta a dodávateľa?

Česká firma bude zamestnávať (pracovná zmluva) na Slovensku dvoch zástupcov v oblasti reklamy- fyzické osoby, Slovákov, s bydliskom a rodinnými zväzkami na Slovensku (daňoví rezidenti SK). Predmetom činnosti zástupcov v oblasti reklamy bude: starať sa o existujúcich zákazníkov prostredníctvom reklamy vyhľadávať nových zákazníkov prostredníctvom reklamy propagovať danú radu produktov, propagovať firmu rozdávanie letákov • zastupovať firmu na prednáškach . V ich zmluve je uvedené, že táto činnosť nezahŕňa vyjednávanie/prerokovávanie obchodných podmienkach predaja výrobkov ani vyjednávanie o zmluvných podmienkach. Keď slovenský zákazník (podnikateľ) má záujem o firmu/produkty, uzavrie s českou firmou rámcovú zmluvu (je podpísaná v ČR konateľom firmy), registruje sa na CZ webových stránkach, prostredníctvom ktorých bude objednávať aj jednotlivé produkty, resp. s CZ kontaktnými osobami bude (ktorí sú uvedení na CZ stránkach) vyjednávať zmluvné podmienky/ prerokovať zmluvy. Jednotlivé objednávky budú v ČR zabalené a odoslané na Slovensko prostredníctvom poštovnej prepravy. SK zástupcovia v oblasti reklamy budú pracovať najmä na území SK. CZ firma nebude mať na území SK žiadnu kanceláriu alebo iné trvalé miesto na výkon činnosti. V tomto prípade podľa nás by nevznikla „agentská stála prevádzkareň“ na účely z dane z príjmov. Prosím potvrďte, či tento náš názor je správny, resp. či vzniká alebo nevzniká „agentská stála prevádzkareň“ ?

Môžu byť platené odvody do sociálnej poisťovne nákladom firmy u SZČO podnikateľa: 1. Keď má povinnosť odvodov z daňového priznania a sám si dobrovoľne pripláca do jednotlivých fondov. 2. Keď nemá ešte povinnosť z daňového priznania a sám si dobrovoľne platí napríklad fond nemocenské poistenie a fond poistenia v nezamestnanosti?