Články

Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní na tlačive „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti“. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií SR. Za zdaňovacie obdobie roku 2025 určilo Ministerstvo financií SR nový vzor tlačiva a s jeho zmenami vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Novela Zákonníka práce účinná od 1. januára 2026 rozšírila možnosti zamestnancov čerpať pracovné voľno z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo iného rodinného príslušníka. Novela Zákonníka práce bola začlenená do zákona č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorým sa zmenilo ustanovenie § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce. Cieľom zmien je podľa zákonodarcu zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, poradenstva a preventívnych služieb pre deti a zároveň reagovať na praktické potreby rodičov. Zamestnávateľom priniesla novela ďalšie administratívne povinnosti a v neposlednom rade zapracovanie zmien v rámci interných procesov. V akom rozsahu môžu zamestnávatelia požadovať preukázanie ospravedlniteľnej prekážky v práci pri novom druhu pracovného voľna? Nižšie uvádzame praktické tipy a zhrnutie zmien.

V obchodnej realite sa veci pomenúvajú jednoducho – predávame divíziu, vyčleňujeme tím do novej spoločnosti, outsourcujeme procesy do dodávateľa, robíme shared services v rámci skupiny. Pracovné právo však nepoužíva termíny „divízia“ či „outsourcing“ ako rozhodujúce kritérium. Kľúčové je, či sa v skutočnosti presúva určitý funkčný celok alebo činnosť, ktorá sa dá vnímať ako „hospodárska jednotka“ (aj keď sa tak explicitne v zmluvách nevolá), a či nový subjekt reálne nadväzuje na výkon tej istej úlohy.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú legitímnou súčasťou pracovného práva. Problém nevzniká z toho, že dohoda existuje, ale z toho, že sa používa na výkon práce, ktorá má povahu závislej práce v takom rozsahu a režime, že materiálne kopíruje pracovný pomer. Vtedy dohoda prestáva byť flexibilným nástrojom a stáva sa rizikom – niekedy rizikom finančným (nároky), niekedy sankčným, a často reputačným.

Právna úprava rozlišuje rôzne druhy pracovného času, v rámci ktorého vykonáva zamestnanec závislú prácu. Podstatným je ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý môže byť pri určitých kategóriách zamestnancov špecificky upravený. Pružný pracovný čas predstavuje taktiež špecifickú organizáciu výkonu závislej práce. Právna úprava rozlišuje taktiež rovnomerne a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Taktiež možno rozlišovať konto pracovného času a obligatórne predpoklady jeho uplatnenia.

Cieľom tohto dokumentu vytvoreného spoločnosťou BOZPO, s. r. o. je poskytnúť záznam o povolení na vykonanie činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru (zváranie, rezanie, používanie otvoreného ohňa) na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.  

V predchádzajúcom čísle časopisu sa článok venoval klasickým priemyselným robotom, ich bezpečnostným prvkom a legislatívnym požiadavkam na ne. Druhá časť sa zameriava na kolaboratívne mobilné roboty. Zaoberá sa bezpečnostnými prvkami u tohto druhu robota a režimami spolupráce medzi ním a človekom. Preberá pracovné režimy a ovládacie zariadenia automatických strojov, ako aj ich využitie v priemysle. Záverečná pasáž sa venuje zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov na robotickom pracovisku.

S výkonom práce je spojené aj riziko pracovného úrazu. Dalo by sa povedať, že s každou pracovnou pozíciou je späté určité riziko poškodenia zdravia. Čoraz častejšie sa objavujú nie "klasické" pracovné úrazy a choroby z povolania vznikajúce nielen v oblasti priemyslu, poľnohospodárstva, ale poruchy zdravia vznikajú v administratíve, napríklad pri sedavom zamestnaní (keď je nadmerne zaťažený pohybový aparát), vo vrcholových pozíciách, ktoré sú typické vysokou mierou zodpovednosti, či pri pozíciách spätých s každodennou prácou s ľuďmi a veľkým náporom stresu.

Článok je zameraný na problematiku vybraných pracovných činností, na obsluhu pracovných zariadení a na súvisiace činnosti. Obsahuje v prehľadnej forme základné informácie, ktoré môžu pomôcť správne sa orientovať v danej problematike. Jeho poslaním je byť praktickou pomôckou pre rýchlu orientáciu vo vybraných činnostiach. Článok nemôže nahradiť znenie predpisov z tejto oblasti, poskytne však čitateľovi informácie na to, aby získal základný prehľad o aktuálnej právnej úprave bezpečnosti práce v jednotlivostiach i súvislostiach, aby mohol k témam ním sledovaným hľadať ďalšie informácie priamo v príslušných právnych predpisoch.

Inšpektor práce môže vykonávať svoje kontrolné oprávnenia len v rozsahu predmetu inšpekcie práce. Oblasť bezpečnosti práce pritom znamená široký okruh značne diferencovaných právnych predpisov. Taktiež je rozsah bezpečnosti práce tvorený aj vnútornými predpismi zamestnávateľa, ktoré musia inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce brať do úvahy. Inšpektor práce je pritom pri výkone inšpekcie práce viazaný rozsahom svojich oprávnení, daných mu právnou úpravou. Oblasť bezpečnosti práce je široko zameraná a popri pracovnom práve sa týka aj iných právnych odvetví, napríklad správneho alebo občianskeho práva.

Tematika monitorovania zamestnancov zamestnávateľmi je pomerne častá aj v rozhodovacej praxi dozorných orgánov či súdov. Tento článok poukazuje na rozhodovaciu prax dozorných orgánov vo veci monitorovania zamestnancov, najmä z hľadiska problematiky ochrany osobných údajov a dodržiavania povinností podľa nariadenia GDPR.

Ak máte agentúru dočasného zamestnávania (ADZ), marec nie je len o daniach a bežnej administratíve. Do 31. marca máte zákonnú povinnosť, na ktorú sa neoplatí zabudnúť. Každá ADZ je povinná predložiť správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok spolu s údajmi z evidencie. 

Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ďalej len „ELDP“) je od 1. januára 2026 zrušená. Za obdobie pred 1. januárom 2026 budú zamestnávatelia povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov počas roka 2026. Uvedené vyplýva z novely č. 310/2024 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Aký to bude mať dopad na povinnosti zamestnávateľa, vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Transparentné odmeňovanie zamestnancov je téma, ktorá získava na dôležitosti vďaka nariadeniam EÚ. Smernica o transparentnosti odmeňovania musí byť implementovaná do slovenského právneho poriadku do 7. júna 2026.

V posledných týždňoch evidujeme, že podnikateľom a organizáciám prichádzajú e-maily upozorňujúce na údajné „nové GDPR“ účinné od 1. mája 2026. Správy hovoria o zásadných zmenách, tvrdších pravidlách a vysokých pokutách. Následne ponúkajú platené školenia alebo rýchly audit ochrany osobných údajov. Takáto komunikácia však môže byť zavádzajúca a je podľa nášho názoru problematická.

Nepeňažné benefity sú obľúbeným spôsobom motivácie zamestnancov. V článku objasňujeme, ako využiť limit 500 € ročne a ako správne posúdiť firemné zariadenia, športové či rekreačné plnenia z hľadiska daní.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, nárok na ktoré vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce. V článku vás oboznámime, aká je zákonom garantovaná výška príplatku za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci, a kedy vzniká zamestnancovi nárok na ich vyplatenie.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci patrí medzi tradičné piliere pracovného práva. Dlhé roky sa však táto oblasť spájala predovšetkým s ochranou fyzickej integrity zamestnanca, s prevenciou pracovných úrazov a chorôb z povolania v ich klasickom ponímaní. Súčasná realita trhu práce však tento pohľad zásadne rozširuje. Narastajúci význam duševného zdravia, psychickej pohody a psychosociálnych rizík kladie nové nároky na výklad aj aplikáciu pracovnoprávnych predpisov.

Článok sa zaoberá zodpovednostnými vzťahmi naprieč oblasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Okruh zodpovedných v oblasti BOZP sa týka zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a tiež osôb s odbornou spôsobilosťou v oblasti BOZP. S porušovaním predpisov na zaistenie BOZP súvisí viacero druhov zodpovedností. Článok sa venuje len niektorým druhom pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), a to zodpovednosťou zamestnávateľa a vedúcich zamestnancov za zaistenie BOZP a za pracovný úraz zamestnanca a zodpovednosťou odborne spôsobilej osoby v oblasti BOZP za jej činnosť a jej zodpovednosťou za škodu zamestnávateľa ním spôsobenú v dôsledku porušenia pracovných povinností, napríklad porušením predpisov na zaistenie BOZP.

Rok 2026 prináša stabilizované, no zároveň detailne regulované prostredie pracovného práva na Slovensku. Pre zamestnávateľov aj HR profesionálov je kľúčové poznať pravidlá vzniku pracovného pomeru, zamestnávania cudzincov, výpovedných dôvodov, odvodového zaťaženia či aktuálnych daňových sadzieb. Prinášame stručné a systematické zhrnutie najdôležitejších pravidiel.