Články

V mnohých firmách je „pracovný úraz“ vnímaný ako formalita čisto spadajúca pod problematiku BOZP. Kým ide o drobné porezanie alebo vyvrtnutý členok, situácia sa uzavrie stručným zápisom a odporúčaním. Problém však nastáva, keď sa z „mikroúrazu“ stane skutočnosť vytvárajúca dlhšiu práceneschopnosť (PN) alebo keď sa objavia komplikácie, alebo sa úraz začne spätne vyhodnocovať cez optiku zodpovednosti zamestnávateľa a úrazového poistenia.

Preradenie zamestnanca predstavuje zmenu vykonávanej závislej práce. Pokiaľ stav pracoviska neumožňuje bezpečný výkon práce, zamestnávateľ preradí zamestnanca na výkon inej práce. Právna úprava pritom taxatívne ustanovuje prípady, keď zamestnávateľ musí zamestnanca preradiť. Preradenie zamestnanca je možné aj v prípade mimoriadnej udalosti, ktorá nastala na pracovisku. Právna úprava taktiež rieši prípady, keď je preradenie zamestnanca spojené aj so zmenou pracovnej zmluvy v danom prípade.

Článok nadväzuje na prvú časť uverejnenú v predchádzajúcom vydaní a pokračuje v prehľade základných informácií o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zameriava sa na vybrané oblasti z praxe, najmä na bezpečnú prevádzku pracovných zariadení, používanie strojov a náradia, manipuláciu s bremenami, skladovanie, prácu s nebezpečnými chemickými látkami a zmesami a vyhradené technické zariadenia. Osobitne sa venuje aj chýbajúcej prevádzkovej dokumentácii k strojom, bezpečnosti v opravárenských činnostiach a vybraným aspektom terciárnej sféry. Cieľom je priniesť rýchlu orientáciu v najčastejších situáciách z praxe a upozorniť na základné povinnosti a riziká.

Porušovanie povinností zamestnancami vedie často k nepriaznivým dôsledkom (pracovným úrazom, škodám na majetku zamestnávateľa a pod.). Snahou zamestnávateľa je regulovať správanie sa zamestnancov, aby k porušovaniu nedochádzalo. Jedným z jeho opatrení, ktoré tomu napomáha, je aj oprávnenie ukladať za porušovanie povinností sankcie. Článok v úvode pertraktuje všeobecné ustanovenia o ukladaní právnych sankcií bez ohľadu na právne odvetvie. Ďalej sa zaoberá vyvodzovaním pracovnoprávnej zodpovednosti voči zamestnancom po porušení povinností, ako aj disciplinárnym procesom. Preberá druhy sankcií za porušovanie pracovnej disciplíny a tiež aj súvislosť medzi pracovnou disciplínou a bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.

Pracovný čas je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými zamestnávateľ organizuje svoju činnosť. Možnosť rozvrhnúť pracovné zmeny, zaviesť pružný pracovný čas, využiť nadčasy alebo pracovnú pohotovosť je v dnešnej ekonomike takmer nevyhnutné. Na druhej strane však práve pracovný čas výrazne zasahuje do života zamestnanca. Dĺžka práce, nočné zmeny, práca cez víkend a nedostatok odpočinku majú priamy dosah na zdravie, rodinný život a celkovú kvalitu života.

Dokument vytvorený spoločnosťou BOZPO, s. r. o. má za cieľ navigovať pri zabezpečovaní okamžitého informovania v prípade vzniknutej udalosti alebo incidentu, aby bolo možné rýchlo prijať potrebné opatrenia, minimalizovať následky a zabrániť opakovaniu podobnej situácie.  

Klimatická zmena zásadným spôsobom ovplyvňuje pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP"), pričom predstavuje systémové riziko na globálnej aj európskej úrovni. Empirické dáta potvrdzujú nárast expozície pracovníkov škodlivým vplyvom, zvýšenie zdravotných dopadov a ekonomických strát. Seriál príspevkov skúma mechanizmy klimatickej zmeny, hlavné klimatické stresory a ich prenos do konkrétnych pracovných rizík. Osobitná pozornosť je venovaná tepelnému stresu ako najvýraznejšiemu prejavu klimatickej zmeny v pracovnom prostredí, vrátane fyziologických mechanizmov, sektorových špecifík a limitov platnej legislatívy. Úvodná časť je zameraná na detailnú analýzu tepelnej záťaže a jej implikácií pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Zákonník práce upravuje viacero druhov mzdových zvýhodnení, ktoré patria zamestnancovi popri dosiahnutej mzde. Tieto príplatky sú viazané buď na minimálnu mzdu, alebo na priemerný zárobok zamestnanca.

Používanie AI na pracovisku je čoraz bežnejšie. Často bez pravidiel, kontroly a bez toho, aby si firma uvedomovala právne a reputačné riziká.

Digitalizácia a efektívnejšie kontroly Vaše účtovníctvo môže prezradiť viac, než si myslíte. V roku 2026 sa kontroly zamerajú najmä na odhaľovanie švarcsystému a fiktívnych živnostníkov – teda zastieranie závislej práce. Ako spolupracujú Inšpektorát práce a Finančná správa Digitalizácia štátu nie je len o slovensko.sk, ale aj o efektívnejších kontrolách.

Úprava pracovného času zamestnanca je podstatná v prípade zabezpečenia bezpečnosti práce pre určité kategórie zamestnancov. Špecifická úprava pracovného času prichádza do úvahy napríklad v prípade tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode,, ako aj v prípade dojčiacich žien v súlade s právnou úpravou. Špecifická úprava pracovného času môže byť potrebná aj v prípade osamelého rodiča, pokiaľ sa stará o dieťa, ktoré potrebuje starostlivosť. Taktiež mladiství zamestnanci majú špecifickú úpravu pracovného času v porovnaní s dospelými zamestnancami, ktorí pracujú v pracovnom pomere. V prípade tehotnej zamestnankyne je potrebné zohľadňovať aj jej individuálny zdravotný stav a spôsobilosť vykonávať doterajšiu závislú prácu.       

Tento článok je určený pre personalistov, HR manažérov, vedenie organizácií, ale aj pre každého, kto chce pochopiť, čo nové pravidlá znamenajú v praxi. Nevyžaduje špeciálne právne ani technické vzdelanie. Jeho cieľom je vysvetliť tému jednoducho, zrozumiteľne a s dôrazom na to, čo je potrebné urobiť.

Článok sa venuje dvom najcitlivejším oblastiam používania AI v personalistike. Prvou je algoritmický bias, teda riziko, že AI bude ticho reprodukovať a zosilňovať diskrimináciu. Druhou je monitoring zamestnancov, teda otázka, kde je hranica medzi oprávneným záujmom zamestnávateľa a neprimeraným zásahom do súkromia.

Vznik záložného práva predstavuje zabezpečovací právny inštitút v pracovnom práve. Zriadiť záložné právo možno len na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve zamestnanca. Takéto záložné právo možno zriadiť len písomnou zmluvou. Zriadením záložného práva možno zabezpečiť právo zamestnávateľa na náhradu škody, ktorú mu zamestnanec spôsobil úmyselne. Pre zriadenie záložného práva je potrebné primerane použiť aj súvisiacu občianskoprávnu úpravu.

V praxi sa pracovný poriadok, etický kódex, smernica o BOZP, pravidlá používania informačných technológií (ďalej len „IT“) alebo interné procesy často vnímajú ako administratíva. Problém sa ukáže až vtedy, keď zamestnávateľ potrebuje obhájiť konkrétny zásah voči zamestnancovi, typicky „vytýkací list“, krátenie variabilnej zložky, preradenie, alebo skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny.

Za vykonanú prácu majú zamestnanci v pracovnom pomere právo na mzdu a zamestnanci v právnom vzťahu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru právo na odmenu. Dôležitým podkladom pre vyplatenie mzdy či odmeny je evidencia pracovného času zamestnanca. Evidencia pracovného času patrí medzi najčastejšie kontrolované oblasti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pričom dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy vykonávajú príslušné inšpektoráty práce. V článku vás oboznámime, aký je možný spôsob a forma vedenia evidencie pracovného času a aké povinnosti má zamestnávateľ a zamestnanec.

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v „lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.“ Kedy však začína plynúť subjektívna prekluzívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru, a ako je to s vedomosťou zamestnávateľa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru, ak porušenie pracovnej disciplíny prešetruje organizačná zložka zamestnávateľa?

Praktický sprievodca pre zamestnávateľov, personalistov a každého, kto chce pochopiť, ako ochrana osobných údajov súvisí s používaním umelej inteligencie v HR.

Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní na tlačive „Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti“. Ide o povinné tlačivo, ktorého vzor vydáva Ministerstvo financií SR. Za zdaňovacie obdobie roku 2025 určilo Ministerstvo financií SR nový vzor tlačiva a s jeho zmenami vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Novela Zákonníka práce účinná od 1. januára 2026 rozšírila možnosti zamestnancov čerpať pracovné voľno z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo iného rodinného príslušníka. Novela Zákonníka práce bola začlenená do zákona č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorým sa zmenilo ustanovenie § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce. Cieľom zmien je podľa zákonodarcu zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, poradenstva a preventívnych služieb pre deti a zároveň reagovať na praktické potreby rodičov. Zamestnávateľom priniesla novela ďalšie administratívne povinnosti a v neposlednom rade zapracovanie zmien v rámci interných procesov. V akom rozsahu môžu zamestnávatelia požadovať preukázanie ospravedlniteľnej prekážky v práci pri novom druhu pracovného voľna? Nižšie uvádzame praktické tipy a zhrnutie zmien.