Články

Koncept „prines si svoje vlastné zariadenie“ (bring your own device – BYOD) umožňuje zamestnancom využívať vlastné smartfóny, tablety či laptopy nielen na súkromné, ale aj na pracovné účely. Používanie súkromných zariadení nie je len teoretickou možnosťou, ale realitou, s ktorou sa zamestnávateľ musí vysporiadať bez ohľadu na existenciu vnútorného predpisu.

Klimatická zmena predstavuje rastúcu výzvu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zvyšovanie teplôt, častejší výskyt extrémnych poveternostných javov, zhoršovanie kvality ovzdušia a vznik nových biologických rizík ovplyvňujú pracovné podmienky vo viacerých odvetviach hospodárstva. Účinná ochrana zdravia pracovníkov si preto vyžaduje systematickú adaptáciu existujúcich systémov BOZP na meniace sa klimatické podmienky. Príspevok analyzuje možnosti integrácie klimatických rizík do procesov riadenia BOZP, hodnotenia rizík a preventívnych programov na pracoviskách. Pozornosť je venovaná technickým, organizačným a vzdelávacím opatreniam, ako aj úlohe zamestnávateľov, zamestnancov a sociálnych partnerov pri budovaní odolnosti pracovísk voči dôsledkom klimatickej zmeny. Cieľom článku je identifikovať implementačné stratégie a formulovať odporúčania podporujúce ochranu zdravia pracovníkov a udržateľnosť pracovného prostredia v podmienkach meniacej sa klímy.  

Jednou z najdiskutovanejších pracovnoprávnych tém tohto roka je nepochybne rovnaké odmeňovanie mužov a žien a s tým súvisiaci zákon č. 76/2026 Z.z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rovnakom odmeňovaní"), ktorý nadobudol účinnosť od 7. júna 2026. Predmetný zákon je novým právnym nástrojom, ktorý posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny.  

Pojem "prach" nemá presné vedecké vymedzenie; zvyčajne je vymedzený ako tuhá látka, ktorá bola rozdrobená na prášok alebo jemné častice. Pri stanovení, či ide o nebezpečný prach, je veľkosť častíc rovnako dôležitá ako povaha prachu. Všeobecne platí, že najnebezpečnejšie sú typy prachu s veľmi malými časticami, ktoré sú ľudským okom neviditeľné, ako je to v prípade jemného prášku. Tieto typy častíc sú dostatočne malé na to, aby boli vdýchnuté, ale zároveň dosť veľké na to, aby sa zachytili v pľúcnom tkanive a neboli vydýchnuté. Niektoré typy prachu sú nebezpečnejšie než iné, avšak žiadne z nich nie sú prospešné pre naše zdravie. Ak práca vyžaduje vŕtanie, rezanie, pílenie, brúsenie alebo búranie, prach sa uvoľňuje do vzduchu, s čím môžu začať vznikať nežiadúce problémy. Nebezpečenstvo sa pri rôznych typoch prachu líši.

Pri zabezpečovaní bezpečnosti práce je potrebná vzájomná spolupráca zamestnávateľa, zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť práce a bezpečnostného technika, ktorý u zamestnávateľa pôsobí. Taktiež je nevyhnutná spolupráca zamestnávateľa s odbormi, pokiaľ sú u zamestnávateľa zriadené. Pri zabezpečovaní bezpečnosti práce na pracovisku musí zamestnávateľ spolupracovať aj s externými inštitúciami verejnej správy, akým je aj inšpektorát práce. Rovnako musí zamestnávateľ nevyhnutne vyhodnocovať úroveň bezpečnosti práce na pracovisku. V tomto smere zamestnávateľ robí potrebné preventívne opatrenia zabezpečenia bezpečnosti práce.

Dokument je vytvorený spoločnosťou BOZPO, s.r.o. a jeho cieľom je sledovať a vyhodnocovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) na stavbe alebo pracovisku. Názov spoločnosti KOO ZD-033-002-F...

Etické kódexy sa stali bežnou súčasťou fungovania väčších zamestnávateľov. Kým v minulosti išlo predovšetkým o dokumenty typické pre nadnárodné spoločnosti alebo regulované odvetvia, v súčasnosti sa s nimi možno stretnúť prakticky vo všetkých oblastiach podnikania. Zamestnávatelia prostredníctvom nich formulujú pravidlá profesionálneho správania, upravujú konflikty záujmov, prijímanie darov, ochranu dôverných informácií, vzťahy so zákazníkmi, predchádzanie korupcii či správanie medzi samotnými zamestnancami.

Od 1. januára 2027 je účinná novela č. 158/2026 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorá upravuje zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky (ďalej len „OOP“) na určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity. Podľa pôvodného návrhu sa mala OOP zvýšiť zo sumy 200 € na sumu 500 €, ale v legislatívnom procese bolo schválené zvýšenie len o sumu 100 €. V článku vás oboznámime, aký účinok má legislatívna právna úprava na výpočet odmeny študentov, poberateľov dôchodkov a osôb, ktorí popri starostlivosti o dieťa, pracujú na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Od 1. januára 2027 je účinná novela č. 158/2026 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorá upravuje zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky (ďalej len „OOP“) na určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity. Po novom si OOP budú môcť uplatniť aj osoby, ktoré popri starostlivosti o dieťa pracujú na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Podľa § 83a ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (v z. n. p.) v § 63 ods. 2 zakotvuje, že: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď...

Mobilný telefón, elektronická pošta, rôzne komunikačné platformy a ďalšie komunikačné nástroje zásadne zmenili spôsob, akým sa vykonáva závislá práca. Zamestnanec už nemusí sedieť v kancelárii, aby bol pre zamestnávateľa dostupný....

Súťažné právo sa donedávna sústreďovalo najmä na trhy výstupov, teda na tovary a služby, ktoré firmy predávajú spotrebiteľom. Rovnako dôležitý, no dlho opomínaný, je však aj trh vstupov, medzi ktoré...

Dochádzka zamestnanca na pracovisko a riadne plnenie pracovných povinností patria medzi základné predpoklady fungovania každého pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ uzatvára pracovnú zmluvu s očakávaním, že zamestnanec bude vykonávať dohodnutú prácu osobne,...

Právna úprava bezpečnosti práce môže byť konkretizovaná aj vo vnútornom predpise. Pretože ide o vnútorný právny predpis, tento sa nemôže dostať do rozporu s platnou právnou úpravou. Pracovný poriadok je vnútorným predpisom, ktorý sa týka aj bezpečnosti práce. Ide predovšetkým o prípad, keď pracovný poriadok určuje správanie sa zamestnanca, ktoré možno považovať za porušenie pracovnej disciplíny pre porušenie noriem bezpečnosti práce. Vnútornými predpismi v oblasti bezpečnosti práce sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi (ďalej len „pravidlá bezpečnosti“), ktoré musia spĺňať obligatórne predpoklady dané zákonnou právnou úpravou.

Návrat rodiča do zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky patrí k situáciám, ktoré preverujú, do akej miery zamestnávateľ skutočne rešpektuje zákonné garancie, a nie iba ich formálnu literu. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) v § 157 ods. 2 upravuje osobitný režim návratu z rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2, t. j. dovolenky trvajúcej spravidla do troch rokov, v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vyžadujúceho osobitnú starostlivosť až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto úprava dopĺňa všeobecnú rozhodovaciu právomoc zamestnávateľa prideľovať prácu v rámci dohodnutého druhu práce a stavia zamestnankyňu alebo zamestnanca vracajúceho sa z dovolenky do výhodnejšej pozície.

Článok vysvetľuje, ako má zamestnávateľ prakticky zaviesť umelú inteligenciu na pracovisku. Zameriava sa na internú smernicu, register AI nástrojov, informovanie zamestnancov, zapojenie zástupcov zamestnancov, AI gramotnosť a pravidlá, ktoré pomáhajú predchádzať právnym, organizačným aj reputačným rizikám.

Rozvoj umelej inteligencie, tzv. artificial intelligence (AI) a jej zavádzanie do mnohých procesov vo firmách, sa nevyhlo ani jej vplyvu na pracovnoprávne vzťahy. Umelá inteligencia si nachádza využite aj v rámci procesov HR, napríklad pri nábore zamestnancov v rámci predzmluvných vzťahov.

Klimatická zmena významne ovplyvňuje výskyt, geografické rozšírenie a sezónnu aktivitu biologických faktorov predstavujúcich riziko pre zdravie pracujúcich. Zvyšovanie priemerných teplôt, miernejšie zimy, zmeny zrážkových režimov a častejší výskyt extrémnych poveternostných javov vytvárajú priaznivejšie podmienky pre šírenie patogénov a vektorov infekčných ochorení. Článok sa zameriava na biologické riziká súvisiace s klimatickou zmenou z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Analyzuje mechanizmy, ktorými klimatické zmeny ovplyvňujú výskyt vektorovo prenášaných ochorení, najmä ochorení prenášaných kliešťami a komármi, a identifikuje skupiny pracovníkov s najvyššou mierou expozície. Pozornosť je venovaná aj preventívnym opatreniam a potrebe zohľadnenia nových biologických rizík v systémoch riadenia BOZP. Cieľom príspevku je poukázať na význam klimatickej zmeny ako faktora ovplyvňujúceho biologické riziká na pracoviskách a podporiť rozvoj adaptačných stratégií na ochranu zdravia pracovníkov.

Pre vznik pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca musia byť splnené obligatórne predpoklady dané právnou úpravou. Predovšetkým musí dôjsť k pracovnému úrazu zamestnanca. Právna úprava pritom ustanovuje, čo zaň možno považovať. Pracovný úraz pritom musí byť v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním zamestnávateľa. Pokiaľ si zamestnanec spôsobil pracovný úraz sám, nebude zaň zamestnávateľ niesť právnu zodpovednosť.